Nie je žiadnym tajomstvom, že francúzske automobilky veľmi rady experimentujú. V histórii trojice najvýznamnejších značiek z krajiny galského kohúta nájdeme množstvo výstredných modelov. Vyniknúť zo sivej masy sa pritom väčšinou snažili svojím nekonvenčným dizajnom.

Vozidlom postaveným mimo tradičných mantinelov je aj aktuálny Espace. Renault urobil z čistokrvného veľkopriestorového automobilu dokonalého kríženca medzi segmentom MPV a SUV. Aké pozitíva a negatíva tento zásadný prerod priniesol sme zisťovali v teste špičkovej verzie Paris Initiale s dvakrát prepĺňaným naftovým motorom a dvojspojkovou prevodovkou.

Espace znamená vo francúzštine priestor a takto označený automobil tomu vždy zodpovedal koncepciou i vzhľadom. Jeho prvá generácia z roku 1984 dokonca v Európe patrila k priekopníkom segmentu MPV. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/197458/novy-renault-espace-zvladne-aj-sudoku">No číslo päť to zmenilo</a>, aj keď niektoré rysy karosérie zdieľa so svojim predchodcom. Silueta sa však výrazne zmenila niekoľkými zásahmi. Strecha šla výrazne nadol, plocha presklenia sa zmenšila a celé auto sa vzdialilo od zeme. K tomu si pribalilo väčšie kolesá.

Zásahy zaváňajúce triedou SUV zmenili tento Renault na crossover. Francúzi kompletne prekopali svoj veľký rodinný automobil smerom k imidžovým modelom. Automobilka prerod korunovala expresívnym dizajnom, vďaka ktorému dokáže vozidlo na ceste budiť pozornosť. Nekonvenčným futuristickým vzhľadom jednoznačne vystupuje z davu a prispievajú k tomu aj diódové svetlá.

Nádych budúcnosti pokračuje v interiéri. Podobne ako pri predchodcovi obsahuje veľmi hlbokú palubnú dosku doplnenú zdvojenými Á-stĺpikmi, vďaka čomu sa vodič cíti ako veliteľ vesmírnej stanice. Namiesto jednej obrazovky tesne pod sklom sú tu však dve konvenčne umiestnené. Digitálny prístrojový panel totiž dopĺňa vertikálne orientovaný displej multimediálneho systému. Tesne pod ním je nevšedný volič samočinnej prevodovky, ktorý pracuje ako joystick a zostáva na mieste.

Obrazovku na mieste analógových budíkov sme už v modeloch Renault videli viackrát, táto však ukazuje viac informácii a možno si ju prispôsobiť vlastným preferenciám. Jej vzhľad závisí aj od voľby jazdného režimu. Tých je dovedna päť a prepína sa medzi nimi pomocou ovládača Multi-Sense. R-Link 2 však toho vie podstatne viac: možno s ním upraviť farbu ambientného osvetlenia, nastaviť atribúty masáže na predných sedadlách i množstvo bežných funkcií na poli klimatizácie, multimédií či navigácie. Občas si však systém vyžaduje trochu viac klikov.

Kabína verzia Paris Initiale v nás zanechala dojem aj svojim luxusným spracovaním. Palec hore dávame v prvom rade viacfarebnému koženému čalúneniu sedadiel a špeciálnym opierkam hláv. Najmä kreslá vodiča a spolujazdca sú veľmi pohodlné. Kožou je pritom obšitá aj palubná doska či časti dverí, dopĺňa ju imitácia dreva či kovu. Naoko je teda všetko fajn. Bohužiaľ, objavilo sa tu aj viacero lacných plastových dielcov a v testovanom aute nebolo výnimočným javom vŕzganie.

Samozrejme, výrazne zmeny proporcií karosérie sa na priestorových pomeroch v interiéri jasne odrazili. Chuť postaviť sa už v tomto aute mať nebudete. Podľa očakávania ubudlo najmä z priestoru nad hlavou, ktorý sa z vysokého nadštandardu priblížil k sivému priemeru. O miesto však núdza nebude, vodičovi s výškou zhruba 180 cm zostane vpredu drobná rezerva vo všetkých smeroch. Sedí sa tu pritom trochu vyššie než je štandard, ide predsa o crossover.

Vzadu je situácia podobná, výnimočne štedré je však miesto pred kolenami. Problém by tu snáď nemala ani Adriana Sklenaříková so svojimi rekordne dlhými nohami. No trvalú by pod strop nezmestila, miesta je tu pomenej. Druhý rad sedadiel je zložený z troch plnohodnotných kúskov, ktoré síce nedosahujú kvalitu tých predných, ale sú individuálne sklopné i posuvné. To prispieva k variabilite. K dispozícii je aj sedemmiestna verzia, testovaný model však príplatkový tretí rad oželel.

Batožinový priestor sa síce v porovnaní s predchodcom trochu scvrkol, ale stále zostal silnou stránkou automobilu. Za základných 680 litrov sa nemusí hanbiť ani čistokrvné MPV. Tento objem možno pritom rozšíriť posunutím sedadiel na 785 l, prípadne ich zložením na celkových 2 101 litrov. Zaujímavý je systém sklápania operadiel. Tie idú k zemi mechanicky, ich odistenie má však na starosti rad tlačidiel spojených s elektromotormi. Výsledkom ich činnosti je celkom rovná podlaha.

Ani o miesta na odkladanie menších vecí nie je núdza. Zaujímavý je hlboký „šuflík“ pred spolujazdcom otváraný pomocou dotykového snímača i priestor pod plávajúcou stredovou konzolou. Okrem toho sa vo vnútri nachádzajú obligátne kapsy vo dverách či miesto pod lakťovou opierkou.

Predná kapota nami testovaného automobilu ukrývala najdrahšiu motorizáciu. Označenie Energy dCi 160 EDC znamená dvakrát prepĺňaný diesel so zdvihovým objemom 1,6 litra, ktorý dosahuje maximálny výkon 118 kW (160 k) a krútiaci moment 380 Nm. Renault ho kombinuje výhradne so šesťstupňovou dvojspojkovou prevodovkou.

Napriek tomu, že táto nafta tvorí vrchol cenníka, z hľadiska dynamiky nejde o žiadne terno. Stovka je papierovo vecou 9,9 sekundy. Motor má plynulý priebeh sily, ale akceleráciou neohúri, a to aj napriek pomerne rýchlo radiacej skrini EDC. Tá pracuje zväčša dobre, občas však radí nahor zbytočne neskoro a motor nechá ísť aj pri miernom stlačení plynového pedála do vyšších otáčok než by bolo treba. Ani plynulé rozbiehanie nie je silnou stránkou tejto prevodovky.

Na papieri je špičková dieselová motorizácia veľmi úsporná, normovanej mestskej spotrebe rovných päť litrov však netreba ani náhodou veriť. V praxi sú čísla podstatne vyššie. My sme v urbanizovanej prevádzke tesne podliezli sedemlitrovú hranicu a na diaľnici sme ju dorovnali. Šetrnejšiu tvár nám verzia dCi 160 EDC predviedla na vidieku. S výsledkom 5,2 l/100 km však stále zostala celých osem decilitrov nad cifrou pochádzajúcou z laboratórnych meraní.

Motor pracuje pomerne kultivovane a nenarúša celkovo dobré odhlučnenie interiéru tohto vozidla. To sa však darí podvozku. Espace stojí na platforme CMF-CD s jednoduchou zadnou nápravou a v našom prípade mal obutie s mierami až 235/55 R19. Touto kombináciou trpí: pri prejazde výraznejších nerovností sa na devätnásťpalcových kolesách karoséria hlučne otriasa.

Pri kvalitnom povrchu sa však karoséria príjemne pohupuje a ponúka vyhlásený francúzsky komfort. Mäkko nastavenému pruženiu zodpovedá aj riadenie so silným posilňovačom. Toto jednoducho nie je auto na dynamické šantenie, ale v porovnaní s predchodcom dokáže v zákrutách omnoho viac. V porovnaní s konvenčnými MPV by sa na ceste nestratilo

Napriek zvýšenej svetlej výške a génom SUV sa Renault nesnaží tváriť nejako výrazne terénne a zodpovedá tomu absencia pohonu všetkých kolies. Vozidlo však disponuje systémom 4Control. Riadenie oboch náprav je cítiť najmä pri parkovaní, ktoré je vďaka nemu uľahčené. S francúzskym crossoverom sa napriek jeho nemalým rozmerom dobre manévruje aj v stiesnených priestoroch.

Nie je veľkým prekvapením, že posun typu Espace medzi imidžové automobily sprevádzalo zdražovanie. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/201429/renault-espace-prisiel-na-slovensko">Na slovenskom trhu</a> je základ tesne pod hranicou 30-tisíc, presne na čiastke 29 590 eur. Hra na luxus sa však odráža na cene: špičková verzia Paris Initiale s týmto motorom „koštuje“ minimálne 41 290 eur. Testované vozidlo k tomu pridalo ešte zopár príplatkových prvkov.

Najvyššie vybavenie už štandardne obsahuje 19-palcové disky kolies, LED svetlomety, systém 4Control, adaptívne tlmiče, špeciálne kožou čalúnené sedadlá s masážnou funkciou, audiosústava Bose či parkovacieho robota. Skúšaný exemplár k tomu pridal zimný balík, celoplošnú panoramatickú strechu, rezervu, adaptívny tempomat a head-up displej. Účet sa tak zvýšil na 43 590 eur.

Renault Espace nám vo verzii Paris Initiale s motorizáciou Energy dCi 160 EDC predviedol viacero pozitív: komfort na dobrom povrchu, luxusné predné kreslá, systém R-Link 2 či bohaté vybavenie. Objavili sme však aj niekoľko mínusov. Napriek cene nejde dynamicky o žiadne terno, diesel nie je vôbec taký úsporný ako tvrdí výrobca a v interiéri sa nachádzajú aj lacné plasty. Navyše, podvozok na veľkých kolesách trpí, vozidlo sa s nimi pri prejazde väčších nerovností otriasa.

Krok späť sa odohral z hľadiska vnútorného miesta, najmä v oblasti hláv pasažierov. Vzhľadom na označenie znamenajúce priestor je to trochu paradox. Piata generácia typu Espace zmenila jeho zameranie naozaj výrazne. V súčasnosti je tento Renault dokonalým zosobnením anglického výrazu crossover: ide totiž o jasného kríženca spájajúceho segmenty MPV a SUV.

Nepochybne ide o zaujímavý experiment. V praxi však tento automobil nie je ani ryba, ani rak. Dôraz na štýl ubral z jeho priestrannosti, aj keď úlohu rodinného dostavníka stále zvládne. Náznaky terénnych ambícií však zostali pri dizajne. Mimo spevnený asfalt tento francúzsky model nepatrí, zostal teda kdesi na pomedzí dvoch kategórií. Navyše, Renault ho postavil do pozície svojej vlajkovej lode. Podarí sa (ne)dokonalému crossoveru tejto role zhostiť úspešne?

Test Renault Espace: Ani ryba, ani rak

Výber pre vás

Test Renault Espace: Ani ryba, ani rak

Súvisiace články

Test Volvo XC90 D5: Severská pýcha

Test VW Passat Alltrack: Jemné čili

Jazdená Alfa Giulietta: Poteší vás, či zruinuje?

Výber pre vás