Ani jedno z dnešných áut nepatrí na ceste ku každodenným zjavom, skôr naopak, stretnúť ich je vážne vzácnosť. No práve preto na seba pútajú pozornosť, hoci každé tak trochu iným spôsobom. Z Cayenne vám padne sánka vďaka jeho dynamike, no Grand Cherokee, ten na vás spraví dojem už svojou prítomnosťou.

Najväčšiu facku dostáva Cayenne hneď na začiatku porovnania. Stojac vedľa seba, je to Jeep, ktorý na seba púta pozornosť okolostojacich a svojho konkurenta nemilosrdne stavia do vedľajšej úlohy. Nemecký veľmajster jazdnej dynamiky stojí v tieni dvaapoltonového hranatého amerického monštra, ktorému nejde nič tak dobre, ako spraviť poriadnu show.

Nemcovi pritom nepomôže cielené rozdeľovanie krútiaceho momentu na jednotlivé kolesá, ani žiadna keramika na brzdách. A už vôbec nie regulácia svetlej výšky, ktorá ho v štýle automobilov low-rider dokáže poriadne zdvihnúť od obrubníka. Cherokee to všetko svojou prítomnosťou odsúva na bočnú koľaj.

Aby sme však boli spravodliví, musíme podotknúť, že pre Jeep nie je nič dôležitejšie než práve jeho sebavedomý status. Toto je americká interpretácia SUV silného rodu. Bezhranične zhýralý kolos s pohonom všetkých kolies, ktorý obetoval značnú časť svojho dedičstva, aby teraz mohol so spojermi a osemvalcom Hemi robiť silné pózy.

Zo skutočných terénnych áut, driemajúcich v jeho civilnejších súrodencoch, už len sotva niečo zostalo. Svetlá výška? Fakt skromná. Nájazdový uhol? Maličký. Kríženie náprav? Nežiaduce. Pohon všetkých kolies bez uzávierok, prevodovka bez redukcie, no zato tri rôzne prevádzkové módy, plus štartovacia automatika Launch Control. A anatomické sedadlá s bočným vedením, ktoré sa zídu pri ťahaní trojtonového prívesu.

Cherokee už po prvých metroch pôsobí, že jeho konštruktéri využili všetky možné prostriedky, aby mu dali športový charakter, no bez toho, aby sa z neho stalo skutočne športové auto. Alebo inými slovami, pripomína nosorožca v teniskách.

Pri jazde potom inak brutálne utlmený adaptívny podvozok spoľahlivo prenáša všetky topografické anomálie až do sedacieho svalu, nehovoriac už o poriadne presolenej kinematike prednej nápravy, ktorá sa tak spoľahlivo nechá pritiahnuť akýmikoľvek cestnými koľajami kdekoľvek nablízku.

Čosi sme mu však schopní odpustiť, veď má ako dnes už jeden z mála veľkoobjemovú atmosféru. Jeho V8 objemu 6,4 litra spokojne zabrble pri každej zmene otáčok, prevodovka takmer nebadane volí jednu z ôsmich možností. Musí vám však stačiť zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 5 s, na viac si vzhľadom na vrodenú zotrvačnosť trúfať nemôže.

Cayenne môže mať na háku ešte o 500 kíl viac než Američan a teraz, keď sa konečne pohol od hlúčika pozorovateľov, môže pri porovnávaní dominovať aj v množstve ďalších kritérií. Napríklad svojím interiérom, ktorý je síce podobný ako má Jeep, no s jasnou štruktúrou a na pohľad kvalitným spracovaním.

Navrch má tiež pri každodennom používaní, kedy vodič ocení napríklad posilňovač riadenia s prívlastkom „Plus“, aj pomerne dobrý výhľad. Za zvláštnu zmienku stojí aj perfektná ergonómia, spracovaná tak bezproblémovo, až má človek niekedy pocit, že by v ňom mohol existovať aj so zatvorenými očami.

A nemožno tiež zabudnúť, že žiadne druhé auto nedokáže tak ľahko prechádzať rôznymi prostrediami ako Cayenne, z mestských ulíc cez diaľnicu až na pretekársky okruh a potom ešte do kameňolomu. Pritom je zábavné, že výbava, ktorá má tomuto 2250 kg vážiacemu autu prispieť k čo najnižším časom na kolo, mu zvyčajne pomáha aj v úplne iných oblastiach.

Napríklad vzduchové pruženie s reguláciou stálej výšky žehlí nerovnosti podľa chuti, s možnosťou nastavenia 18 stupňov tvrdosti. Karoséria pritom môže mať zvolenú jednu z troch úrovní svetlej výšky a pri nakladaní sa znížiť k zemi pre uľahčenie manipulácie s batožinou. Či aktívne stabilizátory, na ceste bojujúce s odstredivou silou a v teréne dovoľujúce kríženie náprav, o akom sa môže konkurentom iba zdať.

Náš záver: Je pravda, že všetkými systémami jazdnej dynamiky vyzbrojený Cayenne Turbo dokáže na Grand Cherokee poriadne zatlačiť, veď je to akoby na hriešnika v parkovaní poľovalo protiteroristické komando.

Celkovo však vyšli na povrch dva fakty. Prvý: Niekedy sa za dvojnásobnú cenu skryje dvakrát tak dobré auto. A druhý: Charakter sa nedá skonštruovať, vždy sa dá iba rozvinúť. A na to sa silný Hemi stále hodí veľmi dobre.

Grand Cherokee SRT verzus Cayenne Turbo

Výber pre vás

Grand Cherokee SRT verzus Cayenne Turbo

Súvisiace články

Jazdená Mazda MX-5: Hore bez, dolu hrdza

Test BMW 218d Active Tourer: Kacír?

Test Ford Focus 1.5 EcoBoost: ST Light

Test Lexus NX300h: Dizajn. A ďalej?

V prvom teste letných gúm prepadol Matador

Jazdené luxusné SUV do 10 000 eur?

Výber pre vás