Eva Karolčíková

Malý kórejský hatchback bol od samého začiatku vnímaný vcelku prijateľne – ponúkal dostatok priestoru, príjemný dizajn a aj preto si k nemu našlo cestu veľké množstvo zákazníkov. O potvrdenie statusu sa postarala druhá generácia, ktorá profitovala aj z faceliftovanej verzie. S treťou generáciou však Hyundai spravil veľký krok smerom k prémiovej triede, aj keď sa bavíme o vozidle za „rozumnú cenu“.

Nebudem klamať ak poviem, že dizajn exteriéru je pomerne avantgardný. Kým predchádzajúcim generáciám dominovali plynulé a nenápadné línie, nový model je založený na priamych a ostrých krivkách. Narástol trochu do výšky aj do šírky, no tentoraz za priblížil k zemi o viac ako 2 centimetre. To mu dodalo dynamickejší vzhľad a keďže sa predĺžil aj rázvor o 10 mm, v aute sa sedí o niečo pohodlnejšie.

Prednou časťou sa Hyundai trafil do čierneho a patrí medzi najsilnejšie stránky dizajnu celého auta. Je lemovaná agresívnymi optickými blokmi, ktoré využívajú LED technológiu. Na rozdiel od iných automobilov ale nie je lúč LED svetla viditeľný priamo v optike, ale je premietaný zhora do zrkadiel, čím poskytuje zreteľný svetelný podpis.

Zadná časť vozidla môže byť pre niekoho až príliš predimenzovaná a&nbsp;buď ju budete milovať, alebo nenávidieť. Najkontroverznejšie tu pôsobia zadné svetlá, ktoré majú typický ázijský nádych, no ich umiestnenie vyvoláva pocit, že sú príliš nízko a&nbsp;auto to opticky zvyšuje. Kombinácia rôznych kriviek ale v&nbsp;skutočnosti vyzerá veľmi dobre.

Vzhľadom na očakávanú N-kovú verziu modelu i20 sa na spodok zadného nárazníka dostala športová lišta, ktorá pripomína difúzor. Takže aj keď niekto nevie, čo sa nachádza pod kapotou tohto malebného automobilu, bude stále pôsobiť energicky. To bol zrejme aj zámer dizajnérov. V modrej metalíze pôsobí dvadsiatka v rôznych svetelných podmienkach ako chameleón, keďže občas chytá nádych fialovej farby, takže nie je fádna ani nudná.

Interiér i20 je moderný a svieži, bez prehnaného množstva plastických vzorov, ktoré si už tak nejak automaticky spájame s lacnejšími malými autami. Vo väčšine zaoceánskych vozidiel môžete cítiť absenciu dôrazu na použité materiály alebo celkový dizajn, no Hyundai dokázal, že sa v malom segmente nemusia zameriavať iba na ergonómiu.

Ako prvý zaujme nezvyčajný štvorramenný multifunkčný volant s&nbsp;veľmi dobrou priľnavosťou a&nbsp;množstvom asistentov, ktoré máte doslova na dosah ruky. Palubná obrazovka má veľmi dobrú grafiku a môžete si ju nakonfigurovať do štyroch zobrazovacích módov. Budíky sa môžu meniť buď podľa zvoleného jazdného režimu, alebo si dáte špeciálny efekt kociek, ktorý je pre prístrojové vybavenie vcelku atypický, ale je fajn, že je tu možnosť navyše pre digitálnych fajnšmekrov.

Vodičom závislým na telefóne pomôže funkcia upozornení, ktorá vám v&nbsp;prípade zastavenia na červenej napovie, že auto vpredu sa už pohlo a&nbsp;je čas odložiť telefón z&nbsp;ruky. Systém vás tiež bude informovať o&nbsp;tom, či sa približujete k&nbsp;autu pred vami príliš rýchlo alebo nedržíte obe ruky na volante. Je skvelé, že systémy, ktoré budú v&nbsp;roku 2022 v&nbsp;autách povinné, zakomponoval Hyundai do auta už teraz.

Nová i20 dostala 10,25-palcový dotykový displej infotainmentu, ktorý našťastie zostal verný ukazovateľom umiestneným mimo obrazovka a tak si nemusíte pri zmene rádia zacapkať celý displej. Má dobré rozlíšenie, v&nbsp;ponuke sa rýchlo zorientujete a&nbsp;náročnejších poteší aj prehľadná navigácia. Páči sa mi tiež detail v&nbsp;podobe lakovaného rámu, ktorý pôsobí skutočne prémiovo.

Na malé auto sa to tu technickými a&nbsp;bezpečnostnými asistentami len tak hemží. Napríklad dostanete varovný signál pri cúvaní z&nbsp;parkoviska, ak sa za vami objaví prekážka. Okrem toho má i20 asistent pre udržiavanie v&nbsp;jazdných pruhoch aj adaptívny tempomat. Posledný menovaný používa radarové senzory na sledovanie dopravy, no v&nbsp;nepriaznivých a&nbsp;daždivých podmienkach prestáva fungovať.

Asistent udržiavania v&nbsp;jazdnom pruhu nie je vôbec agresívny, ak si ho nastavíte na slabú intenzitu, nebude sa vám do riadenia montovať vôbec, iba pípne, keď prekročíte hranice vyhradenej vozovky. Aj keď má i20 celý rad moderných pomocníkov, na automatické otváranie okna spolujazdca sa akosi zabudlo. Za tú cenu by to bolo viac než prijateľné riešenie.

Hnacou silou v&nbsp;modeli i20 sa stal mild-hybridný motor s&nbsp;označením 1.0 T-GDi MHEV 48V a&nbsp;výkonom 88 kW (120 k). Aj keď sa nejedná o&nbsp;pretekársku formulu, turbína v&nbsp;kombinácii s&nbsp;elektromotorom dokáže spraviť aj z&nbsp;najmenšieho agregátu veľmi výkonného partnera. Oproti obyčajnej spaľovacej pohonnej jednotke sa pridal nejaký ten krútiaci moment navyše, takže teraz má dokopy 200 Nm.

Nie je to žiadny trhač asfaltu, no ovláda sa veľmi intuitívne, svižne a ekonomicky. Drvivá väčšina trojvalcov má tendenciu znieť ako zaseknutý vysávač, ale i20 je na voľnobežných otáčkach mimoriadne tichá, až som mala pocit, že sa nechtiac zapol štart/stop systém. Svoju náturu začne prejavovať až keď sa budete chcieť priblížiť k&nbsp;červenému poľu otáčok, čo sa so 7-stupňovou automatickou prevodovkou nestane príliš často.

Jazda s&nbsp;hybridným pohonom je zábavná, aj keď to tak podľa technických údajov nevyzerá. V&nbsp;športovom režime vás bude pri akcelerácii tlačiť elektromotor a pritom sa nebudete chytať za hlavu kvôli prehnane zvýšenej spotrebe. Môj priemer sa po týždni udržal na hodnote 5,6 l/100 km, čo je na auto so 48 voltovou technológiou trošku vyššie číslo, ako by som čakala, ale nie príliš závratne.

Hyundai sa vo svojej dvadsiatke povenoval aj ovládaniu a&nbsp;je to cítiť. Nová i20 je oveľa svižnejšia ako predtým, riadenie je pomerne presné a&nbsp;aj pri vyšších rýchlostiach zostáva stabilné. Aj keď sa s&nbsp;trojvalcom rozhodnete rezať zákruty, zostane pevné a&nbsp;usadené. Chýba mu však výraznejšia spätná väzba, no myslím že v&nbsp;N-kovej verzii sa s&nbsp;takýmto problémom nestretnete.

Na to, že je auto položené ešte o&nbsp;niečo nižšie ako predchádzajúca generácia, odpruženie funguje o&nbsp;úroveň lepšie. Aj na rozbitých cestách sa neprenášajú do kabíny žiadne extrémne nelichotivé zvuky podvozka a&nbsp;pracujúcich tlmičov. Spočiatku sa môže zdať, že auto je trošku tvrdé, no jazda s&nbsp;ním je veľmi pohodlná.

Základná cenovka modelu i20 začína na 10&nbsp;490 eurách, no akonáhle prekliknete na výbavu Style, zvýši sa o&nbsp;6&nbsp;000 eur. Oplatí sa priplatiť si aj pri menšom aute sa vyššiu výbavu? V&nbsp;prípade i20 táto rovnica funguje vynikajúco, komfort sa snúbi s&nbsp;ekonomickejším motorom a&nbsp;množstvom užitočných systémov, ktoré začínajú byť v&nbsp;dnešnej dobe povinným doplnkom výbavy.

Za 21 580 € dostanete kožený volant, ambientné podsvietenie, parkovací asistent na rovnobežné a kolmé parkovanie (ktorý pracuje ako absolútny profík), vyhrievané predné sedadlá, prémiový audiosystém BOSE s 8 reproduktormi a zosiľňovačom a mnoho ďalších vecí, ktoré moderný človek v aute jednoznačne ocení. Znova ale musím spomenúť chýbajúce autmatické otváranie a zatváranie spolujazdcovho okna, ktoré tu jednoducho nemalo chýbať.&nbsp;

Hyundai i20 tretej generácie spravil veľký krok vpred. Je väčší, lepšie vyzerá, má viac doplnkov a je vybavený lepšími motormi a prevodovkami. I keď by cena modelu mohla byť o niečo nižšia, navýšenie rozpočtu stojí sa pocit istej exkluzivity a z dlhodobého hľadiska vám bude prinášať radosť.

TEST I Hyundai i20 1.0 T-GDi: Dôkaz, že aj z malého auta môžete mať prémiový pocit

Výber pre vás

TEST I Hyundai i20 1.0 T-GDi: Dôkaz, že aj z malého auta môžete mať prémiový pocit

Súvisiace články

Najlacnejší crossover Hyundai? Bayon myslí aj na neskúsených, príde s inteligentným manuálom

TEST I Kia Rio 1,0 T-GDI: Šantí sa aj s ekologickým trojvalcom, na spotrebe sa to však neodrazí

Test | Honda e: Chutná elektrická krabička, ktorá vie zabaviť a hlavy otáča viac než Tesla

Výber pre vás