Problémom moderných automobilov i vodičov je fakt, že sa takmer vždy snažia jazdiť na spotrebu. Ak aj nepatríte medzi takýchto šoférov, ale ste majiteľom vozidla so samočinnou prevodovkou, väčšinou nebudete mať na výber. Najmä koncernové DSG je známe tým, že motor pri nízkych rýchlostiach rado drží na veľmi nízkych otáčkach. Vtedy však môže dochádzať k nadmernej záťaži kľukového hriadeľa a tiež namáhaniu ďalších, prevažne rotačných, častí pohonného systému.

Existuje nepísané pravidlo, ktoré hovorí, že motor treba z času na čas “prefúknuť” vysokými otáčkami, aby sa z jeho systémov uvoľnili všetky uhlíkové usadeniny, ktoré vznikajú spaľovaním. Týmto odporúčaním sa zaoberal i Jason Fenske z Engineering Explained, ktorý vysvetľuje, že ideálna teplota pre tvorbu uhlíkových nečistôt je 200 °C. Vtedy sa totiž vedia naviazať na steny agregátu.

Tento známy problém sa týka najmä motorov s priamym vstrekovaním, ktorých už je teraz väčšina. Teória hovorí, že dostatočným liekom proti karbónu by mala byť jazda po diaľnici na vyšších otáčkach, kedy sa pohonná jednotka lepšie zahreje. Tento fakt viac-menej potvrdzujú i štúdie vykonané inštitúciou SAE International. Má to však jeden háčik.

Krátka jazda po diaľnici na vysokých otáčkach na odstránenie karbónu stačiť nemusí. Je pravda, že od teploty 325° C sa už uhlíkové usadeniny netvoria a tie, ktoré sa v motore nachádzajú, sa uvoľňujú.  Môže sa však na takúto teplotu pohonné ústrojenstvo reálne zahriať? Vnútorné steny valcov sa za bežných okolností podľa Fenskeho vedia zahriať na 280 až 300 °C, o niečo vyššie sú napríklad ventily výfukového systému, ktoré dosahujú až 600 °C.

V praxi to znamená toľko, že pri vyššej záťaži ich viete zahriať ešte viac a nazbieraný karbón sa môže začať uvoľňovať. Všetko však závisí na konkrétnom motore a najmä, na takéto prečistenie agregátu bude treba viac než len sporadickú jazdu vo vysokých otáčkach po diaľnici. Hodí sa skôr systematické využívanie celého spektra otáčok, ktoré môže skôr zabrániť tvorbe karbónu.

Tak či onak, prakticky pre každý motor je dobré, ak jeho vodič nehľadí len na spotrebu paliva, ale jazdí viac na pocit. Šofér cíti, aké otáčky motoru pri konkrétnej rýchlosti sedia a mal by sa riadiť najmä svojou intuíciou. Indikátory správneho preradenia vás totiž i pri manuále môžu hnať do extrémne nízkych otáčiek.

<p>Jednoduchým trikom, ktorý môže predĺžiť životnosť motora, je teda koniec-koncov sedliacky rozum každého z nás. Autá nie sú stvorené len na nízke otáčky a motor nemá možnosť točiť niekedy i 7 000 ot./min. len tak pre nič za nič. Nebojte sa svoje autá poslať i do vysokých sfér. Vtedy síce už možno trpí spotreba, no pohonné ústrojenstvo sa vám odvďačí dlhšou životnosťou.

Dynamická jazda: Liek na problémy motora?

Výber pre vás

Dynamická jazda: Liek na problémy motora?

Súvisiace články

Motor roka 2018: Tieto značky majú naj agregáty

Dacia Duster: Špičkový benzínový motor

Môže motor dohnaný na hranu vybuchnúť?

Motor roka 2018: Tieto značky majú naj agregáty

Výber pre vás