Začiatkom roka 2002 uviedlo <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/204490/jazdene-volvo-xc90-suv-ktore-nestarne">Volvo na trh typ XC90</a>, ktorý postavilo prioritne pre americký trh. Na ňom sa severskému vozidlu podarilo uchytiť. V konkurencii SUV prevažne nemeckej produkcie sa presadilo aj v ďalších krajinách a postupne sa stalo najúspešnejším modelom značky. Predajné čísla pritom výrazne neklesali. Život tohto auta sa preto natiahol až na dvanásť rokov.

Počas tohto dlhého času došlo v automobilke k mnohým zmenám, z ktorých najväčšou sa stal predaj do rúk holdingu Geely z najľudnatejšej krajiny sveta. S podporou čínskeho kapitálu sa začal <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196794/nove-volvo-xc90-spusta-revoluciu">chystať úsvit novej éry</a>. Jeho štartovacím bodom <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/197453/volvo-xc90-krasne-suv-s-velmi-horucim-displejom">mala byť druhá generácia</a> úspešného SUV, ktorá prišla na svet s novým dizajnom karosérie, novým interiérom, novou platformou... Z tohto dôvodu vyvolala v mnohých obrovské očakávania. Napĺňa ich? Na to sme hľadali odpoveď v teste: preverili sme silnejšiu naftovú verziu D5 s pohonom AWD a špičkovým vybavením Inscription.

Pôvodné Volvo XC90 nebolo žiaden drobček, s pôdorysom 4 821 x 1 909 milimetrov patrilo v európskej premávke k tým najväčším osobným autám. Nový model je však ešte o poznanie objemnejší. Do dĺžky i šírky pribral zhruba desať centimetrov, pričom výška sa o dva centimetre znížila. Stále je však štedrá: 1 776 milimetrov. Rázvor je natiahnutý a teraz má takmer tri metre.

Svoje najväčšie SUV postavili Švédi kompletne od podlahy. S prižmúrenými očami v ňom síce vidieť základné tvary predchodcu, ale v skutočnosti s ním nemá spoločnú snáď ani jedinú skrutku. Tím kresličov pod vedením Thomasa Ingenlatha mu načrtol celkom nové krivky. Ako sme sa mohli presvedčiť, verejnosti sa dizajn páči a neraz si za ním mohli okoloidúci krk vykrútiť. Vzhľad auta je originálny a dobre kombinuje dravosť s eleganciou.

V nami skúšanej verzii dával majestátnym líniám auta šmrnc čierny lak s hlbokým leskom, ktorého protikladom bolo viacero strieborných či pochrómovaných prvkov, vrátane mohutnej masky chladiča. Rovnakú farbu niesli aj disky kolies s priemerom dvadsaťjeden palcov. V hlavnej úlohe celého dizajnu sa však ocitlo Thorovo kladivo v podobe diódových prvkov tvoriacich chrbticu svetlometov.

Dnes už nie je prekvapením, že reč je o adaptívnych osvetľovacích jednotkách zložených z viacerých modulov. Tie svietia naozaj výborne. Inteligentný režim nás však v praxi celkom nepresvedčil: počas testu viackrát zazmätkoval či neskoro zareagoval. Nejeden protiidúci vodič nás preto upozorňoval blikaním na fakt, že ho oslepujeme diaľkovými svetlami. Osobne by sme za vinníka označili nízku citlivosť kamery, ktorá podľa všetkého neskoro videla autá so slabšie svietiacimi reflektormi.

Spomínané exteriérové rozmery napovedajú, že vo vnútri tohto automobilu nebude o miesto núdza. Prax to do bodky potvrdzuje. Volvo XC90 ponúka kráľovskú nádielku priestoru vo všetkých smeroch, bez problémov sa tu dokážu usadiť aj dlháni. To platí pre oba štandardné rady sedadiel. Vpredu je navyše k dispozícii veľké množstvo nastavení, ktoré umožňuje prispôsobenie rôznym typom postáv.

Tretí rad sedačiek je za príplatok a trochu si ukrojí z batožinového priestoru. V prípade päťmiestneho variantu ponúka kufor obrích 721 litrov, ktoré možno sklopením zadných operadiel do roviny rozšíriť na 1 886 litrov. Do tohto objemu sa pritom zarátava aj schránka pod podlahou. Menšou slabinou sú odkladacie priestory, ktorých by mohlo byť viac. Situáciu trochu zachraňujú predné dvere.

Vnútro severského SUV nijako nezaostáva za výnimočným dizajnom karosérie. Práve naopak, do bodky napĺňa jeho sľuby o luxuse. Veľký palec hore od nás dostali sedačky. Tie ponúkajú výborný kompromis medzi komfortom a oporou v bočnej časti, zároveň pritom vyzerajú štýlovo. Platí to aj pre zadné kúsky. Žiadna nudná lavica sa nekoná, cítiť tu dôslednú prácu konštruktérov.

Plusový bod si zaslúži palubná doska. Tá obsahuje minimum tlačidiel a centrálnu konzolu s deväťpalcovou obrazovkou jemne naklonenou k vodičovi. Dotykový displej na seba prevzal väčšinu ovládacích funkcií. Druhá zobrazovacia jednotka pritom tvorí prístrojový panel. Najmä vo vypnutom stave tak pôsobí interiér veľmi čisto, elegantne a zároveň moderne.

Pod naším výborným pocitom z kabíny auta sa nemalou časťou podpísalo jej perfektné dielenské vyhotovenie a tiež použité materiály. Všetky spomínané plochy pokryli švédski remeselníci príjemnými povrchmi usporiadanými v dokonalej harmónii. Využili pritom nelakované orechové drevo, fajnovú kožu, ale aj nejaký ten kov či plast. Žiadne nekvalitné dielce tu však nenájdete.

Pri tvorbe interiéru prejavilo Volvo veľký vkus. Napríklad pochrómované zdobenie je pomerne bohaté, ale od gýču to má ďaleko. Ani s lakovaným čiernym povrchom to v Škandinávii neprehnali. Celý interiér je zhotovený citlivo a punc luxusu upevňuje niekoľko detailov.

Výborne vyzerajú napríklad perforované kovové kryty reproduktorov či volič jazdných režimov. Ten má akoby krištáľový povrch. Je to síce len imitácia, ale pôsobí to veľmi hodnotne. Čerešničkou na torte je kľúč potiahnutý rovnakou kožou ako čalúnenie. Mimochodom, to je na predných sedadlách ozdobené vlajkami škandinávskej krajiny. Bravó Volvo, toto skutočne vyšlo!

Centrálnym bodom celého interiéru je už spomínaný displej, za ktorým sa skrýva multimediálne rozhranie Sensus. To sa evidentne inšpirovalo vo svete mobilných telefónov. Jeho architektúra nám veľmi pripomínala operačný systém Android, obsahuje totiž tri základné karty s horizontálnym usporiadaním. Pozitívne je, že spodná časť displeja je stále vyhradená ovládaniu teploty. V rámci kariet nájde vodič valnú väčšinu ovládacích funkcií. Pri bežnej jazde stačí takmer na všetko jedno potiahnutie prstom a dva-tri dotyky. Vitajte v 21. storočí!

Samozrejme, v rámci systému možno nájsť aj množstvo rôznych nastavení týkajúcich sa auta. Tých je skutočne neúrekom. Prispôsobovanie pokročilých prvkov by sme odporúčali skôr pri zaparkovanom vozidle, vodič sa totiž musí na triafanie prstov trochu sústrediť a stratiť sa v menu nie je problém. Záchranou je mechanické tlačidlo znamenajúce návrat na základnú obrazovku. Kde sme to už videli?

Desiatky ikon v systéme nám naznačili, že v testovanom aute je toho natlačeného skutočne dosť. Vymenúvaniu všetkých prvkov by sme pokojne mohli venovať dve kapitoly. Musíme však spomedzi nich vyzdvihnúť ozvučenie Bowers &amp; Wilkins s krištáľovo čistým zvukom, širokouhlú sústavu kamier či spoľahlivé fungovanie bezpečnostných prvkov. V tomto smere bolo Volvo vždy na vrchole a XC90 druhej generácie nie je výnimkou. Nový model exceloval v testoch agentúry Euro NCAP aj amerického inštitútu IIHS. Zaradil sa pritom k najbezpečnejším autám histórie.

Stačí veľkému SUV naftový štvorvalec?

Jedným zo zaujímavých interiérových detailov je štartovanie pomocou otočného ovládača za voličom prevodovky. Tým sa prebúdzajú k životu výhradne dvojlitrové motory, za čo si Volvo vyslúžilo pri premiére auta veľa zdvihnutých obočí. Mnohým sa štvorvalec pre takéto auto máli. V našom prípade bol pod kapotou turbodiesel D5 s výkonom 165 kW (225 k). Stačí veľkému SUV toto srdce?

Vo všeobecnosti môžeme povedať jednoduché: áno, stačí. Dvakrát prepĺňaný agregát nie je v žiadnom prípade podvyživený, veď zhruba dvojtonové vozidlo rozbehne na stovku za 7,8 sekundy. Maximálna rýchlosť 220 km/h je tiež v bežnej praxi plne postačujúca. No ak chcete od motora dynamiku, pripraviť sa musíte na pomerne časté podraďovanie a výlety do vysokých otáčok. Naftový dvojliter rýchlostné nároky v spolupráci s osemstupňovým automatom Aisin a pohonom všetkých kolies zvláda, ale je pritom cítiť jeho námahu. So šesťvalcom by to iste šlo hladšie...

V praxi teda štvorvalec veľkému SUV vystačí aj na svižnejšiu jazdu, no jeho mínusom je kultúra chodu. Diesel je najmä vo vyššom pracovnom tempe dosť počuť. No ani za normálnych okolností nie je taký tichý, ako by sme si v aute tejto kategórie predstavovali. Voľnobeh po studenom štarte pritom znamená citeľné vibrácie prenášané priamo do interiéru. Lepšie odizolovanie pohonnej jednotky by druhej generácii XC90 nepochybne prospelo.

Samozrejme, hlavným dôvodom prechodu na štvorvalec bola spotreba. Automobilka trochu prekvapujúco udáva v prípade tohto auta iba kombinovaný údaj, ktorý oficiálne znie 5,8 l/100 km. V praxi je však nereálny. Aj pri pokojnej jazde vidiekom sme sa dokázali dostať len tesne pod sedemlitrovú hranicu. Podliezť šestku je bez výrazného brzdenia premávky číra fantázia.

Na diaľnici si vznetový agregát pýtal rovných osem litrov, pričom pracoval pri tempe 1 900 otáčok. Najvyšší apetít malo Volvo XC90 v mestskej prevádzke. Tam sme mu namerali 8,8 l/100 km, čo je však na auto s danými parametrami stále slušná hodnota. Cieľ znížiť spotrebu sa teda v porovnaní so starším päťvalcom nepochybne podaril. Ale nejaké zázraky očakávať netreba...

Dvadsaťjednotky len na dokonalé povrchy

Motory boli po uvedení tohto auta častým terčom polemík. Ako sme sa presvedčili, žiadna tragédia sa v praxi nekoná a verziu D5 AWD nemožno okrem horšieho odhlučnenia nijako kritizovať. Ako väčší problém sa v našom prípade ukázal podvozok modulárnej platformy SPA. Testované vozidlo bolo totiž obuté na 21-palcové disky, s ktorými sa akoby vo výrobe vôbec nerátalo.

Od veľkého luxusného SUV zákazníci zväčša čakajú komfort porovnateľný s limuzínami, no v prípade týchto ráfikov sa ho nedočkajú. Dvadsaťjednotky sa dobre správajú len na dokonalých povrchoch. V kontexte slovenského asfaltu sa Volvo „vďaka“ ťažkým kolesám takmer non-stop otriasa, pričom problémom sú už drobné nerovnosti. Ich prejazd vo vnútri počuť a tiež cítiť. Trafenie väčšej jamy zasa znamená poriadnu ranu prenesenú do interiéru.

Situáciu zhoršuje fakt, že testované auto bolo vybavené príplatkovým vzduchovým pružením. Automobilka si zaň pýta aj pri verzii Inscription 2 580 eur navyše. Toto je z nášho pohľadu slušné faux pas, komfort očakávaný pri zaškrtnutí tejto položky sa totiž nekoná. Problém pritom nemožno zhodiť len na príliš veľké obutie. Ide o fabrickú opciu a konkurencia dokáže 21 palcov zhltnúť s podstatne väčším pokojom. Navyše, Volvo nás nedávno príjemne <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200871/test-volvo-xc70-d4-starne-so-ctou">šokovalo komfortom typu XC70</a>, ktorý patrí z tohto hľadiska aj po osemročnej kariére medzi špičku... Kde sa stala chyba?

Horšie filtrovanie nerovností by sme boli schopní odpustiť športovej verzii s výnimočnými dynamickými schopnosťami, pre severské SUV to však neplatí. Jazdnými vlastnosťami ho možno v rámci svojej triedy zaradiť k priemeru. V zákrutách sú citeľné náklony karosérie, aj keď stopu XC90 dokáže svedomito podržať. Limit však nemá veľmi ďaleko. Nedotáčavé tendencie majú pomerne rýchly nástup, v prípade zapnutého systému ESP ich riešia prudké zásahy pomocou pribrzďovania kolies.

Slovenské zastúpenie švédskej značky si za XC90 druhej generácie pýta okrúhlu základnú cenu: rovných päťdesiattisíc. Za túto čiastku dostanú zákazníci naftový variant D4 s pohonom predných kolies. Silnejšia dé-päťka už má štandardne prívlastok AWD, v prípade kombinácie s úrovňou Inscription nesie potom cenovku 64 800 eur. Na auto tejto triedy to nie je žiadna tragédia.

Ako sme už spomínali, nami skúšaný exemplár bol natlačený všetkým možným. Aj pri najvyššom vybavení si vyžiadali extra príplatky ďalších osemnásťtisíc eur do banku. Pod konečný účet s cifrou 82 820 sa podpísali 21-palcové disky, vzduchové pruženie či päť samostatných balíkov vybavenia obsahujúcich panoramatickú strechu, head-up displej, adaptívny tempomat, navigáciu, audiosústavu Bowers &amp; Wilkins, alebo aj parkovacieho robota.

Bohatšiu nádielku už do tohto auta prakticky nenapcháte. Výsledná suma napriek tomu nie je nejaká hrôzostrašná, práve naopak. S obdobnou motorizáciou a vybavením sa súperi hýbu o nejaké tisíce vyššie. Z hľadiska finančnej politiky je teda toto Volvo naozaj konkurencieschopné.

Nové Volvo XC90 možno označiť za severskú pýchu. Automobilka natlačila do vývoja tohto vozidla obrovský objem financií a na výsledku je to cítiť. SUV je postavené od podlahy, pričom medzi jeho plusy môžeme nepochybne zaradiť výnimočný dizajn, priestranný a luxusný interiér či multimediálny systém hodný 21. storočia. Okrem toho patrí tento model k najbezpečnejším autám histórie.

Bohužiaľ, očakávania sprevádzajúce svoje uvedenie nenapĺňa švédske SUV stopercentne. Problémom pritom nie sú štvorvalce. Predsudky sa nenaplnili, dvakrát prepĺňaný naftový motor verzie D5 AWD je z hľadiska dynamiky postačujúcou voľbou. Druhou stranou mince je jeho odizolovanie a súvisiaca vyššia úroveň hluku. Spotreba išla nadol, ale zázraky čakať netreba.

Ako hlavná slabina druhej generácie XC90 sa v konečnom dôsledku ukázal podvozok. Ten má aj so vzduchovým pružením problém s filtrovaním nerovností, pričom disky testovaného vozidla situáciu zhoršujú. Navyše, z hľadiska jazdných vlastností ho možno označiť len za priemerný.

Podľa našich informácii si Švédi tento prešľap uvedomili a podvozok by mali čakať ešte pred polčasovým faceliftom zmeny. Ak sa ho podarí kvalitne vyladiť a pridá sa k tomu lepšie odhlučnenie pohonnej jednotky, môžu sa nemeckým súperom z Volva XC90 začať triasť kolená. V prospech škandinávskeho automobilu totiž hrá aj naozaj konkurencieschopná cena.