Poškodenie čelného skla odletujúcimi kamienkami patrí medzi najčastejšie poistné udalosti, no mnohé poisťovne neraz odmietajú preplatiť jeho opravu alebo výmenu. Najväčšie problémy čakajú motoristov, ak si nárokujú poistné plnenie v rámci povinného zmluvného poistenia, nakoľko predpokladom je nahlásenie udalosti vinníkom. V prípade havarijného poistenia nemusí byť vinník známy a poisťovne spravidla nemajú problém opravu alebo výmenu skla preplatiť.

Podľa poisťovní tvorí poškodenie čelného skla v priemere 10 až 20 percent všetkých poistných udalostí, no podľa skúseností servisov a mnohých klientov často v prípade PZP odmietajú opravu resp. výmenu skla preplatiť. Vzhľadom na neustále problémy klientov a nejednotný postup poisťovní sa do veci zapojila Národná banka Slovenska, ktorá od roku 2006 prevzala dohľad nad finančným trhom. V polovici júla tohto roka <a href="https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Poistovnictvo/Stanovisko_celne_skla.pdf">vydala stanovisko</a>, ktoré sa týka preplácania opravy čelného skla poškodeného kameňom vymršteným spod kolies iného vozidla.

Útvar NBS pre dohľad nad finančným trhom, ktorý sleduje aj poisťovne, okrem iného píše, že škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, predstavuje absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a majiteľ autasa jej za žiadnych okolností nemôže zbaviť. Vymrštenie kameňa považuje za takúto okolnosť a hoci kameň nie je súčasťou vozidla, bez jeho prevádzky by k poškodeniu nedošlo. Ak teda majiteľ vozidla, spod ktorého kolies kameň odletel, svoju vinu uzná a škodu nahlási,  poisťovňa je povinná uhradiť opravu alebo výmenu čelného skla.

V prípade škody na čelnom skle spôsobenej kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.

Ak teda udalosť – škoda na čelnom skle – bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Toto stanovisko síce nie je právne záväzné, ale ako nám povedala hovorkyňa NBS Petra Pauerová, banka bude pri výkone dohľadu postupovať podľa neho. V preklade do slovenčiny to znamená, že poisťovne sa stanoviskom nemusia riadiť a môžu postupovať v doterajšom režime. Na druhej strane však NBS zvykne posielať svojich inšpektorov priamo do poisťovní a bánk. Akonáhle zistia, že poisťovňa odmietala klientom škodu zaplatiť, môžu začať voči nej konanie. Postup poisťovne bude podľa svojho stanoviska posudzovať aj v prípade podaní od občanov, preto NBS očakáva, že poisťovne zosúladia svoj postup s týmto stanoviskom.

Klient môže zaslať NBS podanie voči konaniu poisťovne, avšak Pauerová upozorňuje, že NBS nemôže v prípade individuálnych zmluvných vzťahov poisťovňu zaviazať, aby klientovi náklady na opravu zaplatila. Útvar sa síce snaží komunikovať s poisťovňou a hľadať možnosti, ako poškodenému pomôcť, zo zákona ale nemá páky na to, aby poisťovňu prinútil zaplatiť.

Na druhej strane takéto podania a sťažnosti sú pre NBS dôležitým zdrojom informácií a v prípade porušenia pravidiel zo strany poisťovne, môžu byť dôvodom na začatie konania. V rámci neho už banka má viacero možností, ktorými sa môže postarať o nápravu. Tieto procesy sa už konajú v rámci systému dohľadu nad finančným trhom, čiže medzi NBS a danou poisťovňou bez účasti klientov.

Na NBS sa poškodený môže so svojím podaním v danej veci obrátiť. Podania je možné zasielať :

Národná banka Slovenska Oddelenie ochrany finančných spotrebiteľov Imricha Karvaša 1 813 25 Bratislava

2) prostredníctvom <a href="https://regfap.nbs.sk/skusky/podanie">elektronického formulára</a>

NBS odporúča použiť práve <a href="https://regfap.nbs.sk/skusky/podanie">elektronický formulár</a>, nakoľko obsahuje povinné položky, ktoré sú predpokladom pre vybavenie podania. Medzi povinné údaje patria identifikačné údaje klienta a názov finančnej inštitúcie, voči ktorej uplatňuje námietky.

Pozitívnou správou je to, že po podaní sťažnosti dostane poškodený klient poisťovne stanovisko NBS k danému prípadu. Právnik spoločnosti Votum Pavel Labáth upozorňuje, že stanovisko NBS síce nie je záväzné, súd k nemu môže prihliadnuť v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. „Na základe predmetného stanoviska možno očakávať zmenu postoja komerčných poisťovní, pokiaľ ide o likvidáciu spomínaných škôd, avšak len v prípadoch,  kedy došlo k výslovnej dohode účastníkov škodovej udalosti,“ hovorí Labáth.

V opačných prípadoch podľa neho problémom zostáva preukázanie príčinnej súvislosti  medzi poškodením čelného skla a prevádzkou konkrétneho vozidla. „Klientom, ktorým poisťovňa plnenie zamietne napriek spísaniu Správy o nehode oboma účastníkmi udalosti, teda napriek jasnej identifikácii vozidla, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, jednoznačne odporúčam sa so svojím nárokom obrátiť na súd.“

Najkritickejšie sú poistné plnenia z PZP, nakoľko závisia od toho, či vinník udalosť nahlásil vo svojej poisťovni. Doterajšie skúsenosti servisov v prospech poisťovní nevyznievajú, i keď sa k informáciám o dôvodoch zamietnutia poistného plnenia dostávajú sprostredkovane od zúfalých klientov.

Podľa ich údajov poisťovne najčastejšie ako dôvod uvádzajú, že „nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), ktorý poškodil čelné sklo, bol odmrštený prevádzkou vozidla. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti, preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla“.

Oslovili sme sedem autosklárskych servisov z celého Slovenska, ktoré nám síce informácie poskytli, požiadali nás však o anonymitu. Obávajú sa, že poisťovne by si nemuseli správne vysvetliť ich stanovisko, čo by mohlo ovplyvniť ich vzájomné zmluvné vzťahy. Podľa viacerých servisov z rôznych krajov prvé poisťovne prestali preplácať určitú časť opráv v roku 2010 a až na určité výnimky sa k nim medzičasom pridali aj ostatné. Autosklári sa zhodujú v tom, že poisťovne postavili klienta do rizika plnej finančnej záťaže v prípade nepreplatenia nákladov na opravu.

Aj keď je pravdou, že vo väčšine európskych krajín je čelné sklo zo zákonnej poistky vylúčené, nakoľko nie je možné dokázať, že kameň odletel spod kolies konkrétneho vozidla. A s určitosťou to nemôže vedieť ani jeho vodič. Na druhej strane ale zahraničné poisťovne štandardne ponúkajú k PZP pripoistenie v štýle havarijnej poistky, pričom poistná udalosť neovplyvní bonus a vodič nemusí hľadať človeka, ktorý by bol ochotný uznať zavinenie. Takéto produkty sú v obmedzenej miere dostupné aj u nás, stále však nie sú štandardnou súčasťou portfólia poisťovní.

Servisy neočakávajú, že stanovisko NBS niečo zmení. A potvrdzujú to aj vyjadrenia samotných poisťovní. Viaceré veľké poisťovne na slovenskom trhu nám zhodne uviedli, že pri likvidácii zmlúv postupujú v súlade so zákonom a podmienkami poistných zmlúv. Preto ani stanovisko NBS nepovažujú za dôvod pre zmenu interných postupov.

Na druhej strane servisy poukazujú na to, že v minulosti sa špekulanti rôznymi podvodmi snažili z poisťovní vytiahnuť peniaze. Napríklad si poistné plnenie za jedno sklo uplatnili od viacerých poisťovní alebo viaceré poistné udalosti nahlasovali na staré nepojazdné auto na dvore. Je preto pochopiteľné, že poisťovne sa snažia brániť. Nanešťastie, často na úkor čestných motoristov.

Podľa informácií poisťovní medzi najčastejšie dôvody zamietnutia poistného plnenia patria nezrovnalosti v popise vzniku a priebehu škodovej udalosti, rozpory v dátume a mieste vzniku škodovej udalosti. Poisťovne upozorňujú nielen na častú prax, keď sa poškodený dohodne so známou osobou, ktorá na seba prevezme zavinenie a škodu nahlási. Neraz technik pri obhliadke zistí, že poškodenie nespôsobil kamienok alebo je staršie, než sa uvádza v hlásení o škodovej udalosti. Na skle sa môže nachádzať aj viacero poškodených miest, z ktorých mnohé sú staršieho dáta, no poškodený tvrdí, že vznikli pri jednej poistnej udalosti.

Postup poisťovní neraz vyvoláva v motoristoch oprávnený dojem, že sú pre ne len dojné kravy. O to viac, ak ide o čestného človeka, ktorý nemá záujem poisťovňu podviesť, len žiada o preplatenie opravy čelného skla. Dopláca tak na špekulantov, ktorí sa snažia na poisťovniach zarábať. Pokiaľ sa niečo nezmení, budeme sa všetci donekonečna motať v začarovanom kruhu: špekulanti podvádzajú, poisťovne sa bránia a neplatia, v dôsledku čoho aj čestní ľudia začnú hľadať cestičky, ako sa k peniazom dostať. A sme zas na začiatku.

Je najvyšší čas zmeniť pravidlá hry. Podľa nášho názoru existuje viacero alternatív. Jednou z nich môže byť napríklad obmedzenie poistného plnenia na jedno čelné sklo za rok. Samozrejme, nie je vylúčené aj opakované poškodenie v priebehu roka, ale štatisticky by aj jedno preplatené sklo bolo lepšie ako nič.

Ďalšou možnosťou je novela zákona, ktorá by čelné sklo uviedla do výluky zo zákonného poistenia. No zároveň podľa nás musí poisťovne zaviazať, aby klientom povinne ponúkli pripoistenie, a stanoviť minimálny štandard, ktorý musí toto pripoistenie spĺňať. V súčasnosti totiž takéto pripoistenie k PZP neponúkajú všetky poisťovne.

To, čo však považujeme za ideálne, je prestať špekulovať. Na obidvoch stranách barikády. Načo si platíme PZP, keď pravdepodobnosť poškodenia skla kameňom je podľa nášho názoru aspoň taká vysoká ako ťuknutý blatník na križovatke? Ak nie je pri stave našich ciest dokonca vyššia... Akonáhle vinník svoje zavinenie uzná a nahlási, poškodenie je evidentne nové a spôsobené kameňom, prečo by to nemala poisťovňa preplatiť? Len zlomok Slovákov sú špekulanti, ale poisťovne takýmto postupom vychovávajú z čestnej väčšiny podvodníkov. V dnešných časoch stojí výmena skla na bežnom aute 300 až 500 eur, čo nie je zanedbateľná položka. A to by si mali poisťovne uvedomiť skôr, než klienta odmietnu.

Nabudúce totiž bude špekulovať ako zlatnícky učeň, aby peniaze získal. Alebo zvolí nekvalitné sklo a pochybný, no lacný servis, v dôsledku čoho sklo praskne alebo dokonca vypadne na prvej väčšej nerovnosti. O bezpečnosti radšej pomlčíme.

<a href="https://www.facebook.com/automoto.sk" target="_blank">Už 5 000 ľudí denne sleduje novinky zo sveta auto-moto na Facebooku. Pridajte sa k nim - lajknite si nás</a>

NBS: Poisťovne musia preplatiť čelné sklo poškodené kameňom

Výber pre vás

NBS: Poisťovne musia preplatiť čelné sklo poškodené kameňom

Súvisiace články

Ako nepoškodiť auto na zaplavených cestách

Pre poškodené čelné sklo môžete prísť o techničák

Keď sa cesty zmenia na tankodrom: Nedoplácajte na zlé cesty

Kedy poisťovne nemusia preplatiť škodu

Výber pre vás