Rýchlosť jazdy sa vždy vie postarať o horúce debaty medzi vodičmi a v nemalej miere aj o ich frustráciu. Pozreli sme sa na to, čo o rýchlosti a s ňou priamo či nepriamo súvisiacej vzdialenosti medzi vozidlami hovorí zákon o cestnej premávke.

Pravdepodobne všetci vodiči poznajú najvyššie povolené rýchlosti, ale nezaškodí zopakovať ich:

- diaľnice a rýchlostné cesty: 130 km/h

- diaľnice a rýchlostné cesty v obci: 90 km/h

- minimálna rýchlosť na diaľnici: 80 km/h

- minimálna rýchlosť na diaľnici v obci: 65 km/h

Vodič nesmie prekročiť najvyššie dovolené rýchlosti, či už vyplývajú zo zákona alebo dopravného značenia. To znamená, že <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/203345/predchadzanie-co-je-mozne-a-co-zakazane">ani pri predchádzaní</a>. Pochopiteľne môžeme toto ustanovenie označiť za veľmi kontroverzné, keďže z hľadiska bezpečnosti môže byť za určitých okolností nevyhnutné aspoň na niekoľkých metroch rýchlosť prekročiť. Rozhodne sa nemienime zastávať „extrémistov“, ktorí v neprehľadnom teréne bezhlavo riskujú a ohrozujú tým nielen seba, ale doslova všetkých naokolo. A len rýchle a predvídavé reakcie predchádzaných vodičov zabránili nejednej tragédii.

Pokiaľ je nám známe, ministerstvo vnútra toto ustanovenie meniť nebude. Ak policajti vodičovi pri predchádzaní namerajú vyššiu rýchlosť, majú právo vodiča zastaviť a pokutovať. Môžeme si o tom myslieť čokoľvek, no zákon hovorí jasnou rečou.

Určité spory vyvoláva prvý odsek ustanovenia o rýchlosti jazdy (§ 16), ktorý hovorí o povinnosti prispôsobiť rýchlosť jazdy „najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.“

V zásade môžete toto ustanovenie označiť za jasné. Keďže rýchlosť nie je stanovená presným číslom, zákon sa spolieha na svojprávnosť a disciplinovanosť vodiča, že dokážu odhadnúť vonkajšie podmienky aj svoje schopnosti. Nanešťastie, mnohí motoristi sadajú za volant unavení alebo chorí, čo podstatne zhoršuje ich vnímanie a reakcie. Lenže vtedy sa zapína vnútorný „autopilot“ a vodič šoféruje štýlom, na aký je navyknutý. Nezávisle od toho, či je sucho, mokro alebo  námraza.

Kým za normálnych okolností by si vodič tieto faktory (možno) uvedomil, v prípade únavy či antibiotík, mozog akoby zaostával za vžitými reakciami tela. V súčasných ekonomických podmienkach mnohí sadajú za volant nezávisle od fyzického stavu. Ak už naozaj musíte jazdiť, spomaľte. Zlaté pravidlo prežitia znie: radšej prísť neskoro, než nikdy.

Na primeranosť rýchlosti nemalou mierou vplývajú aj skúsenosti vodiča. Riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Gustáv Kasanický v jednej zo svojich prednášok upozornil, že v prípade menej skúsených vodičov môže byť priepastný rozdiel medzi rýchlosťou, z hľadiska technických výpočtov primeranou, a skutočnou rýchlosťou, ktorou vodič môže daný úsek bez nehody prejsť. Ak došlo k nehode pri rýchlosti nižšej ako primeranej, ktorú znalci pre daný prípad vypočítali podľa typu vozidla, nákladu a poveternostných podmienok, ide o zlyhanie vodiča. „Vodič totiž nedokázal využiť fyzikálne možnosti, preto neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam.“

Ďalšia veta prvého odseku už nemusí byť veľmi jasná. „Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.“ Kasanický poukázal na nejednoznačnosť tohto ustanovenia. Kým situácia je jasná, napríklad, v prípade neprehľadnej zákruty, úplne iný scenár nastáva za tmy a zníženej viditeľnosti.

Tu do hry vstupuje nielen samotný výkon svetlometov, ale aj farba prekážky, napríklad, chodca. Tmavo oblečeného chodca na kraji vozovky vodič neraz zbadá až na poslednú chvíľu, kým človeka vo svetlom oblečení zbadá oveľa skôr. A pokiaľ má chodec reflexné prvky, vodič ich odraz zachytí skôr než samotnú postavu človeka. Kasanický vysvetľuje, že z technického hľadiska pojem „rozhľad“ nie je to isté ako „dohľad“ na danú prekážku. Dohľad je užší pojem a zahŕňa v sebe aj rozpoznanie prekážky.

Dohľad vodiča na chodca v čiernom oblečení je podstatne menší než celkový rozhľad z vozidla. Ak by sa mal pohybovať primeranou rýchlosťou podľa dohľadu, bola by oveľa nižšia než rýchlosť primeraná podľa rozhľadu. V prípade chodca v bielom platí opačné garde, čiže dohľad je väčší ako rozhľad. Auto by tak mohlo ísť vyššou rýchlosťou než primeranou pre rozhľad.

Pochopiteľne ide o vyslovene odborné spory medzi súdnymi znalcami a rezortom vnútra, uvádzame ich ako zaujímavosť. Z praktického hľadiska z toho pre bežného motoristu vyplýva niekoľko jednoduchých pravidiel. Pred neprehľadnými zákrutami či vrcholmi stúpania je vhodné spomaliť, nakoľko vodič nemôže vedieť, či sa za nimi neukrýva neočakávaná prekážka. V obci zas musí vodič počítať s tým, že mu do cesty môže nečakane vstúpiť chodec. A to sa týka aj zníženej viditeľnosti, pretože aj v zapadnutých dedinách sa popri ceste môžu pohybovať ľudia.

O dôvod viac jazdiť pozorne, pretože podľa Kasanického sa pri takýchto nehodách tradične priznáva vina vodičovi a rýchlosť primeraná rozhľadu sa zamieňa s rýchlosťou potrebnou na zabránenie dopravnej nehode. „Z akého dôvodu je uznaný za vinného vodič vozidla, ktorý sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou primeranou rozhľadu, pričom prešiel ležiacu osobu (prekážku), ktorú z technického hľadiska nemohol rozpoznať na vzdialenosť rozhľadu, ale na podstatne  kratšiu vzdialenosť dohľadu?“

Teplé obdobie roka sa pomaly, ale isto končí a pre vodičov prichádza ideálny čas pre „aktualizáciu softvéru“ na zimu. Znamená to mentálne sa pripraviť na nízke teploty a s nimi súvisiace nepríjemnosti vo forme mokrej a namrznutej vozovky, či dokonca snehu. A v nemalej miere to prináša vždy zvážiť, či je vhodné jazdiť v tesnom závese za inými vozidlami.

Zákon podobne ako v prípade primeranej rýchlosti neuvádza konkrétny údaj o bezpečnej vzdialenosti, ale definuje ju ako „takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví“. Spolieha sa na rozum každého vodiča, aby dokázal zohľadniť nielen povrch vozovky, ale aj stav pneumatík a bŕzd.

Do hry vstupuje aj rýchlosť vozidla, úplne iná bezpečná vzdialenosť platí pre obce a iná na diaľniciach. Mimo obce musí vodič dodržiavať takú vzdialenosť, aby sa <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/203345/predchadzanie-co-je-mozne-a-co-zakazane">vozidlo pri predchádzaní</a> mohlo pred neho bezpečne zaradiť. Na diaľnici platí pravidlo dvoch sekúnd, čiže vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde za dve sekundy. I keď to pochopiteľne nie je jednoduché určiť, stačí si vybrať určitý výrazný bod, napríklad, dopravnú značku a začať počítať, keď ju minie predchádzajúce auto.

Bezpečná vzdialenosť platí aj pri státí na križovatke. Neexistuje jednoznačné pravidlo, ale neodporúčame ani jeden z najčastejších extrémov: nalepenie na nárazník ani priestor pre kamión. Ideálnym kompromisom je vzdialenosť, pri ktorej vodič zo svojho miesta vidí na spodnom okraji svojho čelného skla hranu medzi batožinovým priestorom a nárazníkom predchádzajúceho vozidla. Pochopiteľne to neplatí, ak stojíte za SUV alebo nákladiakom.

Otázniky okolo rýchlosti a bezpečnej vzdialenosti

Výber pre vás

Otázniky okolo rýchlosti a bezpečnej vzdialenosti

Súvisiace články

Prídu o pár rokov autá bez spätných zrkadiel?

Predchádzanie: Čo je možné a čo zakázané?

10 najčastejších chýb slovenských vodičov

Vodiči, pozor: Viete ako jazdiť prvý školský deň?

Nepodceňujte oslepujúce slnko

Nová hrozba vodičov: Selfie za volantom

Uber najal známu dvojicu hackerov

Poškodenie značky môže skončiť aj väzením

Čím z okna najlepšie odstránite mušky?

Obchádzanie a otáčanie: Aká pokuta za „blinker“?

Výber pre vás