Zastaviť auto sa zdá byť úplne nenáročná úloha, s ktorou nemôže mať problém ani začiatočník za volantom. Mnohí vodiči by dokonca boli schopní tvrdiť, že to z relatívne nízkych rýchlostí, akými sa jazdí v mestách, dokážu takmer na mieste. Realita je však oveľa zložitejšia a nesprávny odhad môže často spôsobiť kritické situácie, ktoré sa v tom najlepšom prípade skončia pískaním pneumatík a rozpačitými reakciami okolia.

Samotný čas spomaľovania, a tým aj brzdná dráha, sa skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je reakčný čas vodiča, ktorý prejde od okamihu, kým si uvedomí potrebu brzdiť a stlačí pedál. Táto doba štandardne trvá asi pol sekundy až sekundu a počas nej sa samozrejme vozidlo ďalej pohybuje nezmenenou rýchlosťou. Napríklad pri 100 km/h zatiaľ auto prejde asi 14 až 28 metrov. Druhou časťou je čas brzdenia, kedy už tempo jazdy reálne klesá.

Uvedené časy, resp. dráhy však platia iba vtedy, ak sa kolesá po ceste odvaľujú. V prípade, ak sa začnú šmýkať, trenie medzi pneumatikou a cestou okamžite klesá na menej než polovicu a brzdná dráha pochopiteľne narastá. Pri automobiloch s ABS sa šmyku spôsobeného nadmernou brzdnou silou netreba obávať. Zároveň si však teba uvedomiť, že úlohou tohto systému nie je skrátiť brzdnú dráhu, ale práve zabrániť šmyku a zachovať ovládateľnosť vozidla počas brzdenia.

Výsledná dĺžka zastavenia závisí od viacerých faktorov:

Ak rýchlosť jazdy stúpne dvakrát, kinetická energia vozidla vzrastie s druhou mocninou rýchlosti, teda štyrikrát. Minimálne štvornásobne sa teda predĺži aj brzdná dráha. Stúpa ale aj reakčná dráha, pretože auto za daný čas, kým vodič zaregistruje podnet a zareaguje naň, prejde dlhšiu vzdialenosť.

Veľmi dôležité sú i malé rozdiely v rýchlosti, zvlášť v hustej premávke. Ak napríklad pôjdu vedľa seba dve vozidlá, jedno 50 km/h a druhé 60 km/h, pričom začnú brzdiť v rovnakom čase a na rovnakom mieste, keď to pomalšie zastaví, to rýchlejšie pôjde ešte približne 10 km/h. V horšom prípade, keď zabrzdiť nestihnú, budú rozdiely ešte výraznejšie. Keď sa to prvé stretne s prekážkou v rýchlosti 5 km/h, to druhé bude mať na tachometri asi 20 km/h. A to už je diametrálny rozdiel v následkoch nárazu.

Spomalenie vozidla významne závisí na povrchu cesty, ktorý ovplyvňuje súčiniteľ trenia medzi ním a pneumatikou. Najvyššie hodnoty, asi 0,8 až 0,9 dosahuje kvalitný plášť, odvaľujúci sa po suchom hrubozrnnom asfalte. V prípade šmýkajúceho sa kolesa bude hodnota asi 0,3 až 0,4. Na mokrej ceste sa súčiniteľ trenia znižuje asi na 0,4, prípadne menej a v prípade zľadovateného povrchu dosahuje hodnoty nižšie než 0,1. Vtedy sa už ťažko prenášajú akékoľvek sily.

Reakčný čas vodiča hrá počas brzdenia významnú rolu. Doba, odkedy si uvedomí potrebu brzdiť až po stlačenie pedálu štandardne trvá približne 0,5 až 1 sekundu. V istých podmienkach, napríklad pri pokojnej jazde mimo mesta, keď nečaká nebezpečenstvo, však môže stúpnuť až na 2 sekundy. Takisto sa reakčný čas predlžuje pri zhoršenej viditeľnosti, potme, za dažďa, či sneženia.

Veľmi nepriaznivo samozrejme pôsobí rozptyľovanie vodiča. Tým je v podstate akákoľvek činnosť, ktorá nesúvisí priamo s vedením auta, či už je to ovládanie kúrenia, rádia, alebo venovanie pozornosti deťom na zadných sedadlách. Patrí sem samozrejme tiež manipulácia s mobilným telefónom, pričom výskumy dokazujú, že vplyv má už samotný rozhovor, dokonca aj v prípade použitia hands free sady.

Dezén pneumatík je jedinou plochou, ktorá spája vozidlo s povrchom cesty, ich stav hrá teda mimoriadne dôležitú úlohu. Podstatné sú pritom aj detaily ako vek plášťa, alebo tlak vzduchu v ňom. Na mokrej ceste sa určite negatívne prejaví nadmerné opotrebenie, pričom pri hustejšom daždi či snehu nebude dostatočná ani zákonom predpísaná hĺbka dezénu 1,6 mm (v lete) a 3 mm (v zime). Pri letných pneumatikách odporúčame 3 mm a pri zimných aspoň štyri.

Technický stav vozidla má pochopiteľne na dĺžku brzdnej dráhy významný vplyv. Netýka sa to však len stavu samotnej brzdovej sústavy, či iných mechanických častí, napríklad tlmičov. Veľmi dôležitá je napríklad čistota predného okna, ktorá zlepšuje výhľad z kabíny a tiež stav svetiel, vrátane ich nastavenia, zabezpečujúci potrebné osvetlenie cesty a umožňujúci vodičovi zareagovať čo najskôr.

Ako sa teda správať, aby vozidlo zakaždým bezpečne zastavilo ešte pred prekážkou? V prvom rade prispôsobiť rýchlosť jazdy podmienkam na ceste, ale tiež okoliu. Treba si uvedomiť, že aj drobné zrýchlenie predlžuje dráhu násobne. Dôležité je tiež venovať sa stopercentne riadeniu, aby sa reakčný čas skrátil na minimum. Veď už pri rýchlosti 50 km/h prejde auto aj vyše 10 metrov, kým vôbec začne spomaľovať.

Veľmi dôležité je tiež ovládanie brzdového pedálu, zvlášť, ak je potrebné zastaviť na čo najkratšej dráhe. Pri brzdách, vybavených systémom ABS, čo sú prakticky všetky súčasné, treba zatlačiť pedál s čo najväčšou intenzitou hneď od začiatku. Moderné automobily už bývajú vybavené pomocníkom – brzdovým asistentom, ktorý pri rýchlom pohybe pedálu zvýši tlak kvapaliny v systéme podstatne rýchlejšie, až po aktiváciu ABS. Podstatné ale je držať pedál stlačený a neuvoľniť ho.

Tie najmodernejšie vozidlá sú už často vybavené ďalším elektronickým asistentom – systémom automatického brzdenia, kedy sa brzdy v prípade nebezpečenstva aktivujú samočinne. Akákoľvek pomoc je samozrejme vítaná, ani v tomto prípade však nie je dobré spoliehať sa na techniku bezhlavo. Nielen preto, že môže ľahko zlyhať, ale najmä preto, že za auto je vždy zodpovedný jeho vodič.

Ak vozidlo nie je vybavené protiblokovacím systémom ABS, vodič má náročnejšiu úlohu. Aj vtedy musí brzdiť čo najintenzívnejšie, zároveň však nemôže prekročiť hranicu, pri ktorej sa kolesá zablokujú. Vtedy sa totiž auto začne nekontrolovane šmýkať v smere zotrvačnej sily, to znamená, že ho nemožno ovládať a navyše aj spomalenie je menšie, akoby sa pneumatiky odvaľovali.