Poradca Aquaplaning: Dážď v roli nenápadného zabijaka

Foto: ADAC

15.3. 8:00 Dážď je z hľadiska šoférskej praxe neveľmi vítaný fenomén. Naviac na mokrej vozovke číha nenápadný zabijak: aquaplaning. Poradíme vám, ako ho rozpoznať a ako správne reagovať.

Otepľuje sa a prichádza jar, ktorá so sebou prináša časté zrážky. A s nimi aj viacero podstatných hrozieb. Dážď je vo všeobecnosti pre motoristov rizikový, a to hneď z viacerých dôvodov. Na začiatku dažďa vzniká riziko zmiešania prachu s vodou, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť šmyku. No tým sa hrozby pre bezpečnosť nekončia. Akonáhle poriadne zaprší, vzniká ďalšia: aquaplaning.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: ADAC

Ako aquaplaning sa označuje plávanie pneumatiky na vodnej hladine. Drážky pneumatiky počas jazdy odvádzajú vodu, ich kapacitu však obmedzujú ich tvar a prierez. Pri určitej rýchlosti (otáčkach kolesa), ktorá závisí od viacerých faktorov, sa pred pneumatikou začína vytvárať vodný klin a ten začína nadnášať koleso.

V momente, keď sa vztlaková sila vyrovná tiaži vozidla pripadajúcej na dané koleso, pneumatika sa na vrstve vody nadnesie a úplne stratí kontakt s vozovkou. Ak tento jav postihne všetky kolesá, auto sa stáva neovládateľným a nemožno meniť jeho smer ani brzdiť. Situácia sa preto neraz končí tragicky. Aquaplaning je nenápadný zabijak a vzniká na všetkých typoch ciest s vyššou hladinou vody. Všade tam, kde dažďová voda dostatočne neodteká. Najrizikovejšie miesta sú podjazdy, koľaje po kamiónoch alebo klopené zákruty.

Ako rozpoznať aquaplaning?

Ak chce motorista zvládnuť nebezpečnú situáciu, musí ju v prvom rade rozpoznať. Aquaplaning nie je výnimkou. Prvým symptómom je ľahké riadenie, inými slovami kolesá nereagujú na jemné pokyny volantu. V nevýhode sú majitelia vozidiel s pohonom zadnej nápravy, nakoľko aquaplaning prednej nápravy je pri nich oveľa ťažšie rozpoznateľný. Odporúčame preto pozorne sledovať reakcie kolies na pokyny volantu. U vozidiel s hnanou prednou nápravou bez ESP začínajú pri "jazde na vode" kolísať otáčky motora. Ak máte ESP, sledujte reakcie auta a varovné kontrolky.

Ďalším signálom môže byť pokles hluku od podvozku, nakoľko pneumatiky stratili kontakt s asfaltom. A keďže kolesá preklzujú na hladine vody, aj pri ustálenej jazde začínajú kolísať otáčky motora. Pozorní vodiči môžu predzvesť aquaplaningu rozpoznať v predstihu. Patrí sem, napríklad, spenená voda na kolesách predchádzajúcich vozidiel. Odporučiť môžeme aj stíšenie rádia, aby ste počuli zmeny v otáčkach motora a vo zvuku od podvozku.

Existuje viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko aquaplaningu:

Hladina vody
Čím vyššia hladina vody na ceste, tým nižšia je hraničná rýchlosť, pri ktorej pneumatiky stratia kontakt s vozovkou a nastúpi aquaplaning.

Rýchlosť jazdy
S rastúcou rýchlosťou sa zvyšuje riziko aquaplaningu. Pozor, nemusí sa to týkať iba diaľničnej rýchlosti, aquaplaning môže nastúpiť pri pomalšej jazde. Riziko výrazne narastá pri rýchlostiach od zhruba 80 km/h, no v závislosti od viacerých faktorov môže auto začať plávať aj pri oveľa nižšej rýchlosti.

Hĺbka dezénu
Schopnosť pneumatiky odvádzať vodu pochopiteľne priamo závisí od hĺbky dezénu, nakoľko drážky musia byť schopné vodu zachytiť a odviesť. Inými slovami, čím hlbší dezén, tým je riziko aquaplaningu nižšie. Štúdie dokázali, že pri hĺbke dezénu zhruba 3 mm a menej môže aquaplaning vzniknúť aj na mierne vlhkých vozovkách, a to najmä pri brzdení v rýchlosti 100 km/h.

Aquaplaning priamo ovplyvňuje aj hĺbka dezénu. Čím hlbší, tým menšie riziko
Aquaplaning priamo ovplyvňuje aj hĺbka dezénu. Čím hlbší, tým menšie riziko
Zdroj: Goodyear

Šírka pneumatík
Na aquaplaning sú náchylnejšie skôr široké pneumatiky, nakoľko nedokážu do strán odviesť dostatok vody a v strednej časti sa tvorí akási vlna, ktorá celý proces urýchli. To znamená, že širšie pneumatiky začnú plávať pri nižších rýchlostiach. Výrobcovia sa síce snažia tento problém vyriešiť, ich úsilie má však zmiešaný úspech.

Nahustenie pneumatiky
Bezpečnosť auta výrazne ovplyvňuje aj nahustenie pneumatiky. Čím nižší tlak, o to ľahšie začnú kolesá plávať. Pozor, od rizika aquaplaningu vás neuchránia ani prehustené pneumatiky. Najlepšie je zabezpečiť správny tlak.

Stav vozovky
Aquaplaning vzniká na všetkých cestách, kde sa drží vyššia hladina vody. Vzhľadom na vyššie rýchlosti sú najrizikovejšie viacpruhové cesty mimo obce a diaľnice. Dôležitú úlohu zohráva aj technický stav cesty, typ povrchu, sklon (klopenie) a nerovnosti. Čím drsnejší povrch, tým nižšie riziko aquaplaningu. To narastá na rovnej vozovke viac než na nerovnej.

Riziko aquaplaningu zvyšujú vyjazdené koľaje po kamiónoch
Riziko aquaplaningu zvyšujú vyjazdené koľaje po kamiónoch
Zdroj: ADAC

Ako znížiť riziko aquaplaningu

S predchádzajúcimi bodmi súvisia naše odporúčania:

  • Pravidelne kontrolujte hĺbku dezénu na celej šírke behúňa
  • Zjazdené letné pneumatiky včas nahraďte novými. Kritická je hĺbka dezénu pod 3,5 mm
  • Pravidelne kontrolujte nahustenie pneumatík
  • Ubezpečte sa, že pri montáži (napr. pri prezúvaní) je dodržaná smerová konštrukcia pneumatiky
  • Pri výbere nových letných pneumatík by mali byť vlastnosti na mokrom povrchu prvoradé
  • V prípade potreby nechajte skontrolovať tlmiče, ktoré môžu zvýšiť riziko aquaplaningu

Veľmi dobrou prevenciou sú tzv. školy šmyku. Tam sa motoristi naučia zvládať kritické situácie a najmä spoznajú správanie sa ich vlastného vozidla. Inými slovami, vodič sa zohrá so svojím autom a vytvoria naozaj dobrý tím.

Je dôležité, aby sa pri montáži dodržala smerová konštrukcia pneumatiky resp. dezénu
Je dôležité, aby sa pri montáži dodržala smerová konštrukcia pneumatiky resp. dezénu
Zdroj: Continental

Ako zvládnuť aquaplaning

Základom je pochopiteľne vyhnúť sa riziku aquaplaningu. Pri silnom daždi to znamená najmä zložiť nohu z plynu. To platí najmä pre vozidlá s pohonom zadnej nápravy a pre tie, ktoré jazdia s nie práve novými pneumatikami. Našou ďalšou radou je predvídavosť a dodržanie väčšej bezpečnej vzdialenosti.

Z hľadiska aquaplaningu sú najrizikovejšie kaluže vody a vyjazdené koľaje od kamiónov alebo autobusov. Akonáhle rozpoznáte aquaplaning, brzdenie je to posledné, čo by ste mali urobiť. Riešenie je jednoduché: zošliapnite spojku a na voľnobehu počkajte, kým pneumatiky opäť získajú kontakt s vozovkou a za každých okolností držte volant rovno, aby pri obnovení kontaktu s vozovkou nedošlo k nečakanému vybočeniu vozidla. Následne prispôsobte rýchlosť tak, aby sa aquaplaning nezopakoval. 

Pomôže elektronika?

Bez ohľadu na počet hnaných náprav sa nespoliehajte na elektronické systémy. Tie majú vodičovi pomáhať, a nie preberať jeho zodpovednosť za bezpečnosť jazdy. Aquaplaning je rovnako šmyk či nehoda len vrcholom ľadovca, ktorému predchádzali šoférske chyby.

Preto upozorňujeme, že ABS nedokáže aquaplaningu zabrániť a ESP pomôže len čiastočne. Až po zvládnutí aquaplaningu môže ESP pomôcť obnoviť stabilitu vozidla. Jedinou výnimkou je situácia, keď začne plávať jedno koleso. Vtedy ESP dokáže upraviť otáčky ostatných troch kolies tak, aby vodič mohol opäť získať kontrolu nad vozidlom.

Zdroj: Soňa Zverková
Diskusia  ()

Video

Diskusia