V priebehu uplynulých mesiacov sme sa s vami podelili o mnohé cestovateľské zážitky z celej Európy. Vydali sme sa na juh, do zasľúbenej zeme motorov, talianskej <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/191589/navstivte-najlepsie-auta-sveta-v-terra-di-motori">Terra di Motori</a>. Precestovali sme krajiny severu: <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192343/dansko-a-svedsko-autom-dva-rozlicne-svety">Dánsko, Švédsko</a> a Nórsko. A preskúmali sme nádherné cesty, ktoré sa ukrývajú v rumunských horách: <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192036/rumunsko-autom-transfagarasan-sa-oplati-vidiet">Transfagarasan</a> a <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192309/transalpina-autom-az-na-vrchol">Transalpina</a>.

Svoje zákutia, kde si na svoje prídu vodičské chúťky, alebo na ktorých sa popasie oko pasažiera, však máme aj doma na Slovensku. A nie málo. Preto nasledujúcich päť ciest berte skutočne iba ako náš osobný skromný výber a pokornú poctu pestrej palete krásnych úsekov, ktoré sa v našej krajine dajú nájsť.

Začneme iba kúsok od Bratislavy. Tatranci sa možno z Malých Karpát smejú, považujúc ich za krtinec, pravda však je, že už medzi susednými okresmi hlavného mesta (Pezinok a Malacky) ukrývajú cestu, po ktorej sa rozhodne oplatí previezť. A to aj teraz, keď sa pracuje na tom, aby sa vrátila do svojej najlepšej formy.

Keď povieme mená Pernek a Pezinok, miestni okamžite vedia, že hovoríme o horskom prechode Pezinská baba, ktorý od tabule obce po tabuľu obce meria čosi vyše 14 kilometrov. Slávnu minulosť má hlavne južná strana tejto cesty. A hlavne 5,1-kilometrová časť asfaltu, ktorá zvykávala vzdychať pod kolesami vrchárskych pretekárov. Od štartu pri kameňolome po cieľ tesne pod vrcholom absolvujete viaceré technicky ozaj náročné zákruty vrátane štyroch ostrých „vracákov“. Momentálne to však nejde na jeden záťah.

Na Pezinskej Babe sa totiž na viacerých miestach začala v zákrutách prepadávať vonkajšia strana cesty, a tak sa tu spevňuje ozaj vo veľkom, do hĺbky, od základu, na šírku celého jedného jazdného pruhu. A to znamená, že vás na viacerých miestach kopca pribrzdia semafory s jednosmernou prevádzkou.

Aj medzi týmito stavebnými „retardérmi“ ale ostáva ešte stále dosť zaujímavých úsekov, ktoré potešia hlavne vodiča. Spolujazdci majú výhľad na krajinu do veľkej miery krytý stromami. Preteky do vrchu sa síce jazdievajú z juhu od Pezinka a z tej strany okupovalo Babu aj najviac motorkárov. Prevezte sa však aj po severnej strane, z vrcholu kopca na Pernek. Tento úsek je o niečo menej technický, ale zato tiež veľmi príjemný na jazdenie. A na tejto časti vás momentálne spomalí iba jeden stavbársky semafor.

Medzi najkrajšie cesty na Slovensku jednoznačne patrí horská magistrála, ktorá spája región Kysúc s Oravou. Nepatrí medzi najdlhšie, avšak zážitky ponúka o to intenzívnejšie. Celá cesta bola iba nedávno úplne zrekonštruovaná a jej povrch je mimoriadne kvalitný, rovný a bez výtlkov. Najmä motorkárov poteší, že použitý bol drsnejší podklad, na ktorom pneumatiky lepšie sedia a riziko šmyku na suchej vozovke je nízke.

Na nebezpečných miestach sú umiestnené nové zvodidlá a po celej dĺžke má cesta dostatočnú šírku. Aj vďaka tomu je dobrým cvičiskom pre všetkých, ktorí svoje auto ešte iba spoznávajú a chcú si overiť svoje šoférske schopnosti. Najlepším miestom štartu je časť Vychylovka v obci Nová Bystrica, odkiaľ sa vchádza do kopcov. Stúpanie je skôr postupné než strmé a po ceste sa nachádza niekoľko dobre klopených zákrut.

Na druhej strane, v kopcoch, leží Oravská Lesná. Kým sa tam ale dostanete, pravdepodobne vás sklamú minimálne možnosti zastavenia sa na horskej magistrále. Inžinieri na ceste nenaprojektovali odpočívadlá či odstavné plochy. Po troche hľadania sa však dajú nájsť aspoň improvizované možnosti, kde sa dá bezpečne zastať a na zaujímavé miesta zájsť peši.

Nevýhodou je, že na tejto ceste je počas pracovných dní hustá premávka, preto je pre objavovanie lepšie zvoliť víkend. V tom prípade však počítajte so zvýšeným počtom dvojkolesových obdivovateľov krásnych asfaltov. A nielen našich, túto cestu už podľa miestnych objavili aj poľskí a českí „bajkeri“.

Toto je najdlhší úsek z celého nášho výberu. Asi preto, že pôvodne sme ho chceli popísať ako dve samostatné cesty. Neprišli sme však na to, ako ich logicky rozdeliť, pretože sú nonstop vodičským aj pasažierskym zážitkom, a tak sme ich nechali spolu. Túto cestu rozhodne odporúčame ako alternatívu pravidelným západno-východným pútnikom, ktorí už sú znudení z klasického ťahu „vrchom“ cez Žilinu a Poprad, aj „spodkom“ cez Zvolen a Lučenec.

Pri ceste zo západu po hlavnom ťahu R1 odbočíte pred Zvolenom na Banskú Bystricu. Prejdete úsek od Bystrice cez Brezno, kde býva ešte pomerne hustá premávka, už okolo Heľpy však zredne a aj samotná cesta tu začína byť zaujímavá, preto sme túto rázovitú obec označili za štartovací bod.

Od Heľpy sa cesta mierne až stredne vlní, v profile ideálnom občasné podradenie a prišliapnutie plynu, ale aj pre pohodový „cruising“, ktorý si vychutnajú hlavne pasažieri. Po ľavej strane sa začína na striedačku skrývať a objavovať časť masívu Nízkych Tatier, ktorému korunuje legendárna Kráľova Hoľa. Ak sa chcete pozrieť tesne pod ňu, stačí si z cesty mierne, asi len kilometer, zájsť doľava do dedinky Šumiac, učupenej na jej úpätí.

Cesta ďalej pokračuje cez Červenú skalu v stúpaní cez obec Telgárt. Tam pri ponuke lesných plodov priamo pri krajnici pochopíte, prečo medvede zliezajú z hôr a vyjedajú nám kontajnery. Nezastavujte sa, pokračujte ďalej a už kúsok za obcou sa tesne pod cestou dostanete k drevenej búdke, ktorá chráni prameň rieky Hron. Príjemná zastávka, v krásnom údolí.

Naším spolupáchateľom pri ochutnávke najkrajších slovenský ciest bol cee´d_sw, s ktorým sme už absolvovali jazdy cez pol Európy, vrátane <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192343/dansko-a-svedsko-autom-dva-rozlicne-svety">veľkého putovania na Sever</a>. Rodák od Žiliny sa evidentne cítil byť doma aj v ostatných podtatranských chotároch. V kľukatých pasážach ciest predviedol svoje dobré jazdné vlastnosti. Pre ozaj športovú jazdu si ale radšej zvoľte jeho <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192015/kia-cee-d-gt-najsportovejsi-slovak">troj- alebo päťdverovú verziu pro_cee´d GT alebo cee´d GT</a>, kde benzínovej jednašestke GDI výrazne pomáha ťahať turbodúchadlo. V atmosférickej verzii a s kombi batohom je to skôr kultivovaný a príjemný spoločník pri objavovaní krás Slovenska.

Následne vás cesta „prehodí“ z pravej strany doliny na ľavú a pred vami je úsek s peknými, pestrými, i keď nie až tak dramaticky prudkými zákrutami. Každopádne: s novým asfaltovým kobercom, ktorý, to sme ešte nespomenuli, máte pod kolesami už od pomyselného štartu v Heľpe. Ako sa blížite k Dobšinskej ľadovej jaskyni a obci Stratená, kopce vás na ceste začínajú tesnejšie zvierať vo svojom strmom majestáte.

Keď sa zo zovretia skál vymaníte, stúpate po hrebeni. Po vašej ľavici míňate Slovenský raj, zhora máte šancu uzrieť vodnú plochu Palcmanskej maše so známym strediskom Dedinky. To sa však už blížite k cieľovému a z po mnohých stránkach najdramatickejšiemu úseku tejto cesty: ku kopcu, ktorý vás v klesaní dovedie do obce Dobšiná, s pokračovaním smerom na Rožňavu, kde sa zase napojíte na hlavný ťah.

Aj dobšinský kopec, podobne ako Pezinská Baba, má svoju športovú históriu. Oproti karpatskej pretekárskej trati je jeho „ostrá časť“ o niečo dlhšia, má asi 6,8 kilometra. S viacerými rýchlymi zákrutami, tesne pod vrcholom ale aj s dvoma prudkými „vracákmi.“ A práve na tieto predfinálové vlásenky sa vám otvára výhľad z odpočívadla tesne nad kopcom. Dá sa tam zaparkovať, je tam aj prístrešok na oddych. A hlavne: výhľad nielen na cestu, ale aj na úchvatnú panorámu celého údolia.

Krásnohorské Podhradie – Úhorná – Jasov

Presúvame sa na východ. Na hlavnom južnom ťahu, kúsok za Rožňavou, sa nachádza taký malý slovenský Transfagarasan: na ceste z Krásnohorského podhradia cez Úhornú, Smolník a Jasov do Košíc. Je pomalšou a dobrodružnejšou alternatívou k hlavnému ťahu Rožňava – Košice cez horský prechod Soroška. Ak touto trasou jazdíte často, stojí zato niekedy vyskúšať na osvieženie aj Úhornianske sedlo a kopce nad Smolníkom, najmä ak máte výraznú časovú rezervu. Taká prestávka v lone prírody poteší telo aj dušu.

Treba sa však pripraviť na viaceré nástrahy. Ako sme už spomínali, táto alternatíva skonzumuje výrazne viac času ako „mainstream“ cez Sorošku. Napriek výpočtom navigácií a „gúglov“ si prihoďte rezervu aj dve hodiny. Kybernetické mozgy nepočítajú s kamiónmi a súvislou plnou čiarou, či nutnosťou spomaliť na kľukatom úseku, kde je šírka vozovky na jeden a pol auta. Výletníkom by však pomalšie tempo prekážať nemalo, skôr naopak.

Avšak kvalita povrchu, to už je iná kapitola. Výletník, obchodný cestujúci, či samotný Dalajláma sú si pred deravým asfaltom cesty na Úhornianske sedlo rovní. Čím vyššie stúpate, tým je to horšie a s klesajúcou mierou integrity asfaltu sa znižuje aj šírka vozovky. To však platí len pre úsek od Krásnohorského podhradia po Úhornú.

Cesta cez Úhornianske sedlo ponúka aj zopár dych vyrážajúcich výhľadov. A ak sa neponáhľate, tak aj množstvo východiskových bodov turistických prechádzok. Ak idete zo západu, treba odbočiť v Krásnohorskom podhradí doľava a po návšteve hradu Krásna Hôrka sa nechať unášať cestou. Po niekoľkých kilometroch stúpania cez les dosiahnete najvyšší bod, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 999 metrov.

Nasleduje klesanie do Úhornej a cesta potom pokračuje na Smolník. Za Smolníkom opäť stúpate, aby ste popri kúpeľoch Štós zliezli serpentínami do obce Štós. Ďalej sa cez obec Medzev dostanete do Jasova. A tam máte dve možnosti: buď budete pokračovať mierne zvlnenou periférnou okreskou až do obce Pereš na predmestí Košíc, alebo sa v Jasove zvrtnete doprava, na juh a napojíte sa v obci Moldava nad Bodvou na hlavný ťah z Rožňavy do Košíc.

Ak nemáte na alternatívne dobrodružstvá čas, nemusíte ľutovať, ani samotný hlavný ťah Košice – Rožňava nie je na zahodenie. Cesta je ako stvorená na pokojný „cruising“, je široká a väčšinou prehľadná. S výhľadom na mnohé prírodné krásy, na čele so Zádielskou tiesňavou. Jedinou výnimkou je horský prechod Soroška, vyskladaný z prudkých zákrut. Tie si užijete hlavne pri jazde zo západu na východ, kedy vás čakajú v stúpaní smerom od Rožňavy.

Povrch cesty je miestami slabšej kvality, no viacero úsekov dostalo nedávno nový koberec. Na vrchole Sorošky stojí koliba, ktorá si ako jedna z mála svojho druhu na Slovensku zachovala svoj sortiment občerstvenia hladných pútnikov už po dlhé desaťročia. Halušky sa tam varili ešte za Komančov a varia sa aj teraz, keď ich z našich prérií vyhnali iné červené kmene.

Po stúpaní od Rožňavy si na vrchole Sorošky vodič oddýchne na krátkom takmer rovnom úseku a nasleduje klesanie ku Košiciam. Síce iba s jednou ostrou zákrutou hneď na začiatku, ale zato zákernou: v histórii kopca poslala dolu zrázom už nejeden kamión. O to krajší je výhľad práve z tohto nebezpečného miesta. Klesanie sa končí širokým trojprúdovým úsekom pri obci Jablonov nad Turňou a nasleduje už zmienená mierne zvlnená rovina až do metropoly východu.

Sme presvedčení o tom, že na Slovensku je ešte množstvo ďalších ciest, ktoré sa do nášho výberu nedostali, nie však preto, že by boli menej pekné. Naraz sa však skutočne nedá obsiahnuť všetko a naša vybraná pätorka je len príkladom a nie rebríčkom, či hitparádou.

Máte naštudované napríklad krásne úseky pod Tatrami a v Pieninách? Máte najazdené cesty Turca a Liptova? Ste skúsenými krotiteľmi prechodu cez Donovaly či Vernársku tiesňavu? Poznáte krásy Muránskej a Silickej planiny? Alebo aj ďalšie chotáre, ktoré sa oplatí vidieť a kde vás poteší jazda autom? Napíšte nám o tom do diskusie. S článkami o krásnych slovenských cestách určite nekončíme.

Päť z najkrajších ciest Slovenska

Výber pre vás

Päť z najkrajších ciest Slovenska

Súvisiace články

Stavba križovatky Triblavina na D1 môže stáť 28,5 mil. eur

Kamióny možno zmiznú z ciest 3. triedy

Dokončenie D1 sa môže oddialiť

Elektronické diaľničné známky už o dva roky

Štát vyženie kamióny z ciest nižšej triedy

Obchvat BA a úseky R7 chcú stavať cez PPP

Výber pre vás