Na prvý pohľad by nikto nikdy nepovedal, že z tejto samovoľne tvarovanej tackavej plechovej krabice na kolesách raz bude automobilová legenda. Rozmanité reakcie vzbudila aj pri svojom predstavení na parížskom autosalóne v roku 1948, keď sa jej mal dokonca jeden americký novinár posmievať, či k nej výrobca dodáva aj otvárač na konzervy. Francúzsky básnik Boris Vian ju zasa neskôr nazval „pojazdná úchylka.“

Aj napriek všetkému posmechu sa Citroën 2CV dočkal miliónov vyrobených kusov a pre generácie majiteľov bol vyjadrením životného postoja. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi zišla v Portugalsku z pásu posledná Kačica, bola vo verzii Charleston a mala sivú farbu. Jej šarm, ktorým pôsobí na svojich ctiteľov, však neslabne. Tí aj naďalej básnia o kňučiacej melódii jej plochého motora, neopakovateľnom postoji v zákrute či pocite luxusu kabrioletu, ktorý im dáva rolovacia strecha.

Nie je žiadnym prekvapením, že s modelom 2CV jazdil aj Samuel Beckett, autor divadelnej drámy „Čakanie na Godota“, veď snáď žiadne iné auto nie je takým stelesnením existencializmu. Jeho sparťanský dizajn bol pritom pôvodne zvolený predovšetkým z praktických dôvodov. Citroën chcel v tridsiatych rokoch auto pre bežných ľudí z vidieka, ktoré bolo najmä robustné a lacné.

Úloha, ktorú zadal generálny riaditeľ firmy Boulanger svojmu konštruktérovi údajne znela: „Navrhnite auto, ktoré poskytne miesto dvom sedliakom v čižmách a metráku zemiakov alebo súdku vína, pôjde aspoň 60 km/h a spotrebuje pritom iba tri litre benzínu na 100 kilometrov.“ Jeho pruženie malo okrem toho umožniť jazdu s košíkom plným slepačích vajec po poli bez toho, aby sa čo len jedno z nich rozbilo. Oveľa dôležitejšia než vzhľad bola pritom čo najpriaznivejšia predajná cena.

Triumf auta, vo svojej domovine familiárne volaného „Deux Chevaux“ sa začal v 50-tych rokoch. Trvalo totiž nejaký čas, kým sa zákazníci nechali presvedčiť jeho praktickými výhodami aj kúpnou cenou. V zahraničí pritom 2CV stelesňuje aj kus Francúzska, podobne ako červené víno, či cigarety Gauloises. Mimochodom, jeho prezývka  znamená Dva kone, čo však neodkazuje na výkon jeho motora, ale veľmi výhodnú daňovú triedu.

Za volant dnes už legendárneho auta, prezývaného aj „dáždnik na štyroch kolesách“, sa v priebehu rokov posadilo množstvo prominentov, rovnako ako napríklad študenti z hnutia proti jadrovej energii, či hipisáci, ktorí ho vnímali ako politicky korektné auto na dlhé cesty do vzdialených krajín. A dokonca aj Roger Moore ako James Bond jazdil v príbehu „Len pre Tvoje oči“ v žiarivo žltej Kačici.

Citroën 2CV bol, ako raz napísal denník Frankfurter Allgemeine Zeitung „to pravé auto pre ľudí, ktorí naozaj žiadne auto nechcú, alebo zaň nemôžu platiť.“ V priebehu rokov dostával znova a znova nové farebné verzie, výkon jeho motora vzrástol z počiatočných 6,5 kW (9 k) v závere dokonca až na takmer 22 kW (30 k), čo mu umožnilo maximálnu rýchlosť vyše 100 kilometrov za hodinu, ale tvar zostal stále rovnaký.

Kačici nakoniec vykrútili krk hlavne prísnejšie emisné a bezpečnostné predpisy. Jej definitívny koniec predznamenalo ukončenie výroby vo Francúzsku v roku 1988, o dva roky neskôr 27. júla 1990 vyšiel z fabriky v portugalskom meste Mangualde ten úplne posledný vyrobený 2CV. V priebehu rokov ich vyniklo viac než päť miliónov exemplárov. Okrem základného modelu to však boli aj úžitkové verzie, či viacero ďalších, oveľa menej známych variant. Pozrieť si ich môžete v priloženej galérii.

Posledný Citroën 2CV vyrobili pred štvrťstoročím

Výber pre vás

Posledný Citroën 2CV vyrobili pred štvrťstoročím

Súvisiace články

Jazdený Citroën C5: Rozum pod baretkou

Citroën naznačil nový sedan pre Čínu

Test Citroën C3 1.2: Srdcom proti veku

Test Citroën C4 BlueHDi 120: Málo zmien

Najkrajšie „krabice“ sú autá z 80-tych rokov

Výber pre vás