Spojenie základná motorizácia vyzerá na prvý pohľad hrozivo. Človek čaká podvyživený motorček, ktorý by len tak tak postačoval na pohon o triedu (či dve) nižšie situovaného auta. V Lexuse to však zobrali z opačného konca. Vo vyššej strednej triede nedávajú šancu štvorvalcovej konštrukcii ani prepĺňaniu.

Výkonovým vládcom modelu GS je hybridná sústava vo verzii 450h (3.5 V6 + elektromotor), o stupeň nižšie je ten istý šesťvalec v inom naladení a základ tvorí 2,5-litrová jednotka rovnakej koncepcie. Fakt, ktorý v dobe downsizingu poteší už len tým, že rebelantsky alternuje stále bežnejším dvojlitrovým turbomotorom. Nami testovaný Lexus GS 250 bol vybavený práve základným motorom 2.5 V6 a špecialitou v podobe balíka F Sport.

Vzhľad bežnej verzie Lexusu GS ctí dizajnovú filozofiu L-Finesse. Príplatkové prvky exteriéru z radu F Sport krotké japonsko-prémiové tvary vybrusujú do úplne inej dimenzie. Základné črty tváre Lexusu GS (ako napríklad maska chladiča v siluete presýpacích hodín) zostali zachované, no zvýraznenie niektorých línií prednej časti úplne mení jeho charakter.

Popravde, odvážne rezaný predný nárazník géeska bol jednou z vecí, ktorá v nás zanechala hlboký dojem hneď na prvýkrát. Pri pohľade na indiánsky vystúpené lícne kosti vám preblesne hlavou myšlienka na  úbohú veveričku prebiehajúcu krížom cez cestu pred rútiacim sa F Sportom. Ak veverička nestihne, ostré hrany ju naporciujú ako japonský šéfkuchár rybu.

Zadný nárazník zas ozvláštňuje niečo ako náznak difúzora a po stranách rámčeky tváriace sa ako koncovky výfukového systému. Nemáme proti tomu nič, ale pri lepšom pohľade odhalíte, že ide iba o dekoráciu a kúsok za efektnými dierami sa schovávajú obyčajné zrezané rúrky. Vyzerá to nedôstojne a Japonci mohli výfuky zamaskovať dôkladnejšie.

Silným prvým dojmom sa nevyhnete ani v interiéri nového Lexusu GS. Najprv si všimnete široký stredový tunel s pomerne rovnou vrchnou časťou, no ak pozdvihnete zrak vyššie, neubránite sa mimovoľnému úniku slova „wow“ (alebo viac či menej vulgárnemu ekvivalentu) z hrdla. Všetku pozornosť v interiéri na seba strháva obrovský centrálny displej s uhlopriečkou 12,3 palca. Lexus sa dušuje, že ide o najväčší kúsok, aký kedy bol namontovaný do sériového osobného automobilu.

Po prefackaní sa začíname okrajovo vnímať aj zvyšok prostredia. Všade klasika v štýle Lexus, no bohužiaľ v istých prípadoch to znamená trochu staromódne tlačidlá. Absolutórium si však zaslúži ich funkčnosť a ovládateľnosť. Napriek tomu, že sú rozosiate kade tade, dá sa v nich pomocou logiky a minimálnej kapacity pamäte ľahko orientovať.

Na ovládanie palubných systémov prostredníctvom lexusáckej hybridnej myši (mimochodom v druhej generácii) si treba zvyknúť. Zas je to otázka osobných preferencií a zvyku, či si rozumiete skôr s otočnými ovládačmi, alebo dotykovým displejom. Ale komfort užívateľského rozhrania nie je pri výbere automobilu pre väčšinu zákazníkov dôležitou kapitolou.

Prerastený displej v Lexuse GS by si však v každom prípade zaslúžil prémiovejšiu, vyšperkovanejšiu grafiku. Funkčnej stránke veci sa dá vyčítať asi iba dlhší čas potrebný na zoznámenie sa s logikou ovládania. Avšak keď už si raz nastavíte svoje preferencie, často sa v zákutiach systému hrabať pravdepodobne nebudete.

Po stránke priestoru niet géesku čo vyčítať. Oproti predchodcovi narástli rozmery interiéru o niekoľko milimetrov vo všetkých smeroch, no vo vyššej strednej sa o drobné už nehrá. Všade je miesta dosť aj pre urastenejšie osoby. Škoda len, že sedáky vpredu nemajú nastaviteľnú oporu stehien, ktorá by sa už pri všakovakých smeroch nastavovania v nákladoch nejako stratila. Naopak na zadných sedadlách by si mal každý zgustnúť. Do ich jasne krojených tvarov je radosť zapadnúť.

Tvar aj koncepcia batožinového priestoru jednoznačne deklaruje, na čo je veľký sedan stvorený. Nahádzať kožené kufre a vyraziť. Mega kvetináče, chladničky a žehliace dosky nemajú šancu, ale veď prečo aj. Lexus GS nemá ani sklápateľné zadné operadlá. Toto auto nemá byť multifunkčným rodinným prepravníkom, ale nejakú tú lyžu zo slušnosti prevezie.

Každý jeden hladký šesťvalec je v ére turbototality radostnou správou. V ostatných rozmerovo podobných autách je základom nejaký prepĺňaný štvorvalec, benzínový alebo naftový. Atmosféra, navyše šesťvalcová, dáva Lexusu GS 250 výnimočné postavenie.

Lexus odolal honbe za nízkymi papierovými údajmi o spotrebe a dovoľuje si do kolónky celkového priemeru napísať hororových 8,9 litra. Pre režim jazdy v meste dokonca udáva hodnotu, ktorá by ekofanatika so slabším srdcom bleskovo odrovnala. Fígeľ je v tom, že v GS 250 udávané hodnoty dokážete podliezť. Nedostane sa síce na čísla, ktoré dosahujú turbokonkurenti, no za benefity šesťvalcovej klasiky to stojí.

Do porovnávacej tabuľky sme sa snažili vybrať základné benzínové motorizácie, no Jaguar s benzínom začína pri päťlitrovom osemvalci, ktorý nie je tak celkom základným motorom. Mercedes zas ponúka aj silnejšiu verziu E250 BE, ktorá sa výkonovo skoro rovná Lexusu, no zvolili sme predsa len úplný základ, ekvivalentný k ďalším dvom konkurentom GS 250.

A akými benefitmi šesťvalec kompenzuje svoj apetít? Predovšetkým tak nepodstatnou ale milovanou vlastnosťou, akou je zvuk. Zo štvorvalca ani ten najlepší ladič nevydoluje zamatový tón, maximálne tak vie imitovať drsnejší zvuk boxera.Izolácia Lexusu prepúšťa do kabíny soundrack motora akoby selektívne. Keď pohonná jednotka nemá čo ponúknuť, hovoríme o nízkych otáčkach, posádka je v oáze ticha. Keď sa však sexteto valcov rozšantí, do interiéru preniká nádherná akustická šľahačka, vo vysokých otáčkach s príchuťou chilli.

Motor sa nebráni ani dnu okolo 1 200 otáčok a pokojne buble bez dunenia a vibrácií. Otáčky plynule rastú, ak chcete, bez zaváhania až do výšin začínajúcich sa šestkou. Toto ani to najlepšie turbo nedokáže. Prevodovka v akomkoľvek režime klepne po prstoch asi pri 6 300 otáčkach, kedy sa ručička dostane na hranicu červenej zóny. Automaticky radí nahor.

Niečo cez 200 koní a zhruba 250 Nm je pre základný motor skoro až málo. Preto žiadnu dynamickú divočinu nečakajte, no každodenné úlohy zvláda s rezervou. Na drifty ale rovno zabudnite. Aj vďaka širokým zadným kolesám GS 250 nedokáže hádzať zadkom na počkanie. Výbava F Sport má 19-palcové kolesá s rozmerom 265/35 vzadu, a 235/40 vpredu.

Jedinou prevodovkou pre GS 250 je šesťstupňový automat s možnosťou sekvenčného radenia a ovládaním na volante. Páči sa nám jeho rýchlosť, no radenie stupňov nie je celkom plynulé a nepostrehnuteľné. Najviac nás zarazil dunivý zvuk pri zaradení režimu D na mieste. V tejto kategórii by bolo vhodné zbaviť sa takýto prejavov.

Lexus GS 250 ponúka viacero jazdných režimov, ktoré si volíte kruhovým ovládačom na stredovom tuneli. Vo výbave F Sport môžete jazdiť Eco, Normal, Sport S a navyše aj SportS +. V ekologickom režime sa vozidlo naladí na pomalšie odozvy na pohyb plynového pedálu a prevodovka sa snaží udržiavať nízke otáčky skorým radením nahor. Zároveň sa ekologickému ošiaľu prispôsobí aj klimatizácia tak, aby odčerpávala čo najmenej energie.

Režim Sport S  priostrí odozvy prestavením reakcií motora a prevodovky. Nadstavba v podobe režimu Sport S + ešte postaví do pozoru adaptívne tlmiče, zníži prevodový pomer a zvýši krútiaci moment riadenia. V praxi postačuje režim Normal s manuálnym režimom prevodovky, no ak sa chcete trochu viac pobaviť (v rámci slušnosti) hodia sa aj športové režimy. Ich význam však výraznejšie rastie pri silnejších motorizáciách.

Podvozok Lexusu GS je ladený s dôrazom na komfort a ani odlišná charakteristika verzie F Sport a režim Sport S + na tom nič nezmení. V agresívne vyzerajúcom balení dostanete sebaistý diaľničný krížnik ciest, ktorý sa ale nezloží ani pri pohľade na kľukaté okresky. Zákruty zvládne elegantne, žiadne divoké tance nečakajte. Veď základné GS váži 1,7 tony.

Už sme avizovali, že papierové hodnoty spotreby Lexusu GS 250 vyrábajú šediny na zelených hlavách. V reálnej premávke to však až také dramatické nie je. Downsizovaným turbomotorom hladká dvaapolka natrháva výfuk najmä na diaľnici a na okreskách. No nie tak celkom natrháva, ale nenechá sa zahanbiť. Mimo mesta a diaľnice sa dokáže tento koráb pohybovať aj za 6,5 litra.

Celkovým priemerom 9,6 sme údaje výrobcu prekročili len o niekoľko deci, a pritom sme si veľkú časť testovacích kilometrov odkrútili v mestskej premávke. Preto spotrebu šesťvalca hodnotíme pozitívne a treba zopakovať, že za tie dva valce navyše to stojí.

Lexus GS 250 F Sport nie je žiadna lacnota, no hlavný podiel na základnej cene 60 100 eur má práve balík F Sport. Odmyslite si silácke vonkajšie doplnky, adaptívne tlmiče (režim Sport S +), sedadlá so 16-smerným nastavením a zopár drobností a za o stupeň nižšiu výbavu zaplatíte takmer o 12 000 menej. Za takú cenu sa dá kúpiť kompaktný hatchback, napríklad Toyota Auris.

Naša testovačka bola navyše vybavená ešte multimediálnym balíkom s navigáciou a sústavou Mark &amp; Levinson za príjemných 1 000 eur a balíkom bezpečnostných systémov (prednárazový systém, adaptívny tempomat a aktívny asistent udržiavania v jazdnom pruhu) za nepríjemných 3 600 eur. K tomu si ešte Lexus pýta za takú malichernosť, akou je sledovanie mŕtveho uhla, ďalších 800 eur. No že sa nehanbia! F Sport vyzerá lákavo, ale je nekresťansky drahý. Pokojne by sme sa uspokojili aj so základnou výbavou Comfort za 43 900 eur a charakteru Lexusu  GS 250 by to nijako neublížilo.

Lexus GS 250 je japonská prémia s charakterom. Vysoký podiel na jeho zapamätateľnosti má jeho schopnosť šokovať prvým dojmom, a to aj bez drahého balíka F Sport. Veľkým pozitívom je základný atmosférický šestvalec, ktorého koncepcia vďaka Lexusu ešte tak skoro nevyhynie. Nič proti turbu, ale atmosféra má jedinečnú atmosféru a GS 250 takisto.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188525/test-lexus-gs-250-f-sport-f-ako-frajer/1770"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Lexus GS 250 F Sport: F ako frajer

Výber pre vás

Test Lexus GS 250 F Sport: F ako frajer

Súvisiace články

Test Citroën DS5 Hybrid4: Božské ambície

Test Chevrolet Aveo 1.3 SDE Eco: Nech ťa sila sprevádza

Test BMW M550d: Rudolf Prvý Rýchly

Test Honda Civic 2.2 i-DTEC: Drahá anomália

Výber pre vás