<img id="AO_1652" class="artobjrimage artobjrimage_ARTSECTION" title="Kapitola clanku 1652" src="/images/spacer.gif" alt="Kapitola clanku" width="445" height="35" /> Toyota Avensis sa u nás predáva už dlho, stále však patrí skôr medzi exotické druhy. V záplave Passatov a Superbov si volia Avensis skôr individualisti, ktorí dokážu oceniť určité špecifiká japonského modelu strednej triedy.

Starému Avensisu zlé jazyky vyčítali predovšetkým fádnosť, jednotvárnosť či nezaujímavosť. Väčšinu z toho je Toyota odhodlaná zmeniť s príchodom modernizovanej verzie modelového roku 2012, ktorý sme mali možnosť vyskúšať v kombinácii s najslabším dieselovým motorom 2.0 D-4D.

Faceliftovaný Avensis sa skutočne zmenil. Oblinky nahradili ostré hrany, dizajn je výrazne dynamickejší a mladistvejší. Obzvlášť v kombi verzii je badateľný posun vo filozofii modelu, ktorý sa teraz snaží cieliť viac na mladé publikum. Nový Avensis skrátka začal úplne neskrývane loviť v tých istých vodách ako <a href="https://www.automoto.sk/article/187119/test-honda-accord-tourer-2-2-i-dtec-dobre-vyladeny-suzvuk">konkurenčná Honda Accord</a>. Okrem zmeny tvarov je podstatným vylepšením aj pridanie LED diód pre denné svietenie.

Kombíkov strednej triedy je na našom trhu ako maku. Toyota môže veľa vyťažiť zo svojho dobrého mena a prekvapivo priaznivej cenovky, napriek tomu to nemá ľahké. Postavili sme proti sebe tri japonské modely so základným dieselovým motorom a pridali rovnako vybavený VW Passat, ktorý u nás tvorí stálicu vo svojom segmente.

V interiéri je už zmien pomenej. Konkrétne, rozdiely si všimne pravodepodobne iba majiteľ staršieho Avensisu, alebo dobre informovaný fanúšik. Spracovanie je na vysokej úrovni, v aute rozhodne nič nevŕzga. Dominantou interiéru je nový multimediálny systém Toyota Touch, ktorý japonský výrobca začína tlačiť do väčšiny modelov naprieč veľkostným spektrom. Jeho súčasťou je parkovacia kamera. Bohužiaľ, ak si vyberiete kameru, parkovacie senzory k Avensisu dostanete iba v najvyššej výbave.

Z interiéru je dobrý výhľad všetkými smermi, vyšším vodičom ale pravdepodobne bude prekážať výrazne skosené predné sklo. Predné sedadlá prešli drobnou modernizáciou. Majú výraznejšie bočné vedenie, určite ich ale nemožno označiť za športové. Celkovo sú vhodné skôr pre cestujúcich nekonfekčných postáv. Priestoru je vpredu dostatok, pochváliť musíme aj vydarenú ergonómiu. Vodič má všetko na dosah. Pohodlnú a zároveň praktickú polohu si nájde aj pri dlhých cestách.

Sedenie vzadu nás príjemne prekvapilo. Jednotlivé sedadlá síce nie sú výrazne tvarované, sedáky sú však dostatočne dlhé a vďaka chýbajúcemu stredovému tunelu sa bez väčších problémov vzadu usadia aj traja cestujúci. Batožinový priestor je aj na pomery kombíkov strednej triedy dostatočne štedrý, konkrétne poskytne 543 litrov. Podstatnejšia než číslo je však reálna úžitková hodnota, ktorá je v prípade Avensisu na vysokej úrovni. Batožinový priestor má pravidelný tvár a po sklopení sedadiel ponúkne úplnú rovinu.

Pod kapotu testovaného Avensisu sa dostal najslabší dieselový motor z rodiny označovanej D-4D s objemom dva litre. Ponúka 91 kW (124 k) pri 3 600 otáčkach. Na túto kategóriu skromný výkon čiastočne kompenzuje solídnym krútiacim momentom 310 Nm dostupným medzi 1 600 a 2 200 otáčkami.  Do praxe sa tieto hodnoty pretavujú v podobe slušného ťahu, ktorý je však dostupný iba krátko a v obmedzenom rozsahu otáčok.

Po pritlačení plynového pedálu na podlahu vás nástup výkonu zatlačí do sedadiel. Tento pocit ale trvá iba chvíľočku, potom je potrebné preradenie. Na kratší využiteľný rozsah otáčok sa dá zvyknúť a pokiaľ s ním vodič počíta, do nepríjemných situácií sa nedostane. Vzhľadom k cene však ide o dobrý kompromis a väčšine majiteľov bude postačovať. A keby predsa nie, k Avensisu sa dajú kúpiť hneď tri výkonnejšie naftové a ďalšie tri benzínové agregáty.

Pri príprave odhlučnenia sa v Toyote myslelo skôr na podvozok a aerodynamický hluk. Tie sú utlmené dobre, zadná náprava sa ozýva iba pri prejazde výraznejších nerovností. Kameňom úrazu je však motor. Dvojlitrový diesel sa stará o vyššiu mieru hluku v kabíne. Charakteristické rapotanie nafťáka je počuť naprieč celým spektrom otáčok. Pri státí na voľnobehu sa do interiéru prenášajú ľahké vibrácie, našťastie iba na volant. Sedadlá ostali ušetrené.

Kritické sú ale pomalé rozjazdy, napríklad pri posúvaní v kolóne. Pásmo medzi voľnobežnými a pracovnými otáčkami agregát prekonáva iba veľmi neochotne, za sprievodu protestného klepotania a vibrovania všetkých časti automobilu. Aj to je dôkazom, že nami testovaný Avensis sa podstatne lepšie cíti na diaľnici, než v meste. Pri tempomatovej 130-ke motor točí veľmi solídnych 2000-2100 otáčok a dáva o sebe vedieť iba tichým vrnením.

Základný dieselový motorsa kombinuje jedine so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. K nej, tak ako pri Toyote žž štandardne, nemáme žiadne výhrady: je krátka, rýchla a presná. Pri radení stupňov nekladie zbytočný odpor, dráhy prevodových stupňov sú dané úplne jednoznačne. Zaujímavé je však sprevodovanie. Podobne ako <a href="https://www.automoto.sk/article/187119/test-honda-accord-tourer-2-2-i-dtec-dobre-vyladeny-suzvuk">nedávno testovaná Honda Accord</a>, aj nový Avensis je sprevodovaný viac pre jazdu na diaľnici. Obchvatových deväťdesiat idete na päťke, šiesty prevod vyťahujete z rukáva až pri trnavskej stodesiatke.

V meste celý čas balansujete medzi trojkou a štvorkou. Pri päťdesiatke sa vás už asistent radenia snaží presvedčiť, že by bolo lepšie zvoliť štvorku. Keď to ale spravíte, otáčkomer ukáže hodnotu nižšiu než 1200 a motor začne protestne dunieť. To vás akosi podvedome núti zrýchľovať až na 60-65 km/h, kedy sa prejav dostane do normálu.

Ktorý prevod si vyberiete ale aj tak príliš nehrá rolu. Pri jazde v meste sme spravili krátky test spotreby. Rovnakú, cca 6 km dlhú trasu sme bez zastavenia prešli s nastaveným tempomatom na 50 km/h, najprv na trojke a potom na štvorke. Výsledná spotreba bola na vlas rovnaká, pri nižšom prevode ale bola jazda komfortnejšia.

Jazda s Toyotou Avensis je jednou veľkou ukážkou snahy o uspokojenie maximálneho množstva zákazníkov. A teraz to myslíme v tom najlepšom slova zmysle. Všetky jej parametre sú nastavené tak akurát, nič výraznejšie nevytŕča. Naladenie podvozku sa zastavilo presne na polceste medzi komfortným a športovým. Výsledkom je auto, ktoré bez zaváhania zvláda trošku ostrejšie rezanie zákrut, zároveň z vás séria výmoľov nevytrasie zvyšky obeda. Riadenie je komunikatívne a presné, v meste ale vodiča nebude obťažovať príliš tuhý posilňovač.

Z pohľadu motoristického novinára je to teda možno trochu nuda, budúci majiteľ si ale môže zatlieskať. Za svoje peniaze totižto dostáva auto, ktoré síce v ničom extra nevyniká, zároveň ale s prehľadom zvláda všetko, čo sa od neho žiada. A na dnešnom trhu, ktorý je priam preplnený všelijakými špecifickými autami, je všestrannosť Avensisu jednoznačnou výhodou.

Silnou zbraňou najslabšieho Avensisu je spotreba. A teraz myslíme tú skutočnú, nie iba teoretickú – tabuľkovú. Predovšetkým pri diaľničných presunoch. S tempomatom nastaveným na 130 km/h sme jazdili za 5,6 litra nafty. Spomalenie na trnavských 110 km/h (1700 otáčok) znamenalo zníženie odberu na 4,3 l/100 km a to už je hodnota, za ktorú sa nemusia hanbiť ani tie najúspornejšie autá na trhu. Podobný výsledok sme dosiahli aj pri jazde okresnými cestami. Diaľničné sprevodovanie sa odrazilo na vyššej spotrebe v meste, kde sme jazdili s priemerom 6,4 litra.

Okrem tvarov Avensisu sa výrazne zmenila aj cenová politika, v ktorej nájdeme určité špecifiká. Napríklad pri zohľadnení akciových cien je druhá výbava lacnejšia než základná. Alebo rozdiel medzi základným benzínovým a základným naftovým motorom v dvoch stredných výbavách je len 200, resp. 300 eur.

Štandardná cenníková cena nášho testovaného Avensisu ukazuje hodnotu 29 800 eur. Toyota však v rámci aktuálne prebiehajúcej akcie Avensis vo výbave Sol zvýhodňuje na 25 900 eur. Bez ďalšieho priplácania (ktoré aj tak nie je možné) dostanete sedadlá čalúnené v kombinácii koža/alcantara, perfektné automaticky natáčané xenónové svetlá či multimediálny systém s parkovacou kamerou. A to už je poctivá ponuka.

Toyota Avensis ako manažérske auto strednej triedy nemá žiadne slabé miesto. Zároveň však budete iba ťažko hľadať kľúčový dôvod, ktorý by ju na rebríčku preferencií radil na vrchol. Pozmenený dizajn po facelifte je síce dynamický a príťažlivý, také sú ale aj konkurenčné kombíky. Techniku má veľká Toyota na vysokej úrovni, to ale tiež dokážu ponúknuť aj iné automobilky. V konečnom zúčtovaní teda o voľbe nového Avensisu rozhodne predovšetkým afinita k značke, dôvera v tradične vysokú kvalitu japonských automobilov a čiastočne aj snaha nájsť v často uniformnom segmente auto, ktoré nestretnete na ceste až tak často.

Najslabší diesel je v ponuke Toyoty zaujímavou voľbou. Japonci evidentne dobre poznajú svojich zákazníkov a trúfli si nastaviť cenu základnej dieselovej motorizácie riadne blízko benzínom. V tomto kontexte vychádza agregát 2.0 D-4D ako dobrá voľba. Výkon  91 kW (124 k) pre bežné presúvanie postačuje, spotrebu dokáže držať na priaznivých hodnotách. Budúci majiteľ sa však musí zmieriť s trochou akustickej nepohody a faktom, že ťah je dostupný iba v obmedzenom spektre otáčok.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/187773/test-toyota-avensis-2-0-d-4d-aj-najslabsi-patri-na-dialnicu/1653"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Toyota Avensis 2.0 D-4D: Aj najslabší patrí na diaľnicu

Výber pre vás

Test Toyota Avensis 2.0 D-4D: Aj najslabší patrí na diaľnicu

Súvisiace články

Test Cadillac Escalade Hybrid: Čistič

Veľký test Peugeot 3008 Hybrid4: Prvý naftový hybrid

Test Mazda 5 2.0 MZR: Vyrovnaná povaha

Test Chevrolet Aveo 1.6 16V: Lacný, no smädný

Výber pre vás