Počas ostatnej dekády začal Ford raziť globálnu stratégiu, ktorej cieľom bolo najmä celoplošné zníženie výrobných nákladov. Namiesto množstva regionálnych modelov firma začala klásť dôraz na vozidlá vhodné pre čo najširšie publikum. Pre európskych zákazníkov to znamenalo uvedenie viacerých produktov, ktoré boli ešte donedávna zakázaným ovocím.

Asi najvýraznejším prípadom v tomto smere bol Mustang. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214312/mustang-po-facelifte-silnejsi-i-slabsi/">Americkú modlu poznáme</a> vyše päťdesiat rokov, no oficiálne preplávala cez Atlantický oceán až nedávno. Rovnakú cestu absolvoval aj nový Edge. Mohutný zástupca triedy SUV neobišiel ani slovenské cesty, preto sme ho podrobili testu. Do rúk sa nám dostal silnejší naftový variant vo vybavení Titanium so samočinnou prevodovkou.

Čerstvý prírastok v európskom portfóliu automobilky zaujme na prvý pohľad. V anglickom jazyku by sme vyzdvihli jeho „road presence“, čo možno doslovne preložiť ako prítomnosť na ceste. Ide o ťažko uchopiteľnú veličinu hovoriacu o výraznosti v premávke. Ford sa v nej nestráca ani pri všednej sivej farbe karosérie, za čo môžu jeho objemné tvary i pomerne neošúchaný dizajn.

SUV má dominantnú masku chladiča s dvomi horizontálnymi priečkami, ktorá plynulo prechádza do diódových svetlometov. Vzhľad prednej časti je pomerne vydarený. Ešte štýlovejšie pôsobí zadok, tvorí ho zoseknuté okno kryté veľkým strešným spojlerom lemované originálnymi koncovými svetlami. Ich tenké obrysové LED linky sú v strede takmer prepojené. Vozidlo má aj výrazné blatníky, ktoré štandardne vypĺňajú až 19-palcové kolesá. V kontexte pôdorysu 4 808 x 1 928 mm, výške 1 707 milimetrov a rázvore osí náprav s hodnotou 2 848 mm je ich veľkosť opticky tak akurát.

Pri pohľade na exteriér si možno všimnúť jednu anomáliu. V porovnaní so zavalitou kabínou je predná časť netradične krátka, čo vynikne najmä pri pohľade zboku. Čerpá z toho vnútorný priestor. Menšou nevýhodou je, že pre tvar kapoty nemá vodič dobrú predstavu o jej konci. Kritiku si zaslúži A-stĺpik vytvárajúci veľký mŕtvy uhol. Inak je výhľad nadpriemerný, za čo môže vyššia pozícia sedenia a slušné presklenie.

Obrovský priestor a hodnotná atmosféra

Vzdušnosťou svojho kokpitu Edge druhej generácie nesklame. Práve naopak, zvnútra je jednoducho obrovský. Bežne vysoký človek nájde v oboch radoch sedadiel dostatok miesta a skutočne štedrú rezervu. SUV vyniká najmä šírkou v zadnej časti, dovoľuje tak komfortné cestovanie aj piatim pasažierom. Sedemmiestna verzia zostala mimo hry. Okrem objemu kabíny prispieva k pohodliu tiež tvar sedadiel, ktorý zvládne aj nadpriemerné postavy. Druhou stranou mince je minimálne bočné vedenie.

Z dizajnového hľadiska je interiér modernou klasikou značky. Záplava tlačidiel kraľujúcich palubnej doske je minulosťou, hlavnú rolu teraz hrá dotykový displej systému Sync 3. Ďalšiu obrazovku nájdeme pred vodičom. Ford drží krok s dobou a ponúka množstvo bezpečnostného i komfortného vybavenia. Až na pár výnimiek môže konkurovať zástupcom prémiového segmentu. O materiáloch to tiež neplatí stopercentne, hodnotnú atmosféru narúša viacero lacnejšie pôsobiacich plastov. Vo všeobecnosti sme si však z koženého interiéru v čierno-béžovej kombinácii odniesli dobrý dojem.

Na prvý pohľad to tak nepôsobí, no odkladacími priestormi kabína nesklame. Oceňujeme napríklad uzatvárateľná schránku pred radiacou pákou ideálnu na veľký smartfón. Okrem nej sa nám páčili aj variabilné držiaky na poháre, slušne dimenzované priečinky v predných dverách a najmä poriadne hlboká dutina skrytá pod širokou lakťovou opierkou. Extra schránka je na vrchu palubovky.

Ford nezabudol ani na batožinu. V štandardnom stave pojme dlhý a široký zadok 602 litrov, čo nie je zlý údaj ani v kategórii športovo-úžitkových obrov. Samozrejmosťou je možnosť sklopenia zadných sedadiel. Operadlá ovládané elektromotormi síce nejdú do úplnej roviny, ale nevznikne za nimi žiaden schod. V dvojmiestnej konfigurácii dokáže americký automobil pojať maximálnych 1 842 l.

Silný štvorvalec s príjemnou dvojspojkou

Edge môže niektorých tuzemských záujemcov odradiť svojou skromnou ponukou motorov. Benzínový medzi nimi nehľadajte, dostupný je len pár naftových štvorvalcov so zdvihovým objemom dva litre. Základná verzia s jedným slimákom prenáša 132 kW (180 k) do šesťstupňovej mechanickej prevodovky, silnejší model Bi-Turbo poskytuje 154 kW (210 k) a štandardne ju dopĺňa dvojspojka Powershift s rovnakým počtom stupňov. Pohon všetkých štyroch kolies je v oboch prípadoch povinnosťou.

Na mohutné SUV je dvesto vznetových koní adekvátna porcia. S takmer dvomi tonami jeho hmotnosti nedokáže žiadne zázraky, zrýchlenie 0-100 km/h trvá presne 9,4 sekundy. Subjektívne sa to vďaka krútiacemu momentu s maximom 450 Nm zdá byť menej. Diesel dobre reaguje na plyn a v prípade potreby dokáže predviesť hutný záťah. Pod záťažou pritom znie prekvapujúco hutne. S ohľadom na použité palivo má nečakane melodický zvuk, v bežnom režime ho zasa počuť len málo.

Príjemne prekvapení sme boli zo samočinnej prevodovky. Rýdzou rýchlosťou radenia síce za niektorými konkurenčnými komponentmi zaostáva, no jej charakter nás potešil. Dvojspojková skriňa totiž pripomína klasický automat s hydrodynamickým meničom. Nečakajte pri nej žiadne trhané rozjazdy, väčšinou sa všetko deje hladko a s gráciou. K charakteru auta sa to perfektne hodí.

Ford udáva pre vozidlo pekné čísla spotreby, už tradične však zostali v ríši fantázie. S mestským apetítom 6,4 l/100 km pri SUV týchto parametrov rátať netreba. Tesne pod osem litrov sme sa však zmestili bez snahy o hospodárnu jazdu, čo je na takéto SUV pekný výsledok. Pochváliť môžeme aj 7,6-litrový diaľničný výsledok. Na vidieckych cestách sme sa priblížili oficiálnemu mimomestskému údaju, finišovali sme ich s priemerom 5,5 l/100 km. Svojou hospodárnosťou turbodiesel iste neurazí.

Spája pohodlie a dobré jazdné vlastnosti

Svojím mäkkým fungovaním nás nepotešila len prevodovka, ale aj naladenie podvozka. Jeho hlavnou devízou je komfort. A to aj napriek tomu, že štandardom sú devätnásťpalcové disky kolies. Alebo práve preto? Ford akoby naladil techniku presne pre tento rozmer obutia, s ktorým všetko funguje perfektne. Vykašľal sa pritom na kadejaké adaptívne tlmiče či vzduchové vankúše.

Edge výborne filtruje väčšinu nerovností, aj na rozbitých slovenských cestách sa väčšinou pohybuje plavne a s gráciou. Jednoznačne tak demonštruje svoj americký pôvod. Do úzkych ho dostanú až veľké defekty asfaltu, no aj tie kvalitne tlmí. Vzhľadom na celkovú auru pohodlného korábu sme k jeho dynamickej previerke pristupovali opatrne. SUV nás však pod plynom prekvapilo, jeho komfortná nátura totiž v tomto prípade nie je vykúpená prehnanou ťažkopádnosťou v zákrutách.

Náklony ťažkej karosérie sú síce citeľné, ale Ford napriek tomu zvláda oblúky vymetať s nečakanou agilitou. Na rováši to má najmä dobre fungujúci pohon oboch náprav s funkciou vektorovania krútiaceho momentu. Pracuje iba s brzdami, no vozidlo vďaka nej spoza volantu pôsobí podstatne ľahším dojmom. Palec hore dávame aj netradične komunikatívnemu riadeniu. Balík kvalitnej techniky uzatvárajú brzdy, ktoré si s mohutným automobilom dokážu dobre poradiť.

Napriek svojej teoretickej univerzálnosti sa mnohé moderné športovo-úžitkové autá rodia prakticky výhradne pre spevnené povrchy. Edge nie je výnimkou. Jeho teritóriom sú skôr parkoviská nákupných stredísk než rozbahnené lesné koľaje, v teréne však čo-to zvládne. Na ľahších úsekoch sa vozidlo správalo celkom suverénne. Blato však už bolo nad jeho sily, z čoho viníme cestné pneumatiky.

Vysoký základ vyvažuje bohaté vybavenie

Silný naftový dvojliter je teda pre veľké americké SUV výborná voľba, napriek tomu možno dvojčlenné portfólio motorov brať ako veľkú nevýhodu. Absencia akýchkoľvek „chudokrvných“ verzií sa totiž podpísala pod vysokú základnú cenu. Prispieva k nej tiež vybavenie, ktoré pozná iba úrovne Titanium a Sport. Výsledkom je najnižšia čiastka dosahujúca takmer 46-tisíc eur.

Táto suma môže pôsobiť hrozivo, mnohí potenciálni súperi totiž štartujú podstatne nižšie. Ford to však okrem techniky vyvažuje bohatým štandardom. Obsahuje 19-palcové kolesá, bezkľúčové rozhranie, kožené čalúnenie, parkovaciu kameru i navigačný systém. Opcií je napriek tomu ešte dosť. V našom prípade sa doplácalo za sadu športových sedadiel s vyhrievaním/chladením a fajnovým čalúnením, adaptívny tempomat, LED svetlomety či metalízu, dovedna šlo o vyše 10 395 eur. Finálna cena za testované vozidla sa tak nebezpečne priblížila hranici 60-tisíc.

Za natlačený exemplár SUV si teda výrobca vypýta slušný balík, ktorý dokáže nejeden konkurent podliezť. No mnohí sú aj drahší. Edge sa totiž teoreticky môže postaviť prémiovým modelom, čo v našich končinách znamená najmä úspešné trio Audi Q7, BMW X5 a Mercedes-Benz GLE. V tomto kontexte pôsobí Američan ako ľudové auto za veľmi rozumné peniaze.

Zachutiť môže aj európskym zákazníkom

SUV nesúce na maske modrý ovál bolo aj v druhej generácii vyšľachtené pre Spojené štáty, no pokojne môže zachutiť aj európskym zákazníkom. Pre mnohých z nich bude Edge splnený americký sen. Boduje svojím neošúchaným vzhľadom, obrovským vnútorným priestorom i výborným podvozkom. Ten perfektne kombinuje komfort a dobré jazdné vlastnosti.

Silnejšia verzia naftového štvorvalca je pre Ford adekvátnym srdcom, pričom jej kombinácia s dvojspojkovou prevodovkou sa hodí k celkovému naladeniu vozidla. Pohonný reťazec neurazí dynamikou ani hospodárnosťou. Vozidlu možno vytknúť akurát niekoľko detailov, ako sú niektoré lacnejšie plasty či hrubé A-stĺpiky. Jeho hlavnou slabinou je však úzka ponuka motorov a s ňou súvisiaca vysoká základná cena. Ak sa tým potenciálny záujemca nenechá odradiť, dostane do rúk silného reprezentanta svojej triedy.

Test Ford Edge: Splnený americký sen

Výber pre vás

Test Ford Edge: Splnený americký sen

Súvisiace články

Test Volkswagen Arteon 2.0 TDI: Pán Populárny

Test Citroën C-Elysée: Dvojitá úspora s naftou?

Test Mercedes GLA: Vstupenka do sveta SUV

Test Dacia Duster: Rozlúčka s originálom

Test BMW 340i: Návykový koncert motora

Výber pre vás