Musí to byť rýchlovka. Dva plátky toastového chleba, medzi ne šunka, syr, paradajka, sendvič je raz-dva hotový. A najväčší hlad je ihneď zahnaný. Čo to však má spoločné s druhou generáciou Mercedesu triedy A (W169, 2004-2012)? Podobne ako spomínaný produkt rýchleho občerstvenia má dvojvrstvový základ. A s ním kadečo súvisí.

Takzvaná sendvičová konštrukcia, ktorá má dvojitú podlahu, umožňuje efektívne vyriešenie priestoru. Motor a prevodovka sú čiastočne zasunuté medzi hornú a dolnú úroveň podlahy, zatiaľ čo pasažieri trónia nad tým. K tomu sa pridáva rovné dno kufra, kopa miesta pre každého člena posádky a vysoká pozícia sedenia.

Ďalším pozitívom je variabilita interiéru: zadné sedadlo sa dá sklopiť, alebo demontovať, a to bez väčšej námahy. Za príplatok sa dalo takto čarovať aj so sedadlom spolujazdca. Teoreticky stihnete rodinný kompakt premeniť na malú dodávku aj počas dlhšej červenej na semafore. A to v jeho triede len tak niekto nedokáže.

Ešte jedna „sendvičová“ výhoda: karoséria je výborne prehľadná. V tomto smere sa aktuálny nástupca W176 absolútne nechytá. Predošlá škatuľa s trojcípou hviezdou však nie je produkt marketingu a dizajnu, ale ozajstný praktický spoločník, ktorý odvedie poctivú robotu.

K tomu sa hodia aj jeho motory. Naftové, s výkonovým rozpätím od 60 do 103 kW (82 až 140 k) sú úsporné a od júla 2005 štandardne vybavené časticovým filtrom. Najpredávanejší diesel je A180 CDI s výkonom 80 kW (109 k), ktorému stačí v priemere päť až šesť litrov nafty. Benzínové agregáty (výkon od 70 kW/95 k do 142 kW/193 k) žerú podstatne viac, majú však výrazne kultivovanejší chod.

Za dobrý tip rozhodne nepovažujeme špičkový model A200 Turbo s výkonom 193 koní. Jeho silu predná poháňaná náprava zvláda len tak-tak a počítajte s konzumom dobrých 12-13 litrov. Ani sa veľmi nepredával, v dôsledku čoho Mercedes zastavil jeho výrobu, spolu s neforemným a neobľúbeným trojdverákom.

Veľkým hitom sa nestala ani bezstupňová prevodovka Autotronic, ktorej reputáciu poškvrnila nutnosť drahých opráv. Na tabuľu cti nepatrí ani rozšírený výskyt hrdze na dolnej hrane dverí, napriek tomu, že ho v mnohých prípadoch Mercedes vyriešil dobrovoľne a bezplatne.

Druhá generácia Mercedesu triedy A (W169, 2004-2012) skóruje na technických kontrolách nadpriemerne dobre. Okrem častého výskytu opotrebovaných brzdových kotúčov smerujú všetky ostatné výsledky testov zväčša do zelenej zóny. Bezproblémové auto to však rozhodne nie je....

Najväčšiu zlosť robí hrdza na hranách dverí, kapoty a veka kufra. Dôvodom je nesprávny postup výroby. Na ostré lemy plechov na dolných hranách dverí nanášal Daimler najprv plnivo a až potom lak. Výsledok: nápor vlhkosti preniká pod plnivo a nechránený plech začína hrdzavieť. Mercedes často pristúpil k dobrovoľnej výmene dotknutých dielov na svoj účet, nie je to však zaručené pravidlo.

Po mechanickej stránke je malý medvedík solídny, častejší výskyt nákladných opráv spôsobovala iba radiaci mechanizmus bezstupňovej prevodovky Autotronic (výmena: 1600 eur). Životne dôležitý pre tento automat je pravidelné preplachovanie a výmena prevodového oleja po každých 60 tisíc kilometroch (náklady: cca 350 eur). Z ostatných mechanických komponentov sa odporúča venovať pozornosť správnemu mazaniu lamelovej otváracej strechy.

Naším testovacím vozidlom je šesť rokov starý Mercedes A180 CDI Classic Edition 10 s kilometrickým kontom 100200. V rámci špeciálnej série Edition 10 má vo výbave kadejaké príjemnosti: metalický lak, polokožené čalúnenie, 16-palcové hliníkové kolesá či veľkoplošné strešné okno zložené z otvárajúcich sa lamiel. K tomu pridal prvý majiteľ za príplatok ešte vyhrievané sedadlá. Klimatizácia, ESP a rádio s CD už tu boli sériovo. Cena nového vozidla: 27278 eur. A koľko pýta predajca teraz? 7450 eur.

Náš zážitok z testovacej jazdy ihneď pripomenul rozdiel oproti Áčku aktuálnej tretej generácie: číslo dva má vďaka vyššej pozícii sedenia výborný výhľad, je tu kopa miesta a toľko variability, koľko by ste v aute dlhom iba 3,88 možno ani nečakali. Aj po sto tisíc natočených kilometroch pôsobí malý Mercedes vcelku solídne.

Diesel síce rapoce dosť výrazne, nie však až tak hlasno, aby ho neprekričal zavýjajúci klinový remeň. A ďalší problém: malé hrdzavé plôšky na dolnej hrane dverí (dôvod sme spomínali vyššie). Do vitríny si predajca nemôže s hrdosťou vystaviť ani o pol roka zmeškaný interval pravidelnej údržby.

Za auto tohto veku a kilometráže v dokonalom stave si podľa viacerých zdrojov posudzujúcich zostatkovú hodnotu v pohode možno pýtať aj 9 tisíc eur. Takže ak odrátame nejaké tie stovky za spomínanú hrdzu, kvičiaci klinový remeň a pretiahnutý servisný interval, tak sa nám sedem a pol tisíc vidí byť férovou sumou. Celkovo môžeme druhú generáciu áčka odporúčať, je kompaktná, priestranná, variabilná, s výborným výhľadom. Len pozor na prevodovku Autotronic a hrdzu.

Jazdený Mercedes A: Sendvič s príchuťou hrdze

Výber pre vás

Jazdený Mercedes A: Sendvič s príchuťou hrdze

Súvisiace články

Test Mitsubishi Outlander PHEV: Nechcený priekopník

Test Ford Kuga 1.6 EcoBoost: Trošku iné SUV

Test Hyundai Elantra: Dobiehanie vlaku

Výber pre vás