Neprimeraná rýchlosť v kombinácii s nedodržaním bezpečnej vzdialenosti môže byť veľmi rizikový koktail. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý v autách pribúdajú asistenčné systémy. Jedným z nich je tzv. rýchlostný asistent, ktorého súčasťou je aj adaptívny tempomat (ACC – Adaptive Cruise Control). Technológie však postupujú a najmodernejšie systémy už dokážu zohľadniť aj hustotu premávky či obmedzenia rýchlosti.

Rýchlostné asistenčné systémy pracujú v zásade s dátami z dvoch zdrojov. Kamera registruje, napríklad, dopravné značenie, hustotu premávky, odstup od predchádzajúceho vozidla či stav povrchu vozovky. Systém má prístup aj k údajom GPS, ktorý taktiež ponúka dáta o hustote premávky či rýchlostných obmedzeniach.

Žiadny systém však nepracuje na milimeter presne. A presne na to sa pozreli autokluby ADAC a ÖAMTC. Vo svojom teste preverili inteligentné tempomaty piatich aktuálnych modelov: Audi A4, BMW 7, Ford Galaxy, Mercedes S a VW Arteon. Výsledky zrejme výrobcov nepotešia. Miera chybovosti je totiž pomerne vysoká - dosiahla v priemere až desať percent.

Hoci vozidlá absolvovali úsek len so 103 dopravnými značkami, zo štúdie vyplynulo, že systémy sú síce dobré, ale nie dostatočne dobré. Zatiaľ je priskoro na to, aby sa zaviedla povinnosť vybaviť všetky nové vozidlá rýchlostným asistentom so systémom núdzového brzdenia. „So zapnutým asistentom bolo možné sledovať, že bežní vodiči opakovane testované autá predchádzali. Ak auto pôjde v automatizovanom alebo dokonca autonómnom režime, pýta sa aspoň zníženie nepresnosti tachometra,“ konštatuje ADAC.

Testované systémy sa líšia účinnosťou aj obsluhou. Napríklad, Ford zníži rýchlosť len na úroveň rýchlostného obmedzenia, kým Audi, Mercedes a VW zohľadňujú aj hustotu premávky. To hodnotí klub pozitívne, nakoľko najvyššia povolená rýchlosť nemusí automaticky znamenať aj primeranú pre danú situáciu. Najzdržanlivejší je tempomat BMW, ktorý pre každú situáciu navrhne rýchlosť a vodič ju musí potvrdiť. Má to aj výhodu: prípadne chybne rozpoznané obmedzenie sa nemusí hneď pretaviť do rýchlosti jazdy.

Rýchlostný asistent Audi pozostáva z bežného obmedzovača rýchlosti a adaptívneho tempomatu. V prípade ACC je možno zapojiť aj funkciu predvídania, čiže systém automaticky prispôsobí jazdu rýchlostným obmedzeniam, stúpaniam a polomerom zákrut. Vodič môže pritom sám rozhodnúť, či sa má systém riadiť rýchlostnými obmedzeniami, terénom alebo obomi faktormi. Systém dokonca rozpozná aj podmienené obmedzenia, napríklad, 100 za dažďa či 30 km/h v určitom čase. Napríklad, dážď sa rozpoznáva vďaka dažďovým senzorom. Ak vodič prekročí danú rýchlosť, systém ho opticky upozorní blikaním číselného údaju na čelnom displeji aj prístrojovej doske. Nevýhodou je práve absencia akustického varovania a ťažko prístupný ovládač.

Aj v prípade VW si môže motorista zvoliť, či ACC bude zohľadňovať rýchlostné obmedzenia a/alebo konfiguráciu terénu. Okrem ACC je súčasťou systému aj bežný obmedzovač rýchlosti. Systém upozorní vodiča na nadchádzajúci zásah obrazom aj nápisom, napríklad, zákruta pred vami, 50 km/h. Vodič je tak neustále informovaný, čo znižuje riziko, že zareaguje neprimerane. V teste sa osvedčila aj zrozumiteľnosť zobrazovaných údajov a prístupnosť ovládacích prvkov. Rovnako ako v Audi, aj Aerton rozpoznáva pomalé vozidlá v ľavom jazdnom pruhu, čím sa zabráni <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/215926/5-najvacsich-chyb-ktore-robia-vodici-na-dialnici/">zakázanému predchádzaniu sprava</a>. Systém naviac dokáže rozpoznať vonkajšie podmienky, napríklad, svetelné či poveternostné (dážď).

Na rozdiel od ostatných testovaných vozidiel musí vodič v sedmičkovom „bavoráku“ potvrdiť navrhovanú rýchlosť. Ak chce, aby systém za neho upravil rýchlosť. Výhodou je to, že prípadne chybne rozpoznané dopravné značky či obmedzenia sa nepoužijú. Okrem ACC má vodič k dispozícii manuálne nastaviteľný obmedzovač rýchlosti. Asistent však neupravuje rýchlosť podľa terénu, čiže polomeru zákrut alebo tvaru križovatky, a takúto možnosť ani neponúka. Pozitívne je však upozornenie na <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214529/zakladny-ukon-ktory-vodicom-robi-problemy/">povinnosť dať prednosť v jazde</a>, ak vodič sa príliš rýchlo blíži ku križovatke alebo kruhovému objazdu. Systém rozpoznáva obidve značky: stopku aj trojuholník.

Adaptívny tempomat s funkciou zohľadňovania terénu pracuje spoľahlivo a bez výraznejších chýb dopraví vodiča z miesta A do miesta B. Ovládanie je intuitívne a zásahy sú veľmi jemné. Ak je na križovatke zapnutá smerovka, systém to vyhodnotí ako úmysel odbočiť a nezasiahne. Práve v takýchto situáciách je riziko chyby najväčšie, no vodič má možnosť stlačením tlačidla zásah zrušiť. Motorista má možnosť voľby medzi inteligentným ACC a manuálnym obmedzovačom rýchlosti.

Podobne ako u väčšiny testovaných modelov aj systém vo Forde pozostáva z ACC a obmedzovača rýchlosti. Hoci rozpoznáva rýchlostné obmedzenia, tie sa zohľadňujú iba v režime zapnutého obmedzovača. To znamená, že vodič normálnym spôsobom zrýchľuje a brzdí a asistent zasiahne len podľa potreby. Okrem iného vtedy, ak vodič prehliadne obmedzenie rýchlosti. Aj tu má vodič možnosť navrhovaný zásah zrušiť, napríklad, zošliapnutím plynového pedálu. Hoci spomedzi ostatných testovaných vozidiel je systém najstarší, má najlepšiu presnosť: správne rozpoznal 90 percent rýchlostných obmedzení.

Adaptívne tempomaty: Test ukázal ich slabiny

Výber pre vás

Adaptívne tempomaty: Test ukázal ich slabiny

Súvisiace články

Moderné technológie produkujú „totálky“

Nehoda Octavie: Chyba tempomatu či vodiča?

Päť vecí, ktoré netreba robiť v novom aute

Výber pre vás