Na cestách sa motorista môže stretnúť s nejednou zaujímavou situáciou, ktorú ten sčítanejší rieši podľa zákona a ten druhý, ako sa pritrafí. To, že následne z toho vznikajú konflikty, je viac ako jasné. Pritom by si stačilo prečítať zákon o premávke alebo mať v odkladacom boxe vytlačenú aktuálnu verziu zákona. A pochopiteľne mať v nej prehľad.

Preto sme sa rozhodli v sérii článkov rozobrať platný zákon o premávke, i keď od budúceho roka nás asi čaká niekoľko zmien, o ktorých sme <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/202240/zmeny-v-zakone-koho-cakaju-vyssie-pokuty">pred časom informovali</a>. V prvom článku sa pozrieme na manévre v cestnej premávke, akými sú obchádzanie, odbočovanie či cúvanie. Predchádzanie vzhľadom na jeho rozsah zverejníme onedlho v samostatnom článku. Na konci každej kapitoly nájdete aj príslušné pokuty tak, ako ich uvádza platný policajný sadzobník.

Ustanovenia o obchádzaní sú v zákone relatívne stručné, v porovnaní s predchádzajúcimi verziami však pritvrdili. V minulosti boli vodiči protiidúcich vozidiel povinní umožniť vozidlám, ktoré mali na svojej strane prekážku, jej obídenie. Aktuálny zákon je oveľa nekompromisnejší. Vodič, na ktorého strane cesty je prekážka, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúce vozidlá . V preklade do praktickej slovenčiny to znamená asi toľko, že na dvojprúdovej ceste musia vozidlá, ktoré majú v ceste prekážku, čakať, kým sa neuvoľní priestor na jej obídenie alebo dúfať, že sa nad nimi vodič niektorého z protiidúcich vozidiel zľutuje a umožní prejazd.

Ak máte na svojej strane alebo vo svojom jazdnom pruhu prekážku, nesmiete ohroziť ani vozidlá za sebou alebo iného účastníka premávky. Takáto situácia môže nastať, napríklad, vtedy, ak nepozorný vodič zbadá prekážku na poslednú chvíľu a začne prudko brzdiť, s čím vodič za ním nemusel počítať. Existujú totiž aj autá s fóliami alebo dodávky a vodiči za nimi nemajú výhľad dopredu. Ide o mimoriadne spornú situáciu a záleží na „nehodovke“, či ju posúdi ako ohrozenie vozidiel pri obchádzaní alebo nedodržanie bezpečnej vzdialenosti, prípadne prisúdi vinu obom vodičom.

Druhý odsek rieši obchádzanie autobusov na zastávkach. Vodiči musia pri obchádzaní počítať s možnosťou, že spoza autobusu vybehne do vozovky chodec a prispôsobiť jazdu tak, aby ho neohrozil. To isté platí aj pre vozidlo v protismere. Mimoriadne ostražití musia byť vodiči v prípade, že obchádzajú školský autobus alebo autobus, ktorý podľa označenia prepravuje deti.

Odbočovanie (§ 19), otáčanie a cúvanie (§ 22)

Pravidlá odbočovania sú v podstate každému súdnemu vodičovi jasné, i keď správanie sa nejedného motoristu zvykne svedčiť o opaku. Zákon hovorí, že smerovka musí byť zapnutá pred odbočovaním aj počas neho. Nanešťastie mnohí vodiči akoby zabúdali, že smerovky nie sú vo vozidle samoúčelné, nakoľko vývoj druhu homo sapiens ešte nepokročil natoľko, aby sa ľudia rodili s telepatickými schopnosťami. Vzhľadom na rastúcu intenzitu premávky by bolo ohľaduplné prinútiť sa k malému pohybu prstov a včas pohnúť páčkou, ktorá sa nachádza na ľavej strane volantu. Nech zákon nemusí vodičovi prikazovať aj takú samozrejmosť, akou je používanie smeroviek.

Veľmi často vznikajú rozpory ohľadne významu značiek „Zákaz odbočenia“ a „Zákaz otáčania“. Keďže odbočenie a otáčanie sú dva odlišné manévre, každý z nich má príslušnú zákazovú značku. Rozdiely vyplývajú aj zo samotného výkladu, ktorý k obom značkám ponúka vyhláška č. 9/2009. Pokiaľ by ich význam bol identický, bolo by zbytočné mať dve značky zakazujúce rovnaký úkon. V praxi to znamená asi toľko, že zákaz otáčania nevylučuje odbočenie a zákaz odbočovania otáčanie.

Vodič odbočujúceho vozidla aj toho, ktoré ide za ním, sa nesmú navzájom ohroziť. Pri odbočovaní vpravo je potrebné ťahať sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky, pri odbočovaní vľavo čo najviac k deliacej čiare. Pokiaľ si musí vodič musí vzhľadom na rozmery auta alebo nákladu nadbehnúť na opačnú stranu, dáva smerovku len na tú stranu, kam mieni odbočiť.

Pri odbočovaní vľavo sa dáva prednosť protiidúcim vozidlám, električkám v oboch smeroch a chodcom. Električka má prednosť vždy, aj vtedy, ak pri odbočovaní križuje smer jazdy vozidla a má zapnutú smerovku, najčastejšie ide o situáciu, ak odbočuje vpravo krížom cez jazdný pruh. Ak vodič odbočuje doprava, musí dať prednosť cyklistovi, ktorý ide rovno.

Pre otáčanie a cúvanie platia rovnaké princípy ako pre odbočovanie, avšak s tým rozdielom, že otáčanie je zakázané na križovatkách riadených semaformi alebo policajtmi. Otáčať sa na takejto križovatke môžete iba za predpokladu, že to umožňuje dopravná značka. Otáčať sa ani cúvať nesmiete na neprehľadných úsekoch a v ich tesnej blízkosti, napríklad, v zákrute alebo pred neprehľadným vrcholom stúpania, na ňom a za ním. Zákaz platí aj pre priechody pre chodcov a cyklistov, železničné priecestia, tunely a mosty. Na jednosmernej ceste smiete cúvať len pri parkovaní alebo vychádzaní z parkovacieho miesta.

Vyhýbanie (§ 18), vchádzanie na cestu (§ 21)

Hoci vyhýbanie sa vozidiel môže pôsobiť triviálne, občas nastávajú komplikované situácie. Najčastejšie dochádza k vyhýbaniu v zúženej časti vozovky alebo pri prekážke. Tu platí zásada, že prednosť v jazde dáva ten vodič, ktorý má na svojej strane prekážku alebo zúženú časť vozovky. Najmä v úzkych uličkách sa môže stať, že jedno vozidlo musí zacúvať. Zákon v tomto prípade ponecháva vodičom relatívne voľný priestor, nakoľko uvádza, že cúvať musí vozidlo, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné.

Na tému vchádzania na cestu je najkritickejší fakt, že zákon vo viacerých ustanoveniach operuje s výrazom „miesto ležiace mimo cesty“, i keď jeho definícia z neho už dávno vypadla. Pôvodný zákon o premávke pred rokom 2009 definoval miesto mimo cesty najmä ako pozemok, garáž, parkovisko, čerpaciu stanicu, továrenské, staničné a letiskové priestory alebo obratisko električiek.

Absencia tejto definície je oveľa dôležitejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty je totiž možné prejsť aj jednoduchú súvislú čiaru, čo dokazuje výklad k danej vodorovnej značke: „Značku je zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie alebo odbočovanie na miesto mimo cesty alebo na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu, pričom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky.“ Ak by sme sa spoľahli na pôvodnú definíciu, v praxi by to znamenalo asi toľko, že vodič vychádzajúci z parkoviska by mohol odbočiť doľava aj cez súvislú čiaru, pokiaľ by pri výjazde z neho nebol prikázaný smer jazdy. Pre dvojitú súvislú čiaru táto možnosť neplatí.

Vzhľadom na to, že sa <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/202240/zmeny-v-zakone-koho-cakaju-vyssie-pokuty">pripravuje novela zákona o premávke</a>, mohlo by ministerstvo odstrániť aspoň tento nesúlad. Buď doplnením vhodnej definície miesta mimo cesty alebo zmeniť formuláciu príslušných ustanovení. Toľko ich zas v zákone a vo vyhláške nezostalo a z pohľadu vodičskej praxe práve táto nezrovnalosť znamená podstatný rozdiel v tom, či vodič musí zaplatiť mastnú pokutu alebo nie.

Obchádzanie a otáčanie: Aká pokuta za „blinker“?

Výber pre vás

Obchádzanie a otáčanie: Aká pokuta za „blinker“?

Súvisiace články

Prídu o pár rokov autá bez spätných zrkadiel?

Pozor, prsty: Ktoré autá nemajú poistky okien?

S týmto nikto nezabudne dieťa v rozpálenom aute

10 najčastejších chýb slovenských vodičov

Vodiči, pozor: Viete ako jazdiť prvý školský deň?

Za polarizačnú clonu v aute vám hrozí pokuta

Nepodceňujte oslepujúce slnko

Nová hrozba vodičov: Selfie za volantom

Uber najal známu dvojicu hackerov

Čím z okna najlepšie odstránite mušky?

Výber pre vás