Citroën sa od uvedenia modelu Cactus zmenil. Zdá sa, že francúzska značka si našla svoju polohu, ktorá jej sedí a vyhovuje. Aktuálne sa totiž nesnaží vyrábať automobily s úchvatnými jazdnými vlastnosťami, ale štýlové vozidlá, ktoré okrem imidžu myslia aj na komfort.

Túto filozofiu do bodky vyznáva aj nosný model C3. Rodený Trnavčan nás už v prvom teste presvedčil o tom, že dokáže spojiť pohodu na palube so štýlovou vizážou. Tentokrát sa naša pozornosť zamerala na výkonný benzínový trojvalec 1.2 PureTech 110 S&amp;S spojený so samočinnou prevodovkou. Oplatí sa priplatiť si za vrcholnú motorizáciu?

Citroën C3, najmä vo vyhotovení Shine, najlepšie vystihuje označenie “Štýlovka”. Nemusí sa totiž páčiť každému, no výraznú vizáž, ktorou sa odlišuje od zvyšku automobilového sveta, mu taktiež uprieť nemožno. Delené predné reflektory sa skladajú z časti určenej na denné svietenie. Tá využíva diódovú technológiu. Hlavný svetlomet je umiestnený nižšie a spolieha sa na halogénovú klasiku. Napriek tomu treba podotknúť, že svieti dostatočne.

Dvojfarebná kombinácia lakovania karosérie už dnes nie je ničím výnimočným, no ochranné Airbumpy by ste u inej značky hľadali márne. Oceňujeme aj vynikajúci nápad s netradične tvarovanými oceľovými diskmi kolies, na ktoré pekne sadnú imidžové kryty. Od drahších zliatinových diskov by ste ich na prvý pohľad nerozoznali.

Podobne šikovné riešenie Francúzi vytiahli aj v prípade koncových svetiel. Napriek tomu, že sa spoliehajú na bežné žiarovky, vytvárajú moderný efekt použitia diódovej technológie. Imidžové LEDky síce C3 nemá, ale z hľadiska dizajnu vám ani chýbať nebudú. Je zrejmé, že tu niekto pri tvorbe dizajnu premýšľal.

<p>Interiér vyznáva podobne štýlové riešenia ako exteriér, hrá už však na podstatne konzervatívnejšiu nôtu. O digitálnej prístrojovke známej z Cactusu tu niet ani chýru ani slychu. Napriek tomu si však kabína zachováva podobne “obývačkový” ráz. Vodič so spolujazdcom sa v nej cítia vzdušne a príjemne. Horšie to už je, keď si chcú dospelí sadnúť aj do druhej rady sedadiel. Dá sa to, no vyššie postavy budú kolenami tlačiť do sedadiel. C3 je ideálna na prevoz dvoch dospelých a dvoch detí.

Inak o interiér platí všetko to, čo sme o ňom písali už v prvom detailnom teste. Je komfortný, pôsobí príjemným dojmom a rešpektuje tradície. Práve to ho najviac odlišuje od sesterského modelu 208 - malý Citroën má totiž poriadne veľký volant a klasický kokpit. Nám toto riešenie vyhovuje viac. Z hľadiska infotainmentu či iných prvkov výbavy by ste však väčšie množstvo rozdielov medzi 208 a C3 hľadali len ťažko.

Spojenie so samočinnou prevodovkou EAT6 by mohlo na prvý pohľad pôsobiť ako stávka na komfort. Nemusí to však nutne byť pravda. Faktom totiž je, že s automatom sa spája najvýkonnejší agregát v ponuke C3 - PureTech 110 S&amp;S. Prepĺňaný zážihový trojvalec dosahuje výkon 81 kW (110 k) a 205 Nm. Šprint na stovku zvládne pod 10 sekúnd a maximálne cestovné tempo je stanovené na 188 km/h. Papierové údaje i reálne skúsenosti pasujú C3 vybavenú touto jedna-dvojkou do úlohy najdynamickejšej verzie.

<p>Citroën patriaci do B-segmentu však rozhodne nie je vyslovene jazdeckým autom. Jeho podvozok ja viac stavaný na plynulú a plavnú jazdu. V zákrutách sa automobil vie nakloniť, na druhú stranu však toto zaváhanie vyvažuje vynikajúcim tlmením nerovností. Koniec-koncov, silný motor nemusí auto predurčovať do úlohy cestného piráta vymetajúceho zákruty okresiek. Výkonnostná rezerva je taktiež znakom komfortu, ktorý tomuto automobilu pasuje.

Danosti trojvalca PureTech 110 totiž dokáže zúžitkovať pri akcelerácii, predbiehaní i dlhšej jazde po diaľnici. Presne tak, s touto motorizáciou sa v C3 autostrádam rozhodne vyhýbať netreba. Automobil si zachováva svoj pohodový charakter aj pri rýchlosti 130 km/h.

Problém s hlukom sme mali skôr v mestských podmienkach. Pri rozbiehaní vie byť motor spojený s klasickým automatom hlučný a cítiť z neho vibrácie. Platí to najmä v okolí 1 600 ot./min. Vyššie i nižšie je trojvalec pokojný a s jeho prejavom sme problémy nemali.

EAT6 (Efficient Automat Transmission 6) je šesťstupňová samočinná prevodovka s hydrodynamickým meničom, ktorá už je rokmi overená. Vyrába ju japonská spoločnosť Aisin a okrem C3 ju nájdete takmer v každom modeli naprieč celým portfóliom skupiny PSA. Disponujú ňou dokonca aj nové SUV Peugeot 3008 či 5008 - rozhodne teda nejde o zastaralý kus techniky.

Na práci prevodovky je cítiť, že už je odladená. Je síce pravda, že niekedy jej reakcia príde neskôr, než by dobrý vodič stihol preradiť na manuáli, no v drvivom množstve bežných situácií je jej práca viac než dostatočná. Ak treba predbiehať, vhod padne športový režim samočinného radenia. Vtedy EAT6 pri plnom zošliapnutí plynového pedála bez zaváhania podradí aj o dva stupne. Ak by ste sa predsalen chceli spoliehať aj na seba, stále je k dispozícii manuálny mód radenia.

Najväčším nedostatkom prevodovky naďalej zostáva krivolaká dráha voliča smeru jazdy. Ide však len o kozmetické negatívum. Je síce pravda, že rovná kulisa je pohodlnejšia, v praxi si však aj na tieto vytýčené dráhy zvyknete pomerne rýchlo. K samotnému radeniu v meste či na okreskách teda žiadne pripomienky nemáme. Z funkčného hľadiska nevidíme dôvod, ktorý by mal záujemcu odrádzať od kúpy verzie s automatom.

Premiantom na poli efektivity C3 s hydromeničom rozhodne nebude. Naznačujú to už papierové čísla, ktoré hovoria o kombinovanej spotrebe na úrovni 5,2 l/100 km. V reálnej premávke si totiž 110-koňový agregát na prevádzku bez váhania vypýta 6,3 l benzínu na 100 kilometrov jazdy. Najhoršie je na tom v meste, tam sa jeho apetít vyšvihne na 7,4 l/100 km.

Hodnota na vidieku sa ustáli jemne nad hodnotou 5 litrov paliva na sto kilometrov, čo taktiež nie je žiadna sláva. Potešenie prišlo len na diaľnici, prepĺňaný trojvalec si pri tempe 130 km/h z nádrže cucol 6,4 l/100 km. To rozhodne nie je údaj na zahodenie. Samozrejme, vyššia spotreba ide čiastočne na vrub automatickej prevodovke, ani výkon 81 kW (110 k) sa však nedá dosahovať úplne bez nákladov. Z pohľadu spotreby je teda C3 s automatom len sivým priemerom.

<p>Nenápadnou myškou však rozhodne nie je z pohľadu ceny. Minimálne tá základná, na úrovni 8 990 eur, cé-trojku katapultuje medzi najlacnejšie automobily na našom trhu. Pravdou však je, že so superlacným variantom má ten náš spoločného len pramálo. Štartovaciu čiastku potrebnú na kúpu testovaného vozidla totiž definuje čiastka 14 390 eur. Vďaka niekoľkým príplatkom cena našej konfigurácie ďalej stúpla ešte o 1 500 eur.

Za 15 890 eur teda Francúzi ponúkajú automobil, ktorý je vybavený silným trojvalcom, automatickou prevodovkou a slušnou porciou príplatkových prvkov. Nuž, vzhľadom na príslušnosť k segmentu B sa toto auto rozhodne nedá označiť za lacné. Vzhľadom na protihodnotu je však cenovka zaujímavá a určite stojí za zváženie.

Za samočinnú prevodovku by sme si v Citroëne C3 rozhodne a bez váhania priplatili. Opodstatnenosť voľby zvýrazňuje aj fakt, že všetky ponúkané manuálne skrine majú len päť prevodových stupňov. EAT6 ako jediná disponuje šesticou. Navyše, ak vám ide len o samotný motor a prevodovku, zaobstarať sa dá už vo variante Feel za cenu 12 590 eur.

Naša verzia totiž k mechanickej dvojici pridáva ešte aj niekoľko technologických vychytávok, okrem iného aj známu kameru integrovanú do spätného zrkadla. Oceňujeme, že Citroën necháva voľbu na svojich klientoch a automat nespája len s najvyššou výbavou. My by sme si za samočinný šesťstupeň rozhodne priplatili. V bežnej premávke je výborný a ďalej rozvíja pohodovú a komfortnú náturu francúzskeho kompaktu.

Test Citroën C3: Hodí sa mu automat EAT6?

Výber pre vás

Test Citroën C3: Hodí sa mu automat EAT6?

Súvisiace články

Test Citroën C4 Cactus: Konečne automat

Šetrite si vozidlo: Toto najviac škodí automatu

Zabudnite na manuál: Lacné jazdené automaty

Výber pre vás