Odvekou túžbou človeka je zájsť ďalej, vyliezť vyššie aj ísť rýchlejšie. Odkedy však na presuny nevyužíva silu vlastných svalov, či skrotených zvierat, bránia mu zväčša vo väčšom rozlete rôzne obmedzenia. Úplne prvé známe rýchlostné limity pre mechanicky poháňané vozidlá vstúpili do platnosti v Spojenom kráľovstve v druhej polovici devätnásteho storočia pod názvom Locomotive Acts.

Najprísnejší z nich bol zákon Red Flag Act z roku 1865, obmedzujúci rýchlosť jazdy mimo zastavaných oblastí na 4 míle za hodinu (6,4 km/h) a v meste na 2 mph (3,2 km/h). Pred vozidlom pritom musel kráčať muž s červenou zástavkou, upozorňujúci na blížiace sa nebezpečenstvo. Podobné predpisy v tom čase platili aj v niektorých štátoch USA.

Uvoľnenie na ostrovoch priniesol až rok 1896, kedy parlament schválil zvýšenie limitu na rýchlosť, odhadom zodpovedajúcu divoko cválajúcemu koňovi, konkrétne na 14 mph, čo je v našej kontinentálnej miere 23 km/h. Nadšení britskí automobilisti to hneď aj oslávili povestnou a dodnes opakovanou jazdou z Londýna do Brightonu.

Rozvoj dopravy a zvýšenie počtu automobilov pritom paradoxne znamenal len ďalšiu liberalizáciu. V nasledujúcich desaťročiach totiž vo väčšine štátov nebola rýchlosť jazdy mimo mesta dlho vôbec limitovaná. Obmedzenia prišli opätovne až na začiatku 70-tych rokov minulého storočia. Hlavným dôvodom však prekvapivo nebola bezpečnosť, ale snaha o zníženie spotreby uhľovodíkových palív, ktorou vlády reagovali na práve zúriacu ropnú krízu.

To je však už len minulosť, dnes platia na cestách väčšiny krajín striktné rýchlostné limity. Pozrime sa na ne podľa jednotlivých svetadielov.

Zasľúbenou krajinou milovníkov rýchlosti je Nemecko, kde je rýchlosť osobných automobilov na autostrádach stále neobmedzená a predpisy udávajú len odporúčaných 130 kilometrov za hodinu. Každodenná realita žiaľ už ale taká ružová nie je a na mnohých úsekoch, hlavne v okolí miest, je nutné dodržiavať limit 130, či 120 km/h, alebo dokonca ešte nižší. Rýchlejšie než je obvyklé vo väčšine Európy povoľuje jazdiť legislatíva aj na diaľniciach Bulharska a Poľska, s obmedzením na 140 km/h.

Ostrovom slobody, minimálne pre motoristov, je ostrov Man v Írskom mori. Hoci tam diaľnice nemajú, rýchlosť je mimo obcí úplne neobmedzená. Voľnosť na tamojších cestách je pritom známa historicky, veď práve na jeho pôde sa v čase platnosti „zástavkového“ zákona konali prvé britské preteky. Z vďaky je jeho typická zelená farba, dnes už známa ako British racing green, doteraz národným lakovaním pretekárskych áut Veľkej Británie.

Najčastejším limitom na starom kontinente je 130 km/h, napríklad vo Francúzsku a často aj v Taliansku ale v prípade dažďa klesá na 110. Naopak, ani za dobrého počasia nie je možné jazdiť rýchlejšie než 120 km/h <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196416/tvrde-postihy-za-rychlost-vo-svajciarsku">vo Švajčiarsku</a>, Írsku, alebo na Pyrenejskom polostrove. Aj im však môžu závidieť Nóri, tí sa smú doma rozbehnúť najviac na 90 až 110 km/h a neodvezú sa ani vo Švédsku, kde je strop 110 až 120 km/h, podobne ako vo Fínsku. Najmenej je povolených v Čiernej hore, len 80 km/h.

Spojené štáty a Kanada sú známe dlhými, rovnými aj celkom kvalitnými cestami naprieč krajinou, často krát na míle ďaleko od najbližšieho mesta. Maximálne povolené rýchlosti sú však napriek tomu až prekvapivo nízke. Vo väčšine častí USA bol dlhé roky limit 65 mph (104 km/h), ten však už platí iba v štátoch ako New York, Wisconsin, Oregon a na Aljaške.

Na väčšine územia dnes možno legálne jazdiť o čosi rýchlejšie. Vo východnej časti a v Kalifornii zväčša 70 mph (112 km/h), ďalej vo vnútrozemí podľa štátu 75, alebo 80 mph (120, resp. 128 km/h). Výnimkou je jedna 40 míľ (64 km) dlhá, spoplatnená diaľnica v Texase, kde sa možno slobodne rozbehnúť až na 85 mph (137 km/h).

Veľký víchor okolo auta nehrozí ani v Kanade, pretože viac ako 120 km/h nie je dovolené ani na jednej z tamojších rýchlostných ciest. Presne taký istý limit platí aj v Mexiku, ostatné krajiny strednej Ameriky sú však ešte prísnejšie a viac ako 80 až 100 km/h nepovoľujú. Prílišný zhon ale i tak, ako je známe, k životnému štýlu ich obyvateľov nepatrí.

Najväčší štát juhoamerického kontinentu, Brazília, dovoľuje jazdiť najviac 120 km/h a rovnaký mieru stanovili zákonodarcovia aj vo Venezuele a Kolumbii. Dažďový prales a asi aj nadmorská výška, zdá sa, najviac komplikujú situáciu v hornatej Bolívii, kde ani na cestách mimo mesta nemožno prekročiť rýchlosť 80 km/h. Susedné Peru je na tom topograficky podobne, ich cesty však povoľujú o čosi viac, 100 km/h.

Najviac voľnosti zo všetkých Juhoameričanov majú na domácich cestách Argentínčania, tí sa môžu po diaľniciach preháňať až 130 km/h. Pozor si musia dať len pri návšteve Paraguaja a Uruguaja, kde nie je povolených viac než 110 km/h. O čosi rýchlejšie to ide v  Čile, kde možno pozdĺž Tichého oceánu jazdiť až 120-kou.

Najväčšiu časť Ázie tvorí Rusko, kde sa smie podľa predpisov jazdiť podľa okolností najviac 110 až 130 km/h. Prekvapením môže byť asi najrozvinutejšia krajina tejto časti sveta, Japonsko, ktorá ani na diaľnici nedovoľuje rýchlosť vyše 100 km/h. To isté napokon platí v Thajsku, Vietname, aj v Malajzii, Indonézii a ostatných okolitých ostrovných štátoch. Ešte striktnejšie limity, len 70 km/h, sú priamo pod Himalájami. S ohľadom na miestnu topografiu je to však pochopiteľné.

V Číne a väčšine Arabských krajín je povolené maximum 120 km/h, benevolentnejšou výnimkou sú len Spojené arabské emiráty, kde tamojšie predpisy dovoľujú rýchlosť až 140 km/h. Ešte lepšie, aspoň na prvý pohľad sú na tom indické štáty Andhra Pradesh, Maharashtra a Telangana. V nich dokonca maximálna rýchlosť nie je obmedzená vôbec, s ohľadom na stav tamojších ciest však ide o púhu formalitu. Na zvyšnom území Indie platí limit 120 km/h.

Mimoriadne rozmanitým svetadielom je i Afrika a prejavuje sa to aj v rýchlostných limitoch jednotlivých štátov. Najrýchlejšie možno jazdiť na Pobreží slonoviny, až 130 km/h, v Maroku, Alžírsku a Egypte, je povolených 120 km/h a rovnako rýchlo možno jazdiť aj v okolí rovníka, v Nigérii a Somálsku. To isté obmedzenie stanovuje legislatíva ešte i v Juhoafrickej republike a u jej susedov, v Namíbii, Botswane, Rodézii a Mozambiku.

Ostatné štáty už na tom evidentne s cestami až tak dobre nebudú. V Čade obmedzili rýchlosť na 90 km/h, v Sudáne, na Madagaskare aj v Lesothe je povolených ešte o 10 km/h menej a v Mali je maximum dokonca len 70 kilometrov za hodinu. Štát, či aspoň úseky ciest, kde by rýchlosť nebola obmedzená, na čiernom kontinente vôbec nemajú.

Najmenší svetadiel má pomerne riedke osídlenie a mnohé cesty vedúce rozsiahlymi planinami, i tak je však na prevažnom území povolená maximálna rýchlosť iba 100 až 110 km/h, podľa oblasti. Výnimkou je Severné teritórium, kde až do roku 2007 neplatili žiadne rýchlostné obmedzenia. Na predchádzajúci stav chce nadviazať aj súčasná vláda, ktorá plánuje na niektorých častiach ciest limity úplne zrušiť.

Prvou lastovičkou s neobmedzenou rýchlosťou je od tohto roku úsek nazvaný Stuart Highway, nachádzajúci sa medzi mestami Barow Creek a Alice Springs. Má dĺžku 276 kilometrov a je súčasťou celkovo 1 500 km dlhej diaľnice z Darwinu na severnom pobreží, pokračujúcej ďalej na juh, až do Adelaide.

Rýchlostné limity na Slovensku a pokuty za ich prekročenie

Naša legislatíva povoľuje vodičom jazdiť v obci rýchlosťou maximálne 50 km/h, na cestách mimo nej 90 km/h a na diaľničných úsekoch 130 km/h (pokiaľ vedú mestom, tak len 90 km/h). Za prekročenie povolených limitovej hrozia podľa platného sadzobníka nasledovné postihy:

Mapa sveta: Kde sa smie jazdiť najrýchlejšie?

Výber pre vás

Mapa sveta: Kde sa smie jazdiť najrýchlejšie?

Súvisiace články

Otázniky okolo rýchlosti a bezpečnej vzdialenosti

Predchádzanie: Čo je možné a čo zakázané?

Opitého vodiča odhalí čip nalepený na koži

15 tipov, ktoré spomalia opotrebenie vášho auta

10 hitov, pri ktorých len ťažko havarujete

Uber najal známu dvojicu hackerov

Poškodenie značky môže skončiť aj väzením

Viete správne používať smerovky a klaksón?

Systém bráni vozíčkarov pred drzými vodičmi

Obchádzanie a otáčanie: Aká pokuta za „blinker“?

Výber pre vás