Jazda v jazdných pruhoch má svoje pravidlá a najmä v meste môžu nastať situácie, v ktorých si vodiči nevedia poradiť alebo neustále opakujú zažité chyby. Predtým, ako sa pozrieme na spôsob jazdy v jazdných pruhoch, vysvetlíme si azda najčastejšie používané pojmy: neobmedziť, neohroziť a prednosť v jazde.

Formulácia je z hľadiska bezpečnosti veľmi nejednoznačná, nakoľko neohroziť znamená povinnosť „počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo“. Prípadný výklad je veľmi široký, preto na spresnenie využijeme definíciu prednosti v jazde, ktorá znamená „povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy“.

V podstate ide aj o nepriamu definíciu ohrozenia. Pokiaľ vodič niekoho obmedzí, napríklad, pri obchádzaní prekážky, prinúti ho mierne zmeniť smer, častejšie však rýchlosť jazdy. V prípade ohrozenia už musí ohrozený vodič dupnúť na brzdu alebo prudko otočiť volantom, aby zabránil zrážke.

Jedným z najčastejších mýtov je právo použiť v meste ľubovoľný jazdný pruh. Mnohí vodiči však zabúdajú na to povestné „ale“. A tie sú v zákone v tejto súvislosti spomínané hneď dvakrát.

Je pravda, že na ceste minimálne s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere smú vodiči používať ľubovoľný pruh. Zároveň však dodáva, že to neplatí pre nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony, jazdné súpravy dlhšie než sedem metrov a motocykle s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h. Tieto vozidlá musia aj v mestách dodržiavať rovnaké pravidlá ako mimo obce alebo na diaľnici. To znamená, že na dvoj- a viacprúdovej ceste smú použiť ľavý resp. stredný pruh iba na predchádzanie, ostatné smú používať iba na obchádzanie alebo odbočovanie.

Ďalšie doplňujúce ustanovenie sa týka každého vozidla a málokto ho pozná. Týka sa situácie, keď vozidlá vo všetkých pruhoch bránia v jazde rýchlejšiemu autu. Vodič v ľavom pruhu musí v takom prípade pruh čo najskôr uvoľniť. Jedinou výnimkou, keď pruh uvoľniť nemusí, je obchádzanie, odbočovanie, otáčanie alebo predchádzanie. Pochopiteľne sa toto ustanovenie netýka kolóny alebo súbežnej jazdy. Toto pravidlo sa týka chronických „ľavých krídelníkov“, ktorí do pravého pruhu neuhnú ani za svet.

V tejto súvislosti podotýkame, že rýchlejšie vozidlo v ľavom pruhu nemusí automaticky prekročiť povolenú rýchlosť, ak to pomalšie ide, povedzme, 40-tkou alebo tachometrovou 50-tkou. A aj keby blížiace sa auto prekročilo povolenú rýchlosť, nie je úlohou vodičov trestať iných vodičov za ich priestupky. Navyše táto situácia môže byť potenciálne nebezpečná, ak pretekár stratí trpezlivosť a prejde o pravého pruhu. Obvykle sa tak stane v okamihu, keď sa aj pomalší vodič rozhodne urobiť to isté. Ak máte za chrbtom pretekára, skrátka mu uhnite do pravého pruhu hneď, ako to je možné a bezpečné. Polícia sa o neho postará.

Vzhľadom na rastúcu intenzitu premávky sa čoraz častejšie skloňuje pojem „súbežná jazda“. Netýka sa však len obce, ale platí všeobecne. Zákon definuje súbežnú jazdu ako situáciu, keď sa na ceste s minimálne dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere vytvoria „súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním“. Vtedy sa nepovažuje za predchádzanie, ak sa jeden jazdný pruh pohybuje rýchlejšie než ostatné. Typickým príkladom súbežnej jazdy sú aj medzičasom tradičné kolóny.

Problémy môžu nastať, ak v niektorom pruhu vznikne prekážka. Tu platí základné pravidlo: ak vodič zapne smerovku, vozidlá vo voľnom jazdnom pruhu mu musia obídenie prekážky umožniť. V takom prípade vozidlo obchádzajúce prekážku smie autá vo voľnom pruhu obmedziť, nie však ohroziť.

Pri zmene jazdného pruhu je azda najdôležitejšia otázka prednosti v jazde. V zásade platí, že pri preraďovaní z jedného pruhu do druhého musí dať vodič prednosť v jazde vozidlu v pruhu, do ktorého sa zaraďuje. Pochopiteľne je to spojené s povinnosťou zapnúť smerovku.

V meste aj mimo neho môže vzniknúť niekoľko situácií. Jednou z nich je zníženie počtu jazdných pruhov, pričom nie je jasné, ktorý z nich je priebežný. V takom prípade musí vodič v ľavom pruhu dať prednosť vozidlu v pravom. Výnimkou je striedavé radenie, známe skôr pod hovorovým označením „zipsovanie“.

Ďalšia z častých situácií nastáva na trojprúdových cestách, keď do stredného pruhu chce prejsť jedno vozidlo z pravého a druhé z ľavého pruhu. Vtedy platí obdoba pravidla pravej ruky, keďže vodič v ľavom pruhu dáva prednosť vozidlu, ktoré sa do stredu preraďuje z pravého pruhu.

Samotný zákon o premávke sa k téme zipsovania vyjadruje len okrajovo, spomína sa iba v jednom ustanovení o jazde v jazdných pruhoch, ktoré sme uviedli vyššie. O niečo bližšie vysvetlenie ponúka priamo popis ku značke „Striedavé radenie“ vo vyhláške k zákonu o premávke. Hoci vyhláška rozoznáva dve situácie (prekážka a zbiehanie dvoch jazdných pruhov do jedného), povinnosti vodičov sú rovnaké.

V oboch prípadoch je vodič vo voľnom resp. priebežnom pruhu povinný umožniť vozidlám v druhom jazdnom pruhu preradiť sa. Vodič, ktorý mení jazdný pruh, musí zapnúť smerovku a nesmie ohroziť vozidlá v pruhu, do ktorého sa preraďuje.

Priraďovacie pruhy sú bežným javom nielen mimo obcí, ale aj v nich. Zákon hovorí, že ak je na ceste vyznačený pripájací pruh, vodič ho musí použiť. Pri tom je povinný dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu. Toľko reč zákona. Nanešťastie mnohí slovenskí vodiči sa ešte stále nenaučili používať celú dĺžku priraďovacieho pruhu. A v nejednom prípade vodiči v priebežnom pruhu nadávajú a považujú vodičov v priraďovacom pruhu za arogantných.

Po prvé, tento pruh slúži určitému účelu a vodič má právo využiť celú jeho dĺžku. Samozrejme za predpokladu, že v prípade potreby na jeho konci zastaví a počká, kým ho vozidlo v priebežnom pruhu pustí. Po druhé, rýchlejšia jazda v priraďovacom pruhu sa nepovažuje za predchádzanie. Žiarivým príkladom toho, že využívanie celej dĺžky priraďovacieho pruhu môže reálne pomôcť, je bratislavský vjazd na Most Lafranconi v smere do Karlovej Vsi. Aj v časoch dopravnej špičky sa kolóna pohybuje. Síce pomaly, ale predsa.

Jedným z častých prehreškov je využívanie vyhradeného jazdného pruhu ako priraďovacieho. Z hľadiska plynulosti premávky je to síce pochopiteľné, podľa zákona však vodič nesmie tento pruh použiť, iba pre odbočovanie, predchádzanie alebo obchádzanie. Jeden z typických príkladov ukazuje nasledujúca fotografia. Podľa správnosti by sa vodiči mali ihneď zaradiť do ľavého pruhu.

6. Zmena počtu jazdných pruhov za križovatkou

Určité zmätky môžu vznikať na križovatkách, za ktorými sa zvyšuje počet jazdných pruhov. Platia tu dve jednoduché zásady. Ak sa sa počet pruhov zvýši z jedného na dva alebo tri, vodič môže využiť ktorýkoľvek. Pokiaľ sa počet pruhov zmení z dvoch na tri, vozidlá v pravom pruhu si môžu zvoliť medzi pravým a stredným, autá v ľavom pruhu smú za križovatkou využiť výlučne ľavý a až následne sa preradiť.

Jazdné pruhy: 6 zásad, ako sa majú využívať

Výber pre vás

Jazdné pruhy: 6 zásad, ako sa majú využívať

Súvisiace články

Ísť do plnej križovatky: Zlozvyk našich vodičov

10 najčastejších chýb slovenských vodičov

Smerovky: Ako sa ozaj majú používať správne?

Výber pre vás