Otepľuje sa a prichádza jar, ktorá so sebou prináša časté zrážky. A s nimi aj viacero podstatných hrozieb. Dážď je vo všeobecnosti pre motoristov rizikový, a to hneď z viacerých dôvodov. Na začiatku dažďa vzniká riziko zmiešania prachu s vodou, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť šmyku. No tým sa hrozby pre bezpečnosť nekončia. Akonáhle poriadne zaprší, vzniká ďalšia: aquaplaning.

Ako aquaplaning sa označuje plávanie pneumatiky na vodnej hladine. Drážky pneumatiky počas jazdy odvádzajú vodu, ich kapacitu však obmedzujú ich tvar a prierez. Pri určitej rýchlosti (otáčkach kolesa), ktorá závisí od viacerých faktorov, sa pred pneumatikou začína vytvárať vodný klin a ten začína nadnášať koleso.

V momente, keď sa vztlaková sila vyrovná tiaži vozidla pripadajúcej na dané koleso, pneumatika sa na vrstve vody nadnesie a úplne stratí kontakt s vozovkou. Ak tento jav postihne všetky kolesá, auto sa stáva neovládateľným a nemožno meniť jeho smer ani brzdiť. Situácia sa preto neraz končí tragicky. Aquaplaning je nenápadný zabijak a vzniká na všetkých typoch ciest s vyššou hladinou vody. Všade tam, kde dažďová voda dostatočne neodteká. Najrizikovejšie miesta sú podjazdy, koľaje po kamiónoch alebo klopené zákruty.

Ak chce motorista zvládnuť nebezpečnú situáciu, musí ju v prvom rade rozpoznať. Aquaplaning nie je výnimkou. Prvým symptómom je ľahké riadenie, inými slovami kolesá nereagujú na jemné pokyny volantu. V nevýhode sú majitelia vozidiel s pohonom zadnej nápravy, nakoľko aquaplaning prednej nápravy je pri nich oveľa ťažšie rozpoznateľný. Odporúčame preto pozorne sledovať reakcie kolies na pokyny volantu. U vozidiel s hnanou prednou nápravou bez ESP začínajú pri "jazde na vode" kolísať otáčky motora. Ak máte ESP, sledujte reakcie auta a varovné kontrolky.

Ďalším signálom môže byť pokles hluku od podvozku, nakoľko pneumatiky stratili kontakt s asfaltom. A keďže kolesá preklzujú na hladine vody, aj pri ustálenej jazde začínajú kolísať otáčky motora. Pozorní vodiči môžu predzvesť aquaplaningu rozpoznať v predstihu. Patrí sem, napríklad, spenená voda na kolesách predchádzajúcich vozidiel. Odporučiť môžeme aj stíšenie rádia, aby ste počuli zmeny v otáčkach motora a vo zvuku od podvozku.

Existuje viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko aquaplaningu:

Hladina vody Čím vyššia hladina vody na ceste, tým nižšia je hraničná rýchlosť, pri ktorej pneumatiky stratia kontakt s vozovkou a nastúpi aquaplaning.

Rýchlosť jazdy S rastúcou rýchlosťou sa zvyšuje riziko aquaplaningu. Pozor, nemusí sa to týkať iba diaľničnej rýchlosti, aquaplaning môže nastúpiť pri pomalšej jazde. Riziko výrazne narastá pri rýchlostiach od zhruba 80 km/h, no v závislosti od viacerých faktorov môže auto začať plávať aj pri oveľa nižšej rýchlosti.

Hĺbka dezénu Schopnosť pneumatiky odvádzať vodu pochopiteľne priamo závisí od hĺbky dezénu, nakoľko drážky musia byť schopné vodu zachytiť a odviesť. Inými slovami, čím hlbší dezén, tým je riziko aquaplaningu nižšie. Štúdie dokázali, že pri hĺbke dezénu zhruba 3 mm a menej môže aquaplaning vzniknúť aj na mierne vlhkých vozovkách, a to najmä pri brzdení v rýchlosti 100 km/h.

Šírka pneumatík Na aquaplaning sú náchylnejšie skôr široké pneumatiky, nakoľko nedokážu do strán odviesť dostatok vody a v strednej časti sa tvorí akási vlna, ktorá celý proces urýchli. To znamená, že širšie pneumatiky začnú plávať pri nižších rýchlostiach. Výrobcovia sa síce snažia tento problém vyriešiť, ich úsilie má však zmiešaný úspech.

Nahustenie pneumatiky Bezpečnosť auta výrazne ovplyvňuje aj nahustenie pneumatiky. Čím nižší tlak, o to ľahšie začnú kolesá plávať. Pozor, od rizika aquaplaningu vás neuchránia ani prehustené pneumatiky. Najlepšie je zabezpečiť správny tlak.

Stav vozovky Aquaplaning vzniká na všetkých cestách, kde sa drží vyššia hladina vody. Vzhľadom na vyššie rýchlosti sú najrizikovejšie viacpruhové cesty mimo obce a diaľnice. Dôležitú úlohu zohráva aj technický stav cesty, typ povrchu, sklon (klopenie) a nerovnosti. Čím drsnejší povrch, tým nižšie riziko aquaplaningu. To narastá na rovnej vozovke viac než na nerovnej.

S predchádzajúcimi bodmi súvisia naše odporúčania:

Veľmi dobrou prevenciou sú tzv. školy šmyku. Tam sa motoristi naučia zvládať kritické situácie a najmä spoznajú správanie sa ich vlastného vozidla. Inými slovami, vodič sa zohrá so svojím autom a vytvoria naozaj dobrý tím.

Základom je pochopiteľne vyhnúť sa riziku aquaplaningu. Pri silnom daždi to znamená najmä zložiť nohu z plynu. To platí najmä pre vozidlá s pohonom zadnej nápravy a pre tie, ktoré jazdia s nie práve novými pneumatikami. Našou ďalšou radou je predvídavosť a dodržanie väčšej bezpečnej vzdialenosti.

Z hľadiska aquaplaningu sú najrizikovejšie kaluže vody a vyjazdené koľaje od kamiónov alebo autobusov. Akonáhle rozpoznáte aquaplaning, brzdenie je to posledné, čo by ste mali urobiť. Riešenie je jednoduché: zošliapnite spojku a na voľnobehu počkajte, kým pneumatiky opäť získajú kontakt s vozovkou a za každých okolností držte volant rovno, aby pri obnovení kontaktu s vozovkou nedošlo k nečakanému vybočeniu vozidla. Následne prispôsobte rýchlosť tak, aby sa aquaplaning nezopakoval.

Bez ohľadu na počet hnaných náprav sa nespoliehajte na elektronické systémy. Tie majú vodičovi pomáhať, a nie preberať jeho zodpovednosť za bezpečnosť jazdy. Aquaplaning je rovnako šmyk či nehoda len vrcholom ľadovca, ktorému predchádzali šoférske chyby.

Preto upozorňujeme, že ABS nedokáže aquaplaningu zabrániť a ESP pomôže len čiastočne. Až po zvládnutí aquaplaningu môže ESP pomôcť obnoviť stabilitu vozidla. Jedinou výnimkou je situácia, keď začne plávať jedno koleso. Vtedy ESP dokáže upraviť otáčky ostatných troch kolies tak, aby vodič mohol opäť získať kontrolu nad vozidlom.

Aquaplaning: Dážď v roli nenápadného zabijaka

Výber pre vás

Aquaplaning: Dážď v roli nenápadného zabijaka

Súvisiace články

Čisté čelné sklo: Ktorý ostrekovač je najlepší?

Postrach vodičov: Ako by ste reagovali vy?

Kritická súčiastka áut: Ako spoznať hrozbu?

Výber pre vás