Suzuki vrátilo na náš trh meno Vitara, ktoré nedávno z neho odišlo aj s prívlastkom „Grand“. Už skôr, než sme na auto prvýkrát osobne siahli <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/197483/suzuki-vitara-good-bye-off-road">pri statickom zoznámení na parížskom autosalóne</a>, bolo však jasné, že spolu s menom nedôjde aj k oprášeniu starých známych off-roadových génov. V takej chvíli sa pravdaže automaticky natíska otázka, či je to dobré alebo nie. Prípadne skôr: pre koho áno a pre koho nie.

Práve to boli východiská nášho prvého redakčného testu. Neboli však jediné. Nová Vitara sa už podľa papierových predpokladov ozaj ukazuje byť ozaj nová, stála nám teda za komplexný prieskum. Do toho sme sa pustili s verziou, poháňanou naftovým štvorvalcovým turbodieselom 1.6 DDiS, v kombinácii s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou a pohonom všetkých kolies.

Priority vonkajšieho formátu a vnútorného priestoru

Podľa celkovej dĺžky 4175 mm a rázvoru 2500 mm by sa nová Vitara pokojne mohla zaradiť k hatchbackom segmentu B, teda malým autám. Šírka 1775 mm a výška 1610 mm však posúvajú jej proporcie už niekam k malým, či snáď až kompaktným SUV. Tieto rozmery ju zároveň pasujú kamsi medzi <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/187507/test-suzuki-sx4-1-6-navi-4x4-kompaktny-multitalent">dosluhujúce SX4</a> (dĺžka 4150 mm) a relatívne nové <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/192834/test-suzuki-sx4-s-cross-1-6-vvt-vlastne-meno">SX4 S-Cross</a> (dĺžka 4300 mm), bližšie k prvému zmienenému.

Na priestor v garáži či na parkovisku teda nová Vitara rozhodne nie je náročná. Čo však urobia jej vonkajšie miery s miestom v kabíne? Vpredu nič zlé. Vodič aj spolujazdec majú okolo seba akurátne voľného vzduchu, pocitovo sa predná časť kabíny zhruba vyrovná lepším kompaktom. Teda až na mierne vyššiu pozíciu sedenia a aj trochu lepší výhľad a komfortnejšie nastupovanie.

Vzadu už sa ale trochu prejaví kratší rázvor. Osoba vysoká 185 cm sa za rovnakého vodiča, zmestí len veľmi tesne. Na kolená ostane rezerva sotva na dva prsty a tá je viac než potrebná, pretože hlava už skúma mäkkosť strešného čalúnenia. Ten priestor vzadu v pozdĺžnom smere nás až tak neprekvapil, miesta na hlavu by ale mohlo byť aspoň nejaký ten palec viac. Už pri znížení dvojice sediacej „za sebou“ na nejakých 180 cm sú ale všetky tieto úvahy zbytočné a priestoru vzadu je dosť, aj na dlhé cesty. Samozrejme, len pre dvoch, tretí dospelák vzadu sa odvezie iba núdzovo.

Na objeme kufra sa pre zmenu podpísala neveľká celková dĺžka vozidla. Základ 375 litrov nie je svetoborný, ale zase ani nie je nijako tragicky malý, je to zhruba na úrovni dobrého priemeru kompaktných hatchbackov. Dobrým bodom je každopádne jeho pravidelný tvar, na ktorom žiaden rozmer nešikovne netrčí nad ostatné.

Chválime aj dvojité dno, ktoré buď dorovná schod po sklopení zadného operadla, čím pod sebou vytvorí užitočný odkladací priestor, alebo jednoduchým preložením „o poschodie nižšie“ zväčší nedelený priestor. Už menej chvályhodný je fakt, že pod kufrom spočíva iba lepiaca sada na defekty. Rezerva nie je ani v oficiálnom príplatkovom cenníku, museli by ste si ju individuálne dohodnúť s predajcom.

Interiér: nie bez chýb, ale nie bez kvality

Základný rozmerový a priestorový rámec sme si teda v predošlých riadkoch už popísali a teraz sa bližšie pozrime na ergonomické, komfortné a kvalitatívne detaily kabíny. Zaujatie správne vodičskej pozície nebude problém, vzájomné rozsahy nastavovania volantu a sedadla sú dostatočné, okolo tohto nie je potrebné veľa filozofovať . Ovládacie a zobrazovacie prvky sú v zásade v pohode, tu už by sa ale pár detailov na polemiku našlo.

Prístrojový panel má klasické usporiadanie hlavných budíkov a síce iba monochromatický, ale zato dobre čitateľný displej palubného počítača v strede medzi nimi. Čo by tu už ozaj ale nemuselo a nemalo byť, je ovládanie palubného počítača tlačidlom, ktoré trčí priamo z prístrojovky. Musíte teda naňho siahať pod volant, čo nie je práve ideálne.

Testovanú verziu sme mali vybavenú dotykovým centrálnym displejom (majú ho sériovo tri zo štyroch dostupných výbav). Ten má na jednej strane vcelku prehľadné menu, na ktoré si po čase zrejme zvyknete. Na druhej strane, okrem ovládania klimatizácie, ktoré je priamo vonku na palubnej doske pod ním, je všetko zašité v zákutiach „palubného tabletu“. A nie všetko je prístupné tak rýchlo ako by sa nám páčilo.

To je však náš pohľad na vec, možno trochu subjektívny. Vieme si predstaviť, že postupná premena áut na počítače, je pre časť potenciálnych zákazníkov vítaným trendom. Čo ale musí privítať vari každý, je kvalita cúvacej kamery. Tá nás veľmi príjemne prekvapila ostrosťou a rozlíšením obrazu. Vodiace čiary sú síce iba statické, nie sú interaktívne, ale, na druhej strane, testovali sme aj podstatne drahšie autá, v ktorých boli kamery a displeje oveľa horšie.

Po stránke materiálov sa nová Vitara zameriava skôr na tých zákazníkov, ktorí ocenia jednoduchšiu starostlivosť o tvrdé plasty, než chúlostivejšie mäkké povrchy aj na miestach, ktorých sa ruky beztak málokedy dotknú. Dobrou správou je, že svoje pragmatické interiérové diely má Vitara poctivo zlícované a nezaznamenali sme ani náznak vŕzgania či praskania, ani pri snahe o priečne skrútenie karosérie v teréne.

Lacný charakter materiálov sa každopádne netýkal čalúnenia sedadiel. Dve vyššie zo štyroch výbav vám dodajú s kombináciou kože a syntetického semišu, vcelku úspešne imitujúceho drahú Alcantaru, ktorá je vlastne tiež syntetickým materiálom. A nechýba ani vyhrievanie predných sediel, v troch výbavách zo štyroch. Predné sedadlá musíme pochváliť aj za kombináciu slušného bočného vedenia s dobrým tvarom a tvrdosťou výplne, ktoré nám nedolámali chrbát ani pri dlhšej ceste.

Podvozkovo je nová Vitara vcelku dobre trafeným kompromisom medzi komfortom pruženia a jazdnými vlastnosťami. Je čitateľná, neutrálna, príliš sa nenakláňa, riadenie má akurátne presné, brzdy dostatočne účinné Jediným detailom, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti pánov podvozkárov, je odhlučnenie kolies. Za dobrým priemerom trochu zaostávajú pri odvaľovaní po drsnejšom podklade, hlavne však pri nárazoch na krátke priečne nerovnosti, kedy si vcelku intenzívne zabúchajú. Hlavne na 17-palcových kolesách s nižším profilom, ktoré sme mali na testovanom aute.

Nová Vitara má slušnú svetlú výšku 185 mm. To je podľa verzie o 15 až 20 mm viac než má väčší súrodenec SX4 S-Cross. To však nie je jediné „terénne“ plus oproti nemu. Krátky rázvor, ktorý uberá z priestoru v kabíne, tu pre zmenu zlepšuje prechodový uhol. Už len tieto samotné parametre posúvajú Vitaru viac do terénu, než S-Cross. Samozrejme, mimocestné kvality predošlých nositeľov svojho mena nedosahuje. Predsa len, už to nie je off-road, ale iba SUV. Čo však zároveň znamená, že stabilitou správania na asfalte dospela oproti starým Vitarám a Grand Vitarám na podstatne vyšší level.

Pohon všetkých kolies Allgrip nám síce neprišiel pri byť pri tomto aute úplnou nutnosťou, ale zato sa ukázal ako cenný bonus. Výkon 120 koní (88 kW) možno ešte nie, ale krútiaci moment 320 Nm (od 1750 otáčok) už vcelku dokáže potrápiť predný pohon, najmä na klzkejšom povrchu. Tu to však nehrozí, už aj v automatickom zo štyroch možných jazdných režimov pošle riadiaci mozog všetok prebytočný pohon pekne dozadu, vďaka čomu sa sila motora nestráca ani na ceste, ani v obvodoch protipreklzového systému. A citeľne klesá tendencia k nedotáčavosti pri akcelerácii zo zákruty.

Pohon: modernizovaná história a (ne)výhody dlhých prevodov

Motor testovaného Suzuki nie je nijakou prevratnou novinkou, za šifrou 1.6 DDiS sa aj tentokrát skrýva pôvodom taliansky produkt. Čo ale v zásade nemusí byť problém, stačí si spomenúť, ktoré automobilky dláždili cestu systému priameho vstrekovania common-rail a zjavne z toho dokážu ťažiť dodnes. V novej Vitare už stará známa dieselová jednašestka samozrejme spĺňa emisnú normu Euro 6.

Z dynamického hľadiska motor relatívne ľahkému autu vcelku postačuje, jednak výkonom (88 kW/120 k), ale hlavne vďaka slušnej porcii krútiaceho momentu (320 Nm). Pri kilogramovej záťaži, blížiacej sa maximu, už síce agregát jemne začína strácať dych, pod čím je podpísané aj pomerne ťažké sprevodovanie. To ale zase na druhej strane nahráva pekným reálnym spotrebám pri prázdnom alebo iba čiastočne naloženom vozidle.

Pár konkrétnejších čísel.... Chvíľu sme si zvykali na to, že ak chceme po meste jazdiť predpisovou päťdesiatkou, nesmieme radiť štvorku, lebo tá pri danej rýchlosti dusí motor niekde okolo 1200 otáčok, teda dosť hlboko pod pásmom, kedy už aj ťahá a nielen hučí. Na druhej strane nás dlhé kvalty potešili diaľničným konzumom: pri sto tridsiatke ukazoval otáčkomer niečo medzi 2100 a 2200 za minútu, pričom z nádrže mizla nafta tempom len 5,2 litra na 100 kilometrov.

Ako moderný úsporný diesel sa testovaný motor prezentoval aj v meste, kde mu stačilo 5,5 a aj na vidieku, ktorý sme bez problémov pri pohodovej jazde dali dokonca len za 4 a pol litra. Jeho apetít nijako dramaticky nestúpal ani pri občasných dynamických excesoch, ktorým sa pri teste nevyhnete.

Ak sa ale pohonný agregát v nejakom ohľade správal už tak trochu „historicky“, tak sú to kultúra chodu a odhlučnenie. Tie sa nedajú hodnotiť lepšie než ako priemerné, alebo skôr ako mierne podpriemerné. Ale aspoň tu nie je žiadna nepríjemne „trčiaca“ frekvencia, ako býva typické nízkofrekvenčné dunenie, objavujúce sa aj pri inak výborne umravnených nafťákoch.

Vitara verzus ceny.... Vitara verzus S-Cross?

Možno si spomeniete, že <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/187507/test-suzuki-sx4-1-6-navi-4x4-kompaktny-multitalent">typ SX4</a> (ten starší menší, teda nie S-Cross) dokázal v časoch svojej najväčšej slávy v rebríčkoch predaja podkúriť aj absolútnym trhovým lídrom z Mladej Boleslavi. U slovenského dovozcu Suzuki by sa vôbec nehnevali, ak by sa niekam podobným smerom vybrala aj nová Vitara. A tak robili s jej cenami a ich pomerom k poskytnutej protihodnote čo len sa dalo, v rámci možností....

Štartovacia suma 16200 vcelku ujde, to je však štandardná tabuľková cena. Z nej vám díler dokáže odrátať bonus dvetisíc eur. No a pomer sumy 14200 k autu s danými kvalitami a <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200895/suzuki-vitara-u-nas-od-16200-eur">s danou základnou výbavou</a> už ozaj stojí za pozornosť. Hlavne keď sa pozriete, čo vám za podobné peniaze dajú štandardné kompakty, alebo konkurenčné SUV modely podobnej veľkosti.

Špekulovať s príplatkovými prvkami vám Vitara nedovolí, to ale nevidíme ako úplnú tragédiu, lebo jej štyri predvolené stupne sú vyskladané rozumne. Rozhodne nepríjemné však je, že najlacnejší diesel dostanete až v tretej výbave zo štyroch, čo vyháňa jeho cenu až na štandardných 21400 alebo bonusových 19400 eur. A to je ešte iba dvojkolka, pre štvorkolku treba prihodiť 2100 eur. V tomto smere by sme určite videli priestor na zlepšenie, naftové motory v takýchto autách sú skrátka prirodzene žiadané.

Ešte jeden zaujímavý moment. Nová Vitara vplávala približne do podobných cenových vôd ako <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/192834/test-suzuki-sx4-s-cross-1-6-vvt-vlastne-meno">SX4 S-Cross</a>. Komu by teda išlo prioritne o vnútorný a batožinový priestor, asi sa pre ňu nerozhodne. Pripomíname však jej univerzálnejší talent aj mimo pevných ciest Kým pre SX4 S-Cross by sa viac hodila dnes taká moderná nálepka „crossover“, nová Vitara si oveľa smelšie môže do životopisu napísať písmenká „es-ú-vé“. A to môže byť pre zákazníka s inými než čisto asfaltovými prioritami tiež podstatný rozhodovací faktor.

Pod čiarou záverečného hodnotenia sa ocitá konštatovanie, že nová Vitara ozaj nepriniesla späť to, čo si so sebou odniesli do histórie jej menovkyne. Obchodné trendy sú skrátka nemilosrdné a na klasických off-roadoch sa zjavne nedá zarobiť tak, ako na SUV, hlavne ak sú tie druhé menované situované do ľudovejších veľkostných a cenových segmentov.

Vitara však predstavuje aspoň mierny návrat do tých terénov, ktoré už rodinnejšie orientované SX4 S-Cross nie celkom zvláda. Je veľmi slušná na asfalte, ale použiteľnejšia aj na nespevnené povrchy. Podvozkom aj pohonom. Kvalita materiálov je miestami skôr pragmatická než luxusná, vyhotovenie sa ale zdá byť solídne. A ak netrváte na nadpriemernom priestore na zadných sedadlách a v kufri, nebudete nespokojní.

Veľký výber motorov novinka neponúka, ako sme už u Suzuki za posledné roky zvyknutí, tak iba jeden diesel a jeden benzín. A ani individuálne príplatkové orgie sa konať nebudú. Celkom zaujímavo však vyzerajú aspoň <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200895/suzuki-vitara-u-nas-od-16200-eur">pomery jej predvolených výbav a cien</a>. A sme veľmi zvedaví aj na to, ako u zákazníkov zaúraduje dizajn: ten väčšiemu SX4 S-Cross príliš nepomáha, pri novej Vitare mu však dávame viac šancí. A vy?

Test Suzuki Vitara 1.6 DDiS 4WD: Reštart?

Výber pre vás

Test Suzuki Vitara 1.6 DDiS 4WD: Reštart?

Súvisiace články

Jazdené VW Polo: Dobré áno, dokonalé nie

Jazdené VW Polo: Dobré áno, dokonalé nie

Rapid Spaceback a Yeti: Rok za volantom

Rapid Spaceback a Yeti: Rok za volantom

Test Ford Mondeo 1.5: Godot prišiel!

S tromi dvanásťvalcami naprieč Alpami

Test Ford Mondeo 1.5: Godot prišiel!

S tromi dvanásťvalcami naprieč Alpami

Jazdené BMW X3: Príliš tvrdý Bavor

Jazdené BMW X3: Príliš tvrdý Bavor

Výber pre vás