Hoci nám niektorí čitatelia vytýkajú zdanlivo banálne témy niektorých článkov, denno-denné skúsenosti z našich ciest nás neustále presviedčajú, že osvety nie je nikdy dosť. Sú motoristi, ktorí zákon o premávke poznajú, a potom takí, ktorí si ho naposledy prečítali pred skúškami v autoškole.

<p>Á propos, zákon je vždy dobré poznať, napríklad, už len preto, aby ste sa mohli brániť proti kreatívnemu policajtovi. Určite nezaškodí hodiť jeden aktuálny exemplár do odkladacieho boxu pred spolujazdcom. Pokiaľ sa nájde nejaký mudrc, či už v uniforme alebo „civilista“, stačí vytiahnuť zákon s poznámkou: „Dokážte mi, že máte pravdu.“

Tentokrát sa budeme venovať jazde cez križovatku, konkrétne radeniu do jazdných pruhov pred ňou a za ňou. Veľmi často sa stáva, že vodiči tesne pred križovatkou alebo priamo počas cez ňu začnú špekulovať ako zlatnícki učni a pokúšajú sa preradiť do iného pruhu. Nehovoríme o návštevníkoch, a je naozaj úplne jedno, či je to Bratislavčan v Poprade alebo Košičan v Bratislave. Ak je navyše na prednom okne navigácia, veľké zmätky sa dajú predpokladať. Každý sa už asi ocitol v podobnej situácii a bol vďačný za toleranciu domácich.

<p>Veľmi rozšírená je tendencia vodičov jazdiť v ľavom pruhu, ak vedia, že na nasledujúcej križovatke budú odbočovať vľavo. Nemyslíme tým križovatku, ktorá nasleduje po 50 metroch, ale vzdialenú niekoľko stoviek metrov. V hustej premávke je to prijateľné, no tento štýl jazdy mnohí dodržiavajú aj na relatívne prázdnych cestách mimo dopravnej špičky. Je to zbytočné, nakoľko mimo špičky je preradenie ľahké, a to aj v predstihu. V tejto súvislosti opäť musíme zdôrazniť potrebu zvýšenej tolerancie. Ak pred seba pustíte jedno auto, naozaj nenastane koniec sveta.

Prejavuje sa aj ďalší častý neduh, keď vodiči jednoducho nerozmýšľajú nad tým, čo sa deje za nimi. Typický príklad: vozidlo sa preraďuje do odbočovacieho pruhu, kde svieti červená. Niekoľko desiatok metrov pred križovatkou začne spomaľovať, veď sa nemusí ponáhľať. To, že tým prekáža vozidlám v pruhu, ktorý má zelenú, očividne nie je podstatné. Odporúčame sledovať spätné zrkadlá, na vozidle nie sú pre parádu. Pokiaľ to umožňuje konkrétna situácia, preraďte sa čo najrýchlejšie a začnite spomaľovať neskôr. Medzi dojazdom na voľnobeh na dráhe niekoľkých desiatok metrov a tvrdým núdzovým brzdením je možností viac.

Často sa stretávame aj s určitými zmätkami pri radení po prejazde križovatkou. Najmä vtedy, ak sa mení počet jazdných pruhov. Najčastejšie sa stáva, že sa počet pruhov zvýši z jedného pred križovatkou na dva za ňou a obvykle po odbočení. V takom prípade sa vodič môže zaradiť do ľubovoľného pruhu. Nemusí pritom zapnúť smerovku, mal by však jasne nasmerovať vozidlo do zvoleného pruhu tak, aby jeho konanie mohli ostatní vodiči „prečítať“. Pri následnej zmene pruhov už pochopiteľne platia ustanovenia o povinnosti zapnúť smerovku a dať prednosť v jazde vozidlám v pruhu, do ktorého sa zaraďuje.

Komplikácie „logistického“ charakteru môžu nastať s dvomi odbočovacími pruhmi, keď sa pri prejazde oblúkom zvyšuje riziko neúmyselnej zrážky dvoch vozidiel vedľa seba. Nejde tentokrát o znenie zákona či pravidiel, ale o spôsob prejazdu križovatkou. Všetko síce závisí od konkrétnej križovatky, ale odporúčame, aby si vodiči v pravom pruhu mierne nadbehli a zväčšili polomer oblúku. Vodiči v ľavom pruhu by sa mali snažiť oblúk trochu zmenšiť. Pokiaľ to motoristi dodržia, bude aj následné zaradenie do jazdných pruhov za križovatkou hladšie a bezpečnejšie a súbežná jazda bezproblémová. Vodiči v oboch vozidlách sa musia navzájom sledovať, napríklad, krátkymi pohľadmi do strany, a zareagovali na prípadný neočakávaný manéver.

Tretia situácia nastáva vtedy, ak sa počet pruhov mení z dvoch na tri. Vtedy platí jednoduché pravidlo: vodiči v pravom pruhu si môžu zvoliť medzi pravým a stredným pruhom a zamieriť do neho aj bez smerovky. Vodiči z ľavého pruhu smú za križovatkou použiť len ľavý pruh a až následne sa preradiť  so všetkými úkonmi, ktoré k tomu patria.

<p>Rozdiel medzi kruhovým objazdom a okružnou križovatkou z laického hľadiska spočíva najmä v jej veľkosti. Klasický kruhový objazd má obvykle menší polomer a vodič má čo robiť, aby stihol zapnúť smerovku pred výjazdom, ktorým chce objazd opustiť. Okružná križovatka môže mať viac jazdných pruhov a pri zmene jazdných pruhov pruhov platia rovnaké princípy ako na klasickej križovatke.

To znamená, že v prípade viacerých jazdných pruhov pred križovatkou sa musí vozidlo aj v okruhu zaradiť do príslušného pruhu. A pri zmene pruhov priamo v okružnej križovatke platia rovnaké pravidlá ako pri akejkoľvek inej zmene pruhu.

Zložité križovatky: Ako ich prejsť bez váhania?

Výber pre vás

Zložité križovatky: Ako ich prejsť bez váhania?

Súvisiace články

Pripájacie pruhy: Ako v nich správne jazdiť?

Viete, kde všade sa máte počas jazdy pozerať?

37 najnebezpečnejších ciest na Slovensku

Výber pre vás