Dopravné značky slúžia ako forma riadenia premávky a v drvivej väčšine prípadov vodiči nemusia dlho rozmýšľať nad logikou ich použitia. Ak je niekde zákaz odbočenia alebo vjazdu či prikázaný smer jazdy, obvykle to vodiči pochopia bez ďalšej nápovedy. Inak je to v prípade obmedzenej rýchlosti. Mnohé značky sa nachádzajú na zdanlivo nelogických miestach, napríklad, na rovných a prehľadných úsekoch.

Ak je niekde medzi poľami križovatka, z ničoho nič príde značka s obmedzením rýchlosti na 70 či 50 km/h. Ak je vyznačená hlavná a vedľajšia cesta, pozorný musí byť predovšetkým vodič na vedľajšej. Načo teda spomaľovať vozidlo na hlavnej ceste, ktoré má prednosť? Každý vodič, ktorý má aspoň štipku pudu sebazáchovy, určite sleduje vedľajšiu cestu. Prečo musí za každých okolností spomaliť, hoci sa z vedľajšej cesty neblíži žiadne vozidlo? Prečo musia vodiči spomaliť, i keď je sucho a zákrutou možno bezpečne prejsť pri vyššej rýchlosti?

Odporúčaná rýchlosť – chudobný príbuzný

Takýchto prípadov je až príliš veľa a pritom vyhláška k zákonu o premávke okrem obmedzenia rýchlosti pozná aj značku „Odporúčaná rýchlosť“. A pochopiteľne aj dodatkové tabuľky. Pokiaľ chceme, aby vodiči dodržiavali obmedzenia a uposlúchli odporúčanie, musia pochopiť dôvod. Na to stačí jednoduchá dodatková tabuľka s príslušnou informáciou. Môže naznačovať, že zákruta je nebezpečná za dažďa či pri snežení. Môže vodiča informovať o možnosti stretu so zverou, zvýšenom pohybe ľudí či o nehodovom úseku. Akonáhle vodič pochopí dôvod zníženia rýchlosti, je oveľa pravdepodobnejšie, že spomalí.

Hlavný a najnebezpečnejší problém spočíva v tom, že nelogickým umiestňovaním zákazových značiek v podstate vychovávame vodičov k neposlušnosti. Až pričasto vodič nerozumie dôvodu obmedzenia rýchlosti, napríklad, na rovnom a prehľadnom úseku niekde medzi dedinami, a preto sa rozhodne prejsť úsekom rýchlejšie. Pokiaľ takto bezpečne zvládne sto úsekov, je veľká šanca, že havaruje na stoprvom, kde má značka svoje opodstatnenie.

Medzi typické slovenské neduhy patria zákruty za kopcom. Ide o zvláštny, priam nadprirodzený jav, pretože vodič nadobúda dojem, že zákruty sú za vrcholom stúpania z oboch smerov. Pritom ide o veľmi nebezpečnú situáciu, ktorá má potenciál zaviniť mnoho úmrtí a zranení. Pri tej záplave neraz zbytočných dopravných značiek by sa práve v takejto situácii hodila minimálne značka „Zákruta vľavo/vpravo“ alebo nami navrhnutá odporúčaná rýchlosť s dodatkovou tabuľkou naznačujúcou zákrutu či viacero zákrut.

Výrazne pokrivkáva aj údržba. Najnebezpečnejšie sú určite cesty v kopcovitom teréne bez postranných súvislých čiar, ktoré vyznačujú okraj vozovky. Darmo sa pred každou zákrutou obmedzuje rýchlosť, keď v noci vodič nevie poriadne odhadnúť, kde sa končí vozovka a začína priekopa. Riziková je aj absencia smerových stĺpikov a bielo-červených vodiacich tabúľ. Tieto riziká sú hrozbou pre každého vodiča nezávisle od toho, či má ešte voňavý vodičský preukaz alebo najazdených milión kilometrov.

Polícia je však pri navrhovaní dopravného značenia až na druhom mieste. Dopravné značenie totiž vždy navrhujú cestné správne orgány. Nehovoríme o správcoch komunikácií, ktorí zodpovedajú predovšetkým za stav ciest. Cestnými správnymi orgánmi sú starostovia alebo primátori, obvodné úrady dopravy a ministerstvo dopravy. Polícia sa na procese schvaľovania dopravného značenia iba podieľa, návrhy správneho orgánu môže alebo nemusí schváliť. Na druhej strane ale správny orgán vôbec nemusí prihliadnuť ani schváliť návrh a riešenie polície.

Nech sa to vezme z ktorejkoľvek strany, platí zásadné pravidlo: vodič musí prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu vozovky a situácii v premávke. Na jednej strane vieme pochopiť snahu správnych orgánov regulovať na ceste všetko, čo je možné. Mnohí ľudia sa totiž na vodičov iba hrajú, ale skutočnými vodičmi nie sú. Nech majú o svojich schopnostiach akokoľvek vysokú mienku. Skutočný vodič sa totiž sústredí výlučne na premávku, sleduje spätné zrkadlá a okamžite reaguje.

Na druhej strane ale predpokladom pre získanie vodičského preukazu je svojprávnosť. Inými slovami, vodič nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia a následky, ktoré z nich vyplývajú. Správne orgány ich nemôžu vodiť za ručičku, mali by časť rozhodnutia prenechať im. Napríklad tým, že vodičovi odporučia zníženie rýchlosti a uvedú dôvod. Každý zodpovedný vodič sa podľa toho zariadi. A pokiaľ sa nezariadi, ponesie následky. Čo si o nelogických značkách myslíte vy a na akých úsekoch vám najviac vadia. Dajte nám vedieť v diskusii.

Vadia vodičom nelogické obmedzenia rýchlosti?

Výber pre vás

Vadia vodičom nelogické obmedzenia rýchlosti?

Súvisiace články

Nemecko pritvrdí tresty voči cestným pirátom

Tragická prázdninová bilancia

Čo robiť, aby vaše auto vždy zastavilo včas?

Výber pre vás