Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

S rastúcou popularitou elektromobilov a neustále sa sprísňujúcimi emisnými predpismi sú americké muscle cars súčasťou umierajúceho plemena. Našťastie máme za sebou desiatky pomerne plodných rokov, v ktorých vznikali autá s dnes už legendárnym statusom. Od ikonického Fordu Mustang zo 60. rokov až po moderný Dodge Challenger SRT Hellcat Redeye Widebody.

Zároveň je však potrebné dodať, že na pár automobilov sa oplatí zabudnúť. Samozrejme, neexistujú žiadne univerzálne pravidlá na definovanie škaredého auta, no niektoré z modelov popierajú logiku. Muscle cars sú okrem svalnatého dizajnu aj o jazdnej dynamike: dve veci, ktoré množstvo áut v tomto zozname nespĺňa. Rebríček zostavil americký motoristický online magazín HotCars.com.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/tychto-ste-hanbili-10-najskaredsich-muscle-cars">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Štvrtá generácia Camara Z28 prišla so zásadnými zmenami, vrátane novej 5,7-litrovej V8 s výkonom okolo 300 koní a šesťstupňovým manuálom. Okrem toho generácia Z28 vynikala aj dynamikou: šprint na štvrť míle dosiahla za 14,0 sekundy pri rýchlosti takmer 100 míľ za hodinu (160 km/h).

Napriek pozoruhodným výkonovým štatistikám bol nový dizajn najhorším aspektom Chevroletu Camaro Z28. Vďaka zvláštnej prednej časti a nevýraznej siluete mnohým pripomínalo sumca. Nuž pri pohľade spredu sa dá badať pozornosť s najväčšou sladokovodnou rybou v Európe...

Aj keď Ford Mustang štvrtej generácie nadväzoval na kontroverznú tretiu generáciu s takzvanou karosériou „Fox Body“, na úspech predchodcu nadviazať nedokázal. Ford predstavil príliš zaoblený dizajn (koniec koncov, ako bolo v tej dobe štandardom), aby vytvoril ostrý kontrast s predchádzajúcou generáciou. Ako sa však ukázalo na predajných štatistikách, bol to krok vedľa.

Čo je ešte horšie, Mustang štvrtej generácie nevynikal ani dynamikou: Ford totiž ukončil výrobu impozantného V8 a minimálne do faceliftu ho nahradil pomerne obyčajnou 4,6-litrovou V8, ktorá sa okrem Mustangu montovala aj do celého radu civilných modelov automobilky. Celkovo možno Mustang štvrtej generácie považovať za fiasko, ktoré malo na svedomí snáď najhoršie desaťročie v histórii modelu. 

V 80-tych rokoch sa Carroll Shelby pozrel na zúbok aj vtedajšej generácii modelu Dodge Charger. Hoci Charger ťažil z podstatných vylepšení v oblasti odpruženia, bŕzd a riadenia, s aerodynamikou hranatej karosérie nedokázal spraviť zázraky ani samotný Shelby.

Celkový dizajn Dodge Shelby Charger z roku 1985 pôsobil príliš štruktúrovane a hranato. Okrem toho, "bezpohlavné" rysy a nevýraznosť postrádali šmrnc toho pravého muscle car. Nuž, 80-te roky sa v Amerike niesli v znamení importu japonských modelov, a tak sa domáce automobilky všemožne snažili napodobniť ich úspech.

Do zoznamu sa dostala aj dvojička Chevroletu Camaro - Pontiac Firebird. Hoci ten vyzeral o čosi agresívnejšie s typickým hranatým nasávaním vzduchu na kapote, stále išlo o pomerne nevýrazné auto. Po predchádzajúcej generácii, ktorá sa zapísala do sŕdc fanúšikov ako K.I.T.T., išlo o zjavný downgrade.

Ford predstavil Maverick Grabber ako cenovo dostupný muscle car pre bežného spotrebiteľa. Plány automobilky boli s modelom ambiciózne: Maverick sa mal postaviť novej vlne importovaných vozidiel z Japonska a Európy, ktoré na americký trh priniesli nižšiu spotrebu a lepšie jazdné vlastnosti oproti vtedajším nemotorným domácim autám. 

Odhliadnuc od dobrých úmyslov, najväčším problémom bol nezaujímavý dizajn, ktorý sa snažil ťažiť z už vtedy takmer desať rokov starého vzorca. A čo je ešte horšie, Ford Maverick Grabber sa sotva môže považovať za muscle car, hoci sa ho automobilka takto snažila predať.

Pontiac Grand Prix je jedným z typických predstaviteľov karosérie typu notchback, ktorá bola v tom období v Amerike populárna. Dvojdverové kupé tak oproti predchodcovi apelovalo na praktickosť, no jazdné vlastnosti sa na muscle car ani len nepodobajú. Najvýkonnejší motor totiž síce mal usporiadanie valcov V8, no produkoval len niečo cez 160 koní. Pridajte k tomu zlú ovládateľnosť a nestabilné jazdné vlastnosti pri vysokej rýchlosti a máte kandidáta do tohto rebríčku.

Z dnešného pohľadu nebola karoséria G od GM so zárezom len taká krása, ale vylepšenia na vytvorenie Aerocoupe veci zhoršili. Pontiac tiež vylúčil motor s vysokým výkonom 180 k, čím bol Grand Prix 2+2 vybavený nižšou iteráciou 165 k V8.

Zaujímavosťou je, že Cutlass 442 druhej generácie, predstavený v roku 1970, prišiel s výkonnými pohonnými jednotkami, ktoré jednak znamenali nárst oproti predchodcovi, no hlavne v mnohom predčili konkurenciu. No oproti predchodcovi sa výrazne zmenil aj dizajn, ktorý stratil na agresivite, čím vzniklo auto, ktoré sa jednoducho stratí v dave.

AMC AMX sa do povedomia dostal prekonaním niektorých rýchlostných rekordov a stanovením štandardov v oblasti konštrukcie a bezpečnosti. Je iróniou, že svojrázny dizajn z neho robí jeden z najviac nedocenených a nepochopených muscle cars svojej doby.

Odvážna myšlienka osobného muscle car vyzerala na papieri dobre, no nepraktickosť AMC AMX z neho urobila škaredé káčatko, ktoré puristi ako športové auto zavrhli. Nezvyčajný dvojmiestny dizajn odradil mnohých kupujúcich, pretože nikto nevedel, na aký typ auta sa vlastne pozerajú.

Spočiatku Plymouth vyrábal jedny z najžiadanejších muscle cars, ktoré sa pýšia bezkonkurenčným dizajnom a výkonnými motormi Hemi pod kapotou. No s uvedením modelu Volare Road Runner išlo všetko z kopca. A to nielen z pohľadu dizajnu, ale aj z pohľadu jazdných vlastností. 

Okrem výrazne ochudobneného výkonu prispeli k nevýraznému vonkajšiemu dizajnu aj veľká mriežka chladiča, zvláštny chrómový predný nárazník a hranaté svetlomety, ktoré zabíjali celkovú príťažlivosť Road Runnera. Väčšina fanúšikov pôvodných muscle cars značky modelu Volare Road Runner nedala šancu, pretože oproti bežnému modelu Volare dostal v podstate len kozmetické vylepšenia.

Mustang II King Cobra znamenal pre modelový rad Mustang významný míľnik: znovuzaviedol do ponuky osemvalec a ako prvý získal ikonický odznak „5.0“. Mustang druhej generácie sa totiž spočiatku predával výhradne so štvorvalcom a šesťvalcom - dôvodom bola ropná kríza.

No v roku 1974 prišla V8 aj do štandardnej ponuky, a keďže King Cobra nedostal žiadne ďalšie vylepšenia, jeho imidž muscle car bol mierne povedané nalomený. Mustang II King Cobra z roku 1978 sa mimochodom považuje za jedno z najhorších áut, aké kedy Ford vyrobil.

V týchto by ste sa hanbili: 10 najškaredších muscle cars

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

V týchto by ste sa hanbili: 10 najškaredších muscle cars

Autor článku

Anton Čorňák

Súvisiace články

Ako ďaleko zájde elektromobil pri rýchlosti 130 km/h

Test I Citroën ë-Jumpy Furgon XL pre kuriérov budúcnosti

Bieber či Deadmau5: Ktoré celebrity sú na čiernej listine Ferrari?

Výber pre vás