Zmenšovanie zdvihového objemu motorov sa stalo v ostatnom čase všeobecným trendom. Prijali ho najmä európski výrobcovia, kým Amerika a Ázia pomerne dlho odolávali. Nakoniec však taktiež podľahli. Nahradenie atmosférických pohonných jednotiek menšími prepĺňanými urobila okrem iných značiek aj Honda, dávno uznávaný autor ostrých vysokootáčkových strojovní.

Premiéra downsizingu spadla v prípade japonskej firmy na jej bestseller Civic. Automobil vyrábaný od roku 1972 prišiel nedávno vo svojej desiatej generácii, ktorá dostala do vienka litrový turbomotor. Ten nahradil „jedna-štvorku“ bez turba. Práve trojvalcovú verziu sme podrobili redakčnej previerke a zisťovali, či sa zásadná technická zmena podarila.

Natiahnutie karosérie vnútri veľmi necítiť

Ako sme už mohli vidieť na jeseň roka 2015 pri americkej premiére, kompakt sa zásadne zmenil. UFO je definitívne minulosťou. Hatchback má výrazne ostrejšie tvary než v minulosti, aj bežné modely vyzerajú takmer ako nejaký Type R. Ostrým dizajnom toto vozidlo nadväzuje na predchodcu. Charakterizujú ho neošúchané línie s množstvom hrán, LED svetlomety, imitácie veľkých chladiacich otvorov a koncové svetlá plynulo prechádzajúce do spojlera. Ten zavadzia vo výhľade omnoho menej než doposiaľ.

V porovnaní s deviatkou je nový Civic podstatne väčší, jeho celková dĺžka narástla až o trinásť centimetrov. Vnútri to však veľmi necítiť. Z hľadiska priestrannosti interiér oblizuje priemer. Vodič s výškou 180 centimetrov má nad hlavou len malú rezervu, aj keď sedí veľmi nízko. Pozícia za volantom je vyslovene športová. Sedadlá však ktovieakú bočnú oporu neposkytujú a nevynikajú ani komfortom.

Zadné pozície nás naopak potešili dlhou sedacou časťou i pomerne pohodlným vyhotovením. Vzdušnosťou však opäť nejde o nejaký zázrak. V pozdĺžnom smere je miesta dosť, pasažierovi s konfekčnou výškou zostáva pred kolenami štedrá nádielka. Hlavou sa však oprie o stropné čalúnenie.

Zásadnou zmenou oproti predchádzajúcej generácii je absencia tzv. Magic Seats. Zadné sedadlá majú klasickú konštrukciu, keďže nádrž sa spredu opäť presťahovala pod ne. Vidieť to pri sklopení operadiel. Zostáva za nimi schod, pričom samotný kufor sa tu slušne zužuje. Jeho tvar je trochu nepravidelný. Objemovo však patrí na špičku, možno doň napratať až 478 litrov. Prekrýva ich netradičná plachta. Vyťahuje sa zboku, pričom po zložení zaberá minimu miesta. Nemožno si však na ňu nič uložiť.

Okrem mohutného zadku Civic boduje aj odkladacími priestormi. Interiér na to síce nevyzerá, no obsahuje množstvo možností na odloženie drobností. Polička pod radiacou pákou je len čerešničkou na torte. Pred ňou je ideálne miesto na odloženie mobilného telefónu (dostupné s bezdrôtovým nabíjaním), slušnú veľkosť majú priečinky vo dverách a nesklame ani schránka pred spolujazdcom. Palec hore však dávame najmä priestoru v oblasti lakťovej opierky. Jej riešenie dáva parádnu oporu, pričom vo vnútri pokojne schová množstvo vecí spolu s 1,5-litrovou fľašou. Jej vrch však prekáža pri radení.

Centrálny tunel má mohutnú konštrukciu, čo prináša aj negatíva. Jeho tvar nám spôsoboval problémy. V spodnej časti kabíny sú totiž použité tvrdšie plasty a rozšírenie v oblasti pravého vodičovho kolena pretína ostrý spoj dvoch dielcov. Počas testu nám to neraz robilo vrásky na čele.

Výčitku musíme smerovať aj na niektoré palubné systémy. Napríklad počítač sa napriek dostatku tlačidiel na volante stále spolieha na „tyčinku“ v displeji, spotrebu bez nej nevynulujete. Spokojní sme neboli ani s prednárazovým systémom. Bezpečnosť síce zvyšuje, ale na dnešný štýl jazdy vo veľkomestách je príliš citlivý. Jeho frekventované upozornenia dokážu vyrušovať. Škrabanie za uchom vyvolalo aj parkovanie, keďže senzory reagujú v nečakane veľkom predstihu.

Pochváliť musíme zadnú kameru. Kvalita jej obrazu je síce priemerná, no extrémne širokouhlým záberom jednoznačne vyniká. O situácii za vozidlom dáva ozaj dobrý prehľad. Páčilo sa nám aj zapracovanie centrálnej obrazovky či rozvrhnutie digitálneho prístrojového štítu pozostávajúceho z troch dielov, ktorý pôsobí jemne futuristicky. Dvojposchodová palubovka je minulosťou.

Základný motor má dostatočné parametre

Ako sme už spomínali, Civic uvádza v rámci značky trend downsizingu. Prichádza s jeho hlavným predstaviteľom. Ešte pomerne nedávno sme <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/212041/test-honda-civic-1-8-i-vtec-rozlucka/">deviatu generáciu tohto typu odprevadili</a> s atmosférickým štvorvalcom 1.8 i-VTEC, no desiatku sme privítali s prepĺňaným litrovým srdcom. V jeho vnútornostiach nájdeme len tri piesty. Nejde však o nejakého slabocha, to ani náhodou.

Trojvalec tvorí v kompakte základ, jeho parametre sú však absolútne dostačujúce. V maxime dosahuje výkon 95 kW (129 k). Agregát s krútiacim momentom 200 Nm dokáže hatchback celkom svižne rozhýbať, na bežné jazdenie viac netreba. Motor pritom v istom zmysle spĺňa tradície. Lepšie totiž ťahá vo vyšších otáčkach, odspodu je napriek prepĺňaniu jeho prejav trochu nevýrazný.

Motor dopĺňala v našom prípade šesťstupňová manuálna prevodovka s presnými krátkymi dráhami, no pomerne dlhými stupňami. Pri mestskej päťdesiatke si počítač pýtal zaradenie päťky. V tomto prípade padajú otáčky pod cifru 1 500, japonský automobil však s týmto pracovným tempom nijak extra nebojuje. Z hľadiska zvuku i vibrácii možno izoláciu zaradiť k priemeru.

Hlavným posolstvom trojvalca je zníženie spotreby. Okrem papiera sa podarilo aj v realite: od mierne silnejšej 1,8-litrovej atmosféry je novinka úspornejšia zhruba o liter. V mestskej prevádzke sme dosiahli výsledok 6,6 l/100 km, na diaľnici bol agregát o tri deci smädnejší. Vidiecke cesty zvládol za 5,4 litra. Priemerný apetít teda klesol, aj keď nejde o žiaden veľký zázrak.

Z hľadiska jazdných vlastností patril Civic dlhé roky na špičku. Nedávno dosiahnutý svetový rekord modelu Type R v náročnom Zelenom pekle napovedá, že desiata generácia nebude výnimkou. Oproti predchodcovi sa japonský kompakt jednoznačne zlepšil. Disponuje tvrdšie nastaveným pružením a  viacprvkovou zadnou nápravou, čo sú dobre východiská pre úsmev za volantom.

Honda dala svojmu kompaktu pomerne tuhú karosériu a strmé riadenie, ktoré napriek elektrickému posilňovaču poskytuje slušnú spätnú väzbu. Šofér tak má prehľad o dianí pod poháňanými kolesami. Okrem práce s volantom nás tento automobil oslovil aj brzdami, ktoré pri dynamickom nasadení potešia dobrým fungovaním. Ich ostrý nástup si však vyžaduje zvyk.

Nami skúšaný exemplár bol vybavený sedemnásťpalcovými diskami kolies a adaptívnymi tlmičmi, ktoré pracujú v dvoch polohách. Tie sú trochu netradičné. Namiesto klasicky označených režimov majú totiž len vypnutý a zapnutý mód, pričom v druhom prípade je nastavenie športovejšie. Rozdiely vo fungovaní podvozka však nie sú nijak markantné. Bez ohľadu na aktuálny status pracuje výborne, jazdné vlastnosti patria medzi najlepších v segmente. Aj so základným trojvalcovým motorom dokáže japonský automobil svojho šoféra zabaviť.

Negatívom podvozka je slabšie odhlučnenie. Aerodynamické ruchy sú síce excelentne potlačené, no do interiéru sa odvaľovanie pneumatík prenáša v slušnej miere. Občas počuť aj zadnú nápravu. Ozve sa na väčších nerovnostiach, ktorých prejazd hlási aj fyzicky. Bežné defekty však filtruje dobre. Pruženie je síce tuhšie, no vo všeobecnosti možno úroveň jazdného komfortu označiť za dobrú.

Celoplošne si možno priplatiť len za lak

V našich končinách si možno Civic aktuálne kúpiť iba s dvomi benzínovými motormi, no zákazníci si môžu vyberať medzi dvomi prevodovkami a až siedmimi verziami vybavenia. Základ stojí necelých 17-tisíc v európskej mene. Nami skúšaný model zostal verný trojvalcu a manuálu, bol však vyhotovený v úrovni Executive ocenenej štandardne na 23 490 eur.

Pri japonských automobiloch je zoznam príplatkov zväčša stručný a tento kompakt nie je výnimkou. Celoplošne si možno priplatiť jedine 559 eur za metalický alebo perleťový lak. V prípade testovanej verzie je druhou opciou prémiový balík, ktorý obsahuje kožené čalúnenie, vyhrievanie zadných sedadiel a bezdrôtové nabíjanie mobilného telefónu. Finálnu cenu zvyšuje o rovnú tisícku.

Honda Civic sa vrátila k športovej náture

Desiata generácia japonského bestselleru je technicky zásadným krokom, dlhodobo razené atmosférické motory totiž vymieňa za prepĺňané. So strávením tohto faktu môžu mať ľudia problém. Hatchbacku sa však netreba báť, aj základný litrový motor má výkonu dosť a oproti „hladkému“ predchodcovi je úspornejší. Dobre sa pritom cíti najmä vo vyšších otáčkach. Pokojne však zvláda aj prácu v nízkom tempe vyžadovanom počítačom, vibrácie a hluk trojvalca sú slušne potlačené.

Popri veľkej zmene pod kapotou prináša nový Civic jednu dôležitú správu. Vykašľal sa totiž na gény kategórie MPV uvedené pred dekádou, čo dokumentuje koniec praktických sedadiel. Z hľadiska priestrannosti ide o priemer. Honda vyniká veľkosťou kufra a odkladacími priestormi, no v prvom rade sa vrátila k športovej náture. Jazdnými vlastnosťami nás potešila. Kompakt má strmé riadenie so slušnou spätnou väzbou, tuhšie nastavený podvozok a dobré brzdy. Aj so základným motorom dokáže zabaviť. Z tohto hľadiska je vozidlo opäť na špičke, čo nepochybne poteší mnohých fanúšikov značky.

Test Honda Civic: Premiéra downsizingu

Výber pre vás

Test Honda Civic: Premiéra downsizingu

Súvisiace články

Seat Ibiza: Španielsky toreador je v top forme

Test BMW 750d: Zabudnite na biturbo

Škoda Rapid: Aká je po facelifte s 1.0 TSI?

Nissan Micra číslo päť: Podarená premena

Výber pre vás