K termínu „facelift“ zvykneme pridávať často aj prívlastok „polčasový“. V tomto prípade nám ale akosi nejde na jazyk. Tej aktuálne modifikácie sa cestno-terénnemu Švédovi dostalo po odkrútení bezmála päťročnice a skrátka sa nevieme vnútorne zmieriť s tým, že by sme museli ešte raz toľko čakať na úplne novú generáciu. V tejto chvíli sa však nebudeme pozerať cez hory a doly do budúcnosti, ale preklepneme si XC60 v tej podobne, v akej je aktuálne.

S botoxom, silikónom a podobnými omladzovadlami treba pracovať citlivo, ak nechcete, aby mal výsledok tvár stuhnutú ako dnešné televízne moderátorky pamätajúce predrevolučnú éru. Plastickí chirurgovia vo Volve sa zjavne riadili podľa toho, a preto napriek značnému časovému odstupu od uvedenia faceliftovali XC60 iba veľmi decentne: chróm na prednej mreži presunuli z rámu na priečky, pri modifikácii svetiel okrem zaokrúhlenia tých hlavných prehodili denné LED-ky o niečo nižšie a smerom von.

Na exteriéri toho ozaj modifikátori veľa neurobili, čiže ani nemohli veľa pokaziť. Názor si urobte sami, v tejto subjektívnej kategórii vám nechceme podsúvať ten náš. Vcelku bez bázne a hany však chceme pochváliť faceliftérov za prístrojový panel, kam vsadili taký ten pekný volvácky plne grafický, ktorý vám nakreslí „budíky“ v troch rozličných režimoch zobrazenia. Hlavne archaickému displeju palubného počítača sme veľmi radi zamávali bielou vreckovkou.

O to silnejší stisk pravice na privítanie si vyslúžil asistent diaľkových svetiel, ktorý ich pri jazde po tme neprepína celkom na tlmené, ale iba selektívne prekryje tú časť svetelných kužeľov, ktorá by mohla oslniť kolegov pred vami či v protismere. Páčilo sa nám aj vylepšenie strážcu mŕtveho uhla BLIS, ktorý teraz dokáže varovať aj pred autami zboku, keď vystrkujete nos z neprehľadného výjazdu.

S ostatnými asistentmi by sme na plné skamarátenie potrebovali asi dlhší čas, napríklad strážca jazdných pruhov si často vyslúžil vypnutie. Sebakriticky však priznávame, že to môže byť čiastočne aj o našej rutinérskej lenivosti: ak ste vy navyknutí poctivo pri presúvaní z pruhu do pruhu zapínať smerovky, nebude vás rušiť. Chodcov sme počas testu priamov premávke zámerne nenaháňali, na prázdnom parkovisku sme však vyskúšali aj ich detekciu systémom City Safety a náš redakčný kaskadér to prežil bez ujmy na zdraví a nutnosti meniť pampersky.

Inak sa nám interiér testovaného XC60 predviedol opäť tak, ako ho poznáme. Má síce svoje ergonomické mušky, ako napríklad pre vysokých vodičov prikrátke lakťové opierky v predných dverách alebo záplavu malých tlačidiel na „plávajúcej“ stredovej konzole. Inak jemimoriadne kvalitný, veľmi poctivo vypracovaný a výborne odhlučnený. Teda až na trochu slabšie odfiltrovanie typického prejavu radového naftového päťvalca. To však nemusí ani zďaleka každému prekážať, práve naopak: táto konfigurácia má svoj špecifický prejav, ktorý si mnohí radi vychutnajú. Viac o pohone kúsok nižšie....

Modernizovalo sa aj v pohonnom a podvozkovom sektore. Špičkový dieselový 2,4-litrový päťvalec má v tabuľke zapísaných 215 koní (158 kW) a 440 Nm. Tie dokážu korpulentného 1,9-tonového Vikinga rozhýbať viac než slušne. Ale mohli by ešte slušnejšie, keby sa citeľnej modifikácie dočkala aj prevodovka. Lenže to sa nestalo....

Je až zarážajúce, ako rýchlo ide vývoj: to, čo sa nám ešte dva-tri roky dozadu tlačilo vo vnímaní do dobrého priemeru, už teraz stráca na cieľovej rovinke o dve-tri konské dĺžky. Dnešné moderné automaty už dokážu komfortne radiť aj bez toho, aby sa im hydrodynamický menič kĺzal ako Sabovčík v Sarajeve. Nie však ten vo Volve XC60.

Komfort práce prevodovky v testovanom aute bol ozaj špičkový, pri jeho dynamickej „operatívnosti“ sú však radiace pádla pod volantom skôr paródiou, než reálnou pozvánkou na horúcu športovú pôdu. Sem by ozaj veľmi dobre pasovalo niečo v štýle rýchlych dvojspojkových robotov DSG alebo vynikajúceho osemstupňového automatu ZF. Aktuálne XC60 síce už má v ponuke aj osemstupňový automat, nie však pre najsilnejšiu verziu D5.

Preklzujúci rozhodne menič nevylepšil ani hodnoty spotreby. Najviac to schytáte samozrejme v meste, kde sa pod deväť litrov dostanete len veľmi miernou jazdou. Diaľnica na reálnej úrovni okolo osem a pol samozrejme posúva do úplne nereálneho pásma mimomestský údaj. Ten by ste dosiahli iba absolútne plynulým posúvaním sa na hranici povoleného rýchlostného limitu a dôsledným vyhýbaním sa autostráde. A to je škoda, lebo motor D5 podľa nás nie je až taký smädný, akým ho robí prevodovka.

Pol krivého slova naopak nemôžeme povedať na systém pohonu všetkých kolies. Slovo „Haldex“ už pri predošlej štvrtej generácii prestalo byť krčmovou urážkou. Aktuálny piaty sled systému, doplnený o vylepšenú elektronickú reguláciu distribúcie krútiaceho momentu aj medzi pravými a ľavými kolesami, funguje naozaj výborne. Samozrejme bez vážnejších terénnych ambícií. Ale s tými si Volvo XC60 kupuje asi iba veľmi dezinformovaný jedinec.

Aj zavesenie kolies je samozrejme ladené prevažne asfaltovo, s jazdnými vlastnosťami s obrovskou bezpečnostnou rezervou a slušným faktorom zábavy. Nerovnosti síce podvozok po mechanickej stránke zvláda veľmi dobre a komfort pruženia patrí k najlepším vo svete prémiových kompaktných SUV. Ostré priečne nerovnosti ale predsa len vyprovokujú trošku buchotu. Ten však bez problémov potlačíte už stredne hlasno pusteným rádiom. Alebo si naňho v pohode po chvíli navyknete aj bez neho.

V prémiovom segmente sa ozaj nesluší handrkovať o každý cent. Z toho predpokladu vychádzali samozrejme aj tvorcovia aktuálnych cenníkov Volva XC60 vo verzii po facelifte. V praxi to znamená, že na jednom konci máte relatívne prijateľnú sumu približne jedného milióna v starej mene, za ktorú dostanete poctivé kvalitatívne jadro tohto SUV.

Ale znamená to aj to, že ak chcete viac, nesmiete mať hlboko do vrecka. Alebo inak: ak pridáte k základnému motoru D3 o polovicu výkonu navyše, ďalšie dve poháňané kolesá, o dve priečky vyššiu výbavu a príplatkový zoznam s dvoma desiatkami položiek, tak zrazu ani neviete ako a ste na dvojnásobku. Aj napriek tomu, že mnohé z príplatkových prvkov dostanete za podstatne lepšiu cenu v predvolených balíkoch. To vás však v tomto svete jednoducho nesmie iritovať, inak nemáte morálny nárok na vlastníctvo prémiového automobilu. Bodka.

Čo nám ukázalo Volvo XC60 v tomto teste? Je fajn, že sa po piatich rokoch chirurgovia neobmedzili iba na plastiku a išli aj do čriev. Vkus je individuálny, rozhodne nás ale potešila nová prístrojovka, výborné predné svetlá, aj obohatený balík asistentov. Mohlo sa operovať ešte viac do hĺbky, hlavne šesťstupňový automat sa nám s odstupom času už zdá byť ozaj zrelý na transplantáciu.

Každopádne, v aktuálnej fazóne a celkovom zhodnotení je kompaktné švédske SUV celkovo veľmi silným a zdravým jedincom. Má priestranný pohodlný interiér, je kvalitne vypracované, poteší výbornou kombináciou jazdných vlastností a komfortu pruženia. A ak požiadate o to, aby sa presunul do vašej garáže a pred ušami sa vám nekaderia sinajské pajkálesy, uspokojí vás aj pomerom svojich kvalít k tomu, čo si za ne zapýta.

<span><strong><a href="javascript:hideshow(document.getElementById('adiv5'))">Kliknite pre zobrazenie tabuľky s kompletnými parametrami testovaného automobilu</a></strong></span>

Test Volvo XC60 D5: Operácia sa podarila

Výber pre vás

Test Volvo XC60 D5: Operácia sa podarila

Súvisiace články

Test Opel Zafira Tourer 1.6 CDTI: Ticho tam

Test VW Tiguan TDI R-Line: Takmer prémiovka

Test Peugeot 208 GTi: Silný hráč, silná hračka

Výber pre vás