Syntetický plyn vzniká premenou biomasy alebo iných materiálov obsahujúcich uhlík (drevo a uhlie), na plynný produkt vystavením teplu v prostredí bez kyslíka. Keďže výsledný plyn obsahuje zmes vodíka, oxidu uhoľnatého a metánu, čo sú horľavé a výbušné zmesi, odborníci hľadali ich ďalšie využitie.

Začalo sa to osvetlením v Londýne

Najstaršie uhoľné plyny získavali z uhlia a rašeliny a používali ich najmä na osvetľovanie a varenie. Prvým mestom, ktoré využívalo na pouličné osvetlenie uhoľný plyn bol v roku 1807 Londýn. Hoci koncom 19. storočia uhoľný plyn nahradilo elektrické osvetlenie, syngas naďalej používali vo vysokých peciach a v továrňach až do 20. rokov 20. storočia.

Autá na drevoplyn

V roku 1920 prišli na rad aj autá. Francúzsky inžinier Georges Imbert zostrojil prvý mobilný generátor na drevoplyn, ktorý spaľoval drevenú štiepku a produkoval čistý suchý plyn. Ten putoval priamo do upraveného spaľovacieho motora vozidla.

Auto na drevoplyn.
Zdroj: Auto Bild

Na konci 30. rokov 20. storočia v Európe jazdilo asi deväťtisíc0 vozidiel s generátormi Imbert. Ich počet vzrástol počas 2. svetovej vojny, keď bol nedostatok benzínu. Len v Nemecku do konca vojny jazdilo okolo 500-tisíc vozidiel na uhoľný plyn.

Okrem osobných a nákladných áut to boli autá, autobusy, traktory, motocykle a systém na splyňovanie dreva dokonca obsahovali aj lode, vlaky a cisterny. Pre vodičov vybudovali sieť približne tritisíc staníc, kde sa mohli zásobiť palivovým drevom.