Pathfinder je na slovenskom trhu aktuálne to najterénnejšie, čo má Nissan k dispozícii, spolu s pickupom Navara. Na druhej strane však na rozdiel od legendárneho terénneho Patrolu, ktorý už v cenníku Nissanu u nás nie je, sľubuje aj značnú dávku cestného talentu. A oproti Navare prináša aj o máličko viac komfortu, jednak typom karosérie a aj konštrukciou podvozka.

Pathfinder nemá rád škatuľkovanie. Aj keby ste chceli, jeho začlenenie do jedného konkrétneho segmentu sa vám nikdy presne nepodarí. Má vlastnosti, podľa ktorých je to SUV, ale aj charakteristiky, pre ktoré si zaslúži nálepku off-road. Zároveň disponuje aj kvalitami, za ktoré sa nemusí hanbiť ani pohodlný rodinný kombík. Je to skrátka kríženec viacerých žánrov, teda ľudovo po anglicky povedané „crossover“.

Toľko teoretické sľuby. Prax však kladie otázky. Je toto auto naozaj čistokrvný multitalent, ktorý dokáže zo všetkého niečo? Alebo je to neschopná technická zlepenina, ktoré nevie nič poriadne? A kam celé tieto súvislosti posúva nový naftový šesťvalec? Odpovede hľadajte v nasledujúcich riadkoch.

<span>S problematickým zaradením Nissanu Pathfinder do presnej segmentovej škatuľky súvisí aj neľahká úloha nájsť preňho úplne adekvátneho tabuľkového súpera, hlavne s danou motorizáciou. A najmä ak nechceme zabiehať do drahého prémiového segmentu a z výberu vynecháme autá bez možnosti sedemmiestneho interiéru. Čo krajania? Mitsubishi Pajero? Jeho naftový motor je len štvorvalcový a má iba 147 kW (200 k). Alebo Toyota Land Cruiser? Takisto štyri valce a dokonca len 127 kW (173 k). Nakoniec sme skončili iba pri jedinom súperovi, ktorý sa nám do priameho súboja tabuliek pozdával najviac. Tu sú základné údaje Nissanu Pathfinder V6 diesel v porovnaní s veľmi podobne motorizovaným Land Roverom Discovery.</span>

Terénne ladené automobily majú jednu malú nevýhodu. Karosériu musia mať robustnejšiu a tuhšiu než vyslovene cestné kombi alebo MPV. Preto sa pri podobných exteriérových rozmeroch ich interiér zvykne trochu zmrštiť. Pathfinder má však pri celkovej exteriérovej dĺžke vyše 4,8 metra a pri šírke aj výške dosahujúcich takmer 1,85 metra značnú rezervu na to, aby priestoru v interiéri zostalo viac než dosť.

Dojem po nasadnutí do auta túto teóriu potvrdzuje. Na prednom ani zadnom rade sa na priestorovú stiesnenosť nemôžu sťažovať ani jedinci s výškou okolo 190 cm. Vďaka rázvoru na úrovni limuzín vyššej strednej triedy je vzadu dosť miesta aj na kolená vysokých postáv. Na plnohodnotný tretí rad sedadiel ale interiér Pathfindera už predsa len nestačí. Miesto číslo šesť a číslo sedem odporúčame ozaj iba na krátke cesty a pre prípad núdze.

Ak necháte tretí rad zložený v (príkladne rovnej) podlahe, k dispozícii máte veľmi slušný batožinový objem. Základ 515 litrov za zadnými sedadlami pod úroveň okien radí Pathfinder na roveň s praktickými kombi modelmi, ktoré si kupujete okrem iného aj pre ich veľký kufor.

Za tretím radom sedadiel musíte batožinu zozipovať do tesného priestoru s objemom len 190 litrov. A naopak, keď vám stačí dvojsedadlový Pathfinder a do (aj v tomto prípade príkladne rovnej) podlahy zložíte aj druhý rad sedadiel, vozidlo sa zmení takmer na dodávku s celkovým prepravným objemom presahujúcim dva kubíky.

Nissan našťastie nepreberá od svojho aliančného partnera Renault tendencie k experimentovaniu s ergonómiou, ktoré občas vyústia do zaujímavo prínosných, inokedy ale do nepochopiteľne nelogických riešení. Aj Pathfinder má usporiadanie ovládacích prvkov v zásade klasické.

Akurát na stredovej konzole verzie s navigačným systémom sa ovládače mierne premnožili, keďže Pathfinder nemá vyslovene centrálny a všeobecne združujúci ovládací systém typu BMW iDrive alebo Audi MMI. Nie je to však žiadna tragédia, po pár dňoch si zvyknete a všetko rýchlo nájdete. Ani tu, podobne ako pri ďalších autách, si však neodpustíme pripomienku k umiestneniu spínača varovných blikačov. Pozrite si obrázok:

Ergonómia v oblasti sedenia a zaujatia ideálnej vodičskej pozície je dobrá. A to aj napriek trochu obmedzenému rozsahu regulácie polohy volantu. Veľmi dobrý je výhľad dopredu, do strán ujde, dozadu už to nie je žiadna sláva. Pri cúvaní rozhodne oceníte kamerového pomocníka. Sedadlá samotné sú komfortné, predné síce neohúria bočným vedením, s ohľadom na schopnosti auta v zákrutách však postačí.

Veľkým plusom Pathfindera v interiéri sú odkladacie možnosti. Do predných dverí sa pohodlne zmestia poldruhalitrové fľaše, do zadných trištvrtelitrové alebo štíhlejšie litrové. Ďalšie menšie fľaše odložíte alebo menšie kelímky s nápojmi odložíte pred prednú lakťovú opierku, alebo aj za ňu, do priestoru druhého radu sedadiel.

Schránka pred spolujazdcom je dvojdielna, ďalšie sú v stredovej konzole, lakťovej opierke. Dokonca ešte aj na treťom rade sedadiel máte k dispozícii keď už nie dosť priestoru na dlhú jazdu, tak aspoň odkladacie miesta na nápoje, či výduchy klimatizácie so samostatným ovládaním pre tretiu, zadnú zónu.

Po stránke kvality materiálov a akosti dielenského spracovania Pathfinder možno neuspokojí jedincov rozmaznaných prémiovými značkami. S ohľadom na automobil, ktorého DNA obsahuje aj značné množstvo „pracovných“ génov, je to však v poriadku. Na palube nenájdete nič urážajúco lacné alebo nekvalitné.

Keď sme v úvode naznačili porovnanie Pathfindera s Patrolom, po technickej stránke sme mali na mysli hlavne podvozok. Kým Patrol mal obe nápravy tuhé, Pathfinder má nezávislé zavesenia kolies. Na oboch nápravách, na rozdiel od príbuzného pickupu Navara, ktorému pod ložnou plochu ostala tuhá náprava.

Z tejto konfigurácie teda zákonite očakávate viac talentu pre jazdu po spevnených komunikáciách. A dočkáte sa. Pathfinder je na rýchlych diaľničných úsekoch stabilný takmer ako klasický osobák. Smerové korekcie volantom sú nutné iba v minimálnej miere. Do istej miery aj vďaka obutiu s nižšou vrstvou gumy: vo verzii s naftovým šesťvalcom dostanete sériovo osemnástky so šírkou 255 mm a profilovým číslom 60. Ani zákrut sa auto nezľakne. Karoséria sa síce nakloní, ale kolesá nestratia stopu.

V teréne nezávislé zavesenie kolies neponúka možnosti takého extrémneho kríženia ako tuhé nápravy. A Pathfinder vám nepomôže ani mechanickou uzávierkou diferenciálu, iba simulovanou elektronickou, a to nie je to isté. Aj napriek tomu, že má z offroadového arzenálu k dispozícii „iba“ redukciu, mimo spevnených ciest sa rozhodne nestratí.

Je však potrebné zvážiť voľbu obutia: terénne „balóny“ typu M/T sú podľa nás pre toto auto zbytočným extrémom, poloterénne A/T trochu zhoršia komfort a istotu na asfalte, väčšinovo asfaltové plášte pre SUV zase môžu mať problém s výrazne klzkým nespevneným podkladom, napríklad s mazľavým blatom, ktoré rýchlo zanesie ich relatívne plytké drážky a premení ich v podstate na slicky. Je preto do veľkej miery na vás, kadiaľ chcete jazdiť a ktorú časť cestno-terénneho talentu Pathfindera na základe toho chcete zvýrazniť výberom pneumatík.

Importér pre testovacie vozidlo vybral plášte, určené hlavne pre SUV a musíme konštatovať, že k Pathfinderu sa hodia. Na spomínaný veľmi šmykľavý podklad, kde by mohol byť problém, sme sa pre suché počasie nedostali. Asfalty ako aj mierne terény Litpova a v okolí Važca plášte zvládli na jednotku. A vhodne zapadli aj do celkového kontextu dobrého komfortu pruženia, ktorým podvozok disponuje.

Veľkoobjemový naftový štvorvalec patrí k terénnemu automobilu už akosi automaticky. Má však predsa len svoje limity, a tak sa v Nissane pre potreby exkluzívneho dieselového variantu radšej rozhodli pre viac valcov. A rozhodli sa správne. Ale nepredbiehajme.

Naftový šesťvalec pod kapotou testovaného auta pochádza z kolektívneho vývoja japonského aj francúzskeho člena aliancie Nissan Renault. Japonci mu veria dokonca natoľko, že ho neváhajú aplikovať do modelov svojej prémiovej divízie Infiniti. Vráťme sa ale k Pathfinderu: tu je agregát naladený na výkon 170 kW/231 k.

Ako vidno z predošlej tabuľky, viac než dosť nie je iba výkonu, ale aj krútiaceho momentu. Šesťvalcový turbodiesel dokáže viac než dvojtonový kolos rozhýbať ozaj veľmi dynamicky. To, čo tušíte z objektívnych jazdných parametrov v nasledujúcej tabuľke, platí aj v oblasti subjektívnych pocitov. Špičkový naftový Pathfinder vás dokáže príjemne zatlačiť do operadiel, bezpečne sa s ním predbieha a značná rezerva ťahu nie je na zahodenie ani v teréne.

Nový naftový šesťvalec sa na rozdiel od menšieho štvorvalca ako jediný štandardne kombinuje iba so sedemstupňovou automatickou prevodovkou. V samočinnom režime radí hladko a plynulo.  Pri ustálenej a nenáhlivej jazde síce drží motor v pomerne nízkych otáčkach, jeho podtáčanie sme však nevnímali ako nepríjemné. Pohonný reťazec Pathfindera má totiž veľmi slušne odfiltrované nízkofrekvenčné hlukové pásma, ktoré bývajú pri podtáčaní motora problémom.

Ani v manuálnom sekvenčnom režime nás prevodovka vyslovene nesklamala. Reaguje relatívne svižne, ale zase nie až tak rýchlo, aby nás tento mód začal baviť. Pre potreby občasného podradenia v zákrute či udržania zvoleného prevodu však postačí. K odstupňovaniu prevodovky sa dostaneme pri hodnotení spotreby.

Spotreba ako príjemný vedľajší efekt

Pri autách tejto veľkosti a určenia nebýva hlavnou úlohou naftového motora čo najnižšia spotreba. Ide tu skôr o zabezpečenie adekvátneho ťahu a dynamiky do všetkých najrozličnejších režimov jazdy. Keď sa ale dielo vydarí, akceptovateľný konzum by sa mal vyskytnúť prinajmenšom ako príjemný vedľajší efekt.

Pathfinder V6 diesel má od výrobcu avizovanú pomerne vysokú hodnotu spotreby v meste. A teraz dobrá správa: stačí sa trochu snažiť, jazdiť slušne a dokážete ju podliezť. Napríklad tak ako my počas testu, aj takmer o pol litra. Mimo mesta už vyzerá reál v porovnaní s papierom o chlp horšie. A hlavne keď značný pomer mimomestských jázd predstavujú diaľnice.

Tu sa dostávame k avizovanému sprevodovaniu nového sedemstupňového automatu. Od najvyššieho prevodu sme očakávali, že bude pre dobro spotreby čo najdlhší. Konštatujeme čiastočnú spokojnosť: cca 2100 otáčok pri tempe 130 km/h točia aj niektoré dlhšie šesťstupňové prevodovky. Navyše motor Pathfindera má takú rezervu sily, že by bez váhania a citeľnejšej straty dynamiky potiahol aj ťažšiu a dlhšiu sedmičku, ktorá by spotrebu pomohla znížiť. Výsledok 9 a pol litra každopádne nie je úplne zlý, na takéto vozidlo.

Pri spomalení na stabilných 110 km/h diaľničná spotreba poklesla až o dva a pol litra. Motor pri tomto tempe a zaradenej sedmičke točil 1800 otáčok, teda tesne nad začiatkom pásma kedy už je k dispozícii maximálny krútiaci moment, inými slovami, plný ťah motora. Celkovou spotrebou počas testu sme prekročili priemer 9,3 l/100 km uvádzaný výrobcom o 0,6 l/100 km. S ohľadom na priebeh testu a schopnosti, ktoré nám vozidlo predviedlo, však hodnotíme výsledných necelých desať litrov rozhodne pozitívne.

Po emisnej stránke nie je naftový motor s výkonom vysoko cez dvesto koní samozrejme žiadnym rekordérom, ktorý by z oka prísneho eurokomisára vytlačil slzu dojatia. Dobrou správou pre zelených je každopádne aspoň pohľad do tabuľky emisnej normy: kým starší dvaapollitrový štvorvalec tam má len Euro 4, nový trojlitrový šesťvalec už Euro 5. A súčasťou jeho výfukového systému je aj filter pevných častíc, čiže eliminovaná dymivosť.

Pathfinder s novým naftovým šesťvalcom je špičkovou alternatívou nielen v oblasti pohonu. Kombinuje sa totiž iba s najvyšším z troch stupňov výbav, teda „LE“. Prvé číslo v kolónke cien je teda iba vyslovene orientačné ohľadom modelu ako takého a v tomto teste sa ním už viac nebudeme zaoberať. Keď totiž chcete nový top pohon, musíte platiť citeľne viac. Rozdiel v prvom a druhom riadku je dosť zreteľný, to však práve preto, že ho tvorí nielen iná motorizácia, ale aj iný balík výbavy.

Keď si Japonci zapýtajú za auto poldruha milióna našej starej meny, býva dobrým zvykom, že ho natlačia výbavou od pneumatík až po anténu. Ani Pathfinder vo svojej aktuálnej verzii a výbavovom stupni LE nie je výnimkou. Rozpisovať to nebudeme, je toho priveľa. Tešiť sa však môžete na vychytávky ako napríklad trojzónová klimatizácia, kožené čalúnenie, elektrické predné sedadlá (vodičovo nastavovateľné v ôsmich smeroch), bezkľúčové otváranie a štartovanie č autorádio s CD meničom na 6 diskov.

Toto všetko a mnoho ďalšieho dostanete v sérii. A ak nebudete šanovať príplatok 4200 eur, váš Pathfinder môže dostať systém Nissan Connect Premium, ktorý obsahuje navigačný systém so 40 GB pevným diskom, dotykovou obrazovkou, prehrávaním DVD videa, pripojením USB, funkciou Bluetooth audio streaming a sústavou desiatich reproduktorov Bose. Platí to však len pre nový naftový šesťvalec. Starší štvorvalec môže dostať síce to isté, ale bez spomenutej reprosústavy a o 1100 eur lacnejšie.

Naftový šesťvalec dáva tomuto autu silu nielen sám o sebe svojím výkonom, ale aj tým, že zvyšuje hmotnosť ťahaného brzdeného prívesu na úctyhodných 3500 kg. Pre porovnanie: štvorvalec utiahne o rovnej pol tony menej. A týchto plus 500 kíl sa samozrejme s úspechom dá prihodiť na druhú misku váh, posudzujúcich pomer ceny a úžitkovej hodnoty.

Nech sa na výsledky tohto testu pozrieme z ktorejkoľvek strany môžeme konštatovať pomerne jednoznačne: áno, nový šesťvalcový diesel a veci s ním súvisiace sú pre Pathfinder rozhodne prínosom. Nijako dramaticky však nezmenia fakt, že takéto auto je vecou priorít.

Ak hľadáte vozidlo, ktoré vyniká v istom jednom konkrétnom smere, nie ste na správnej adrese. Keď však máte zaostrené na potenciálny multitalent, v tomto prípade sa môžete účinne trafiť.

Test Nissan Pathfinder V6 diesel: Na vrchole síl

Výber pre vás

Test Nissan Pathfinder V6 diesel: Na vrchole síl

Súvisiace články

Test BMW 320i Cabrio: Bavor bez klobúka

Test Škoda Roomster Scout 1.6 TDI: Mladý svišť

Test Hyundai Santa Fe 2.2 CRDi: Ako víno

Test Renault Latitude V6 dCi: Veľké auto za málo peňazí

Výber pre vás