Redakcia Auto Bild

Syntetický plyn vzniká premenou biomasy alebo iných materiálov obsahujúcich uhlík (drevo a uhlie), na plynný produkt vystavením teplu v prostredí bez kyslíka. Keďže výsledný plyn obsahuje zmes vodíka, oxidu uhoľnatého a metánu, čo sú horľavé a výbušné zmesi, odborníci hľadali ich ďalšie využitie.

Najstaršie uhoľné plyny získavali z uhlia a rašeliny a používali ich najmä na osvetľovanie a varenie. Prvým mestom, ktoré využívalo na pouličné osvetlenie uhoľný plyn bol v roku 1807 Londýn. Hoci koncom 19. storočia uhoľný plyn nahradilo elektrické osvetlenie, syngas naďalej používali vo vysokých peciach a v továrňach až do 20. rokov 20. storočia.

V roku 1920 prišli na rad aj autá. Francúzsky inžinier Georges Imbert zostrojil prvý mobilný generátor na drevoplyn, ktorý spaľoval drevenú štiepku a produkoval čistý suchý plyn. Ten putoval priamo do upraveného spaľovacieho motora vozidla.

Na konci 30. rokov 20. storočia v Európe jazdilo asi deväťtisíc0 vozidiel s generátormi Imbert. Ich počet vzrástol počas 2. svetovej vojny, keď bol nedostatok benzínu. Len v Nemecku do konca vojny jazdilo okolo 500-tisíc vozidiel na uhoľný plyn.

Okrem osobných a nákladných áut to boli autá, autobusy, traktory, motocykle a systém na splyňovanie dreva dokonca obsahovali aj lode, vlaky a cisterny. Pre vodičov vybudovali sieť približne tritisíc staníc, kde sa mohli zásobiť palivovým drevom.

Státisíce áut na drevoplyn po celom svete

V roku 1942 bolo vo Švédsku asi 73-tisíc vozidiel na drevoplyn, 65-tisíc vo Francúzsku, desaťtisíc v Dánsku, deväťtisíc v Rakúsku a Nórsku a takmer osemtisíc vo Švajčiarsku. Fínsko malo v roku na konci vojny 43-tisíc „woodmobilov“, z toho 30-tisíc autobusov a nákladných áut.

Woodmobily sa objavili aj v USA, Ázii a najmä v Austrálii, kde ich bolo až 72-tisíc. Počas druhej svetovej vojny jazdilo viac ako milión vozidiel na drevoplyn. Po jej skončení bol benzín opäť dostupný a technológia sa stala zastaranou.

Drevoplyn pozostáva zhruba z 50 percent dusíka, 27 percent oxidu uhličitého, 14 percent vodíka, troch percent metánu a štyroch percent oxidu uhoľnatého so stopovým množstvom kyslíka. Dusík a oxid uhličitý tvoria viac ako polovicu celkových zložiek plynu a sú inertné, pokiaľ ide o spaľovací motor.

Oxid uhoľnatý je zároveň pomaly horiaci plyn. To znamená, že drevoplyn má veľmi nízku energetickú hustotu, ktorej hodnota sa pohybuje okolo 5,7 MJ/kg oproti 44 MJ/kg pri benzíne a 56 MJ/kg pri zemnom plyne.

Vysoko účinný proces splyňovania dokáže premeniť asi 75 percent paliva na horľavý plyn. Auto na drevoplyn preto spotrebuje asi 1,5 krát viac energie ako vozidlo na benzín.

Inými slovami, auto spaľujúce tonu drevnej hmoty poskytne rovnaký počet najazdených kilometrov ako auto, ktoré spaľuje 365 litrov benzínu, čo je výhodné, pretože výroba benzínu je výrazne nákladnejšia. Okrem toho vozidlo na drevoplyn má výrazne nižšie emisie výfukových plynov než vozidlo na benzín.

Spaľovanie drevného plynu nevytvára žiadne častice a má veľmi nízky obsah oxidu uhličitého, čo je dobré pre životné prostredie.

Najzrejmejšou nevýhodou woodmobilu je veľkosť palivovej nádrže. Plynový generátor zaberá veľa miesta a prázdny váži niekoľko stoviek kilogramov. Pretože drevoplyn horí pomaly a má nízku energetickú hodnotu, vozidlo nedostáva dostatok výkonu zo spaľovania drevoplynu, čo obmedzuje jeho rýchlosť i zrýchlenie.

Generátory tiež potrebujú až desať minút na zahriatie na pracovnú teplotu, takže nemôžte do auta „naskočiť“ a okamžite odísť.

Vedeli ste o tom, že autá jazdili aj na palivové drevo? Málo známy príbeh vozidiel na drevoplyn

Výber pre vás

Vedeli ste o tom, že autá jazdili aj na palivové drevo? Málo známy príbeh vozidiel na drevoplyn

Súvisiace články

Výstraha nezapnutého bezpečnostného pásu má podľa odborníkov byť hlučnejšia a trvať dlhšie

Nabíjacie parky: Pozrite si najnovšie elektrické autá, dajte si kávu alebo si natiahnite nohy

Vybudujeme si nejaký štít pred rastom inflácie? Zrazíme tým ceny palív alebo energií?

Obrnená pevnosť v športovom formáte: Aston Martin Vantage má dokonca elektrinou nabité kľučky

Dobrá cestná infraštruktúra na Slovensku láka investorov, no tí sa jednej časti vyhýbajú

Výber pre vás