Keď sa na prelome tisícročí rozšírila obľuba automobilov SUV, Volvo zareagovalo medzi prvými. Ich zástupca luxusného segmentu, typ XC90, sa mimoriadne dobre etabloval hlavne za oceánom a dokonca sa nakrátko stal najpredávanejším autom značky. Pomohol tak i nástupu typu XC60, ktorým sa portfólio firmy rozšírilo o segment nižšie.

Volvo XC60, SUV strednej triedy, debutovalo na ženevskom autosalóne v marci 2008 a do predaja prišlo na jeseň toho istého roku. Jeho základom bola platforma Volvo P3, označovaná aj kódom Y20, na ktorej stál i sedan S80, či kombi V70. Okrem toho ju zdieľalo aj niekoľko ďalších typov vtedy sesterských značiek, ako napríklad Land Rover Freelander II, či Ford S-Max.

Dizajn auta nadviazal na rok starý koncept XC60 a priniesol tak, ako prvé Volvo, novo štylizovanú prednú masku, ktorú postupne prevzali aj ostatné typy značky. Karoséria má pre tento segment typické päťdverové usporiadanie s dĺžkou 4 628 mm, šírkou 1 891 mm a výškou 1 715 mm. Rázvor náprav dosahuje 2 774 mm. Batožinový priestor má základný objem 495 l a po sklopení zadných sedadiel narastie na 1 455 l. Na dĺžku má 0,92, resp. 1,76 metra.

XC60 bola bohato vybavená viacerými systémami, zlepšujúcimi aktívnu aj pasívnu bezpečnosť. V roku 2009 sa podrobila testom Euro NCAP, kde získala maximálnych päť hviezdičiek. Dobre obstála aj v Amerike. V roku 2011 ju v NHTSA ohodnotili plným počtom, teda piatimi hviezdičkami za odolnosť pri všetkých typoch nárazu, len za prevrátenie dostala iba štyri. IIHS, ju pri všetkých skúškach označil najvyššou známkou „dobrý“.

Ponuka motorov bola spočiatku pomerne chudobná. Zo zážihových bol na výber atmosferický radový šesťvalec s objemom 3,2 litra (175 kW/238 k), alebo jeho prepĺňaná verzia T6 (210 kW/285 k). Druhou možnosťou bol vznetový päťvalec s objemom 2,4 litra, vo verziách 2.4 D (120 kW/163 k), alebo D5 (136 kW/185 k).

Už v priebehu dvoch rokov po nábehu výroby sa všetky motory postupne obmenili za modernizované, čo sa podpísalo aj na náraste ich výkonu. Okrem toho sa ponuka rozšírila o prepĺňaný zážihový 2-litrový štvorvalec 2.0 T (149 kW/203 k), aj vznetový päťvalec D3 s rovnakým objemom (120 kW/163 k).

Najslabšie vznetové motory štandardne spolupracovali s manuálnymi 6-stupňovými prevodovkami, za príplatok, resp. pri silnejších agregátoch štandardom bol automat Geartronic s rovnakým počtom stupňov. Základné modely mali poháňané kolesá prednej nápravy, vyššie verzie disponovali pripojiteľným pohonom zadných kolies pomocou spojky Haldex štvrtej generácie.

V roku 2010 sa predstavil športovo koncipovaný model R-Design s odlišne naladeným podvozkom a viacerými optickými doplnkami karosérie, aj inak spracovaným interiérom. Začiatkom roku 2013 potom debutovalo omladené prevedenie.

Zmeny karosérie boli hlavne kozmetické a zahŕňali najmä prepracovaný tvar masky a predných, aj zadných svetiel. V interiéri sa facelift prejavil novými materiálmi a možnosťami čalúnenia, na palubnej doske sa objavila 7-palcová dotyková obrazovka a pod volantom niektorých modelov pribudli pádla na ovládanie prevodovky.

Ako ukazujú štatistiky zo staníc technickej kontroly, prvé problémy sa môžu objaviť už po troch rokoch prevádzky. Dôvodom sú jednotlivé diely zavesenia predných kolies, keďže predná náprava je dosť zaťažená, zvlášť v prípade ťažších vznetových motorov.

Nezriedka možno nájsť autá, ktoré majú už pri najazdení okolo 70 000 km nadmernú vôľu v riadení, spôsobenú vybitými guľovými čapmi spojovacích tyčí riadenia, alebo ramien, prípadne silentblokmi ich zavesenia. K tomu sa môžu pridať aj poškodené hnacie hriadele.

Pri kúpe ojazdeného auta sa teda na prednú nápravu treba zamerať zvlášť pozorne. Laik však chyby odhalí len ťažko. Pri skúšobnej jazde by sa preto malo schválne prejsť cez kanály, či po ceste dláždenej kockami a dôkladne počúvať, či sa z prednej časti auta neozývajú nejaké podozrivé zvuky, búchanie, klepanie, či drnčanie.

Druhou možnosťou je samozrejme preveriť auto v servise, najlepšie na vibračných plošinách. Za potvrdenie dobrého stavu predného zavesenia ale možno považovať aj čerstvý protokol zo stanice technickej kontroly, či práve absolvovanú servisnú prehliadku.

Predná náprava je však jediné citlivé miesto, ktoré XC60 má. Všetko ostatné vydrží dlhšie ako na väčšine iných áut. Napríklad hrdza nie je vďaka dobrej ochrane karosérie žiadnym problémom. Najstaršie exempláre pritom majú už osem rokov a často najazdených aj stovky tisíc kilometrov.

XC60 môže slúžiť, napokon ako skoro každé Volvo, ako typické auto pre tých, ktorí jazdia veľmi veľa. Podľa prieskumu magazínu AUTO BILD má mnoho exemplárov za sebou aj vyše 400 000 kilometrov, no aj pri takom počte sú nejaké poruchy motora, prevodovky, ďalších častí pohonného ústrojenstva, alebo elektroinštalácie zriedkavé.

Dokonca aj turbodúchadlo vznetových motorov dokáže pri dobrej starostlivosti vydržať rovnako dlho ako celý agregát. Asi štyri percentá majiteľov ho už muselo vymeniť, najčastejšie približne pri 200 000 až 250 000 kilometroch. Najväčšou hrozbou preň je zle spravený chiptuning.

Zopár vznetových päťvalcov skončilo kompletne zničených aj v dôsledku poruchy rozvodov. Dôvodom bola reťazová reakcia, keď sa najprv poškodil (obvykle značne opotrebený) remeň na pohon príslušenstva. Jeho zvyšky sa potom dostali do priestoru ozubeného remeňa poháňajúceho vačkové hriadele, čo viedlo ku kontaktu ventilov s piestami.

Podľa už spomínaného prieskumu magazínu AUTO BILD sa majitelia na svoju XC60-ku sťažujú len zriedka. 15 percent vlastníkov niektorého z prvých exemplárov so vznetovým motorom rozčuľuje ich nevhodnosť pre jazdy na krátke vzdialenosti. Na vine je filter pevných častíc a riadiaca jednotka. 23 percent vodičov sa okrem toho sťažuje na príliš vysokú spotrebu. Pri exemplároch vyrobených po facelifte v roku 2013 však počet týchto sťažnosti výrazne klesá.

Majitelia novších modelov, konkrétne 12 % z nich, je však naopak nespokojných s prepracovaným, výrazne tvrdším pružením. Predtým vraj bola XC60 najpohodlnejším autom s pohonom všetkých kolies vo svojej triede. Bez ohľadu na rok výroby však 31 percent vlastníkov chváli dostatočnú svetlú výšku, až 42 % z nich však kritizuje povolenú hmotnosť prívesu len 2 tony, čo je v tomto segmente na spodnej hranici.

Takisto je zaujímavé, pre aké auto sa chcú aktuálni majitelia rozhodnúť v budúcnosti. Až 51 percent z nich si zasa plánuje kúpiť XC60, čo je vynikajúci výsledok zvlášť s ohľadom na ponuku stále tej istej generácie. Len 27 % aktuálnych zákazníkov švédskej firmy upútala iná značka, a to buď Mercedes (8 %), alebo VW (7 %). Na Audi, alebo BMW nemyslí prakticky nikto z nich.

Volvo XC60 je jedno z mála áut, ktorí si záujemca môže kúpiť aj takmer naslepo cez telefón. No aby mal pokoj v duši, malo by mať za sebou relatívne čerstvú prehliadku na stanici technickej kontroly, alebo v autorizovanom servise. Tak sa možno s najväčšou pravdepodobnosťou zbaviť podozrenia na nadmerne opotrebenú prednú nápravu. Inak je všetko v poriadku.

Jazdené Volvo XC60: Bežec na dlhé trate

Výber pre vás

Jazdené Volvo XC60: Bežec na dlhé trate

Súvisiace články

Jazdené Volvo V60: Ako zo starej školy

Jazdené Volvo V60: Ako zo starej školy

Jazdené Volvo V70: Sila aj slabiny

Jazdené Volvo XC90: SUV, ktoré nestarne

Jazdené Volvo XC90: SUV, ktoré nestarne

Výber pre vás