Keď človek kupuje automobil, očakáva, že aspoň nejaký čas sa do servisu nedostane a vozidlo bude fungovať ako hodinky. Ak sa náhodou prihodí niečo zlé, dôvera v konkrétny model či značku okamžite klesá. Nemusí to však byť len chyba tátoša. Príčinou je často nevhodný prístup vodiča.

Najmä ak automobil preberáte s doslova nulovým nájazdom, treba k nemu aspoň niekoľko stoviek kilometrov pristupovať ako v rukavičkách. Počas zábehu totiž ešte komponenty agregátu nie sú stopercentne zohraté a takpovediac si na seba musia “zvykať”.

<p>V praxi to znamená, že po opustení výrobnej haly nemusí byť napríklad povrch piestov dokonale rovný, mikroskopické nerovnosti sa zvyknú uhladiť až po niekoľkých stovkách kilometrov. To isté platí o množstve ďalších prvkov pohonnej jednotky. Ich prvotnú spoluprácu môže poznačiť aj rozťahovanie v dôsledku zahriatia motora či dôsledné premazanie.

Negatívny vplyv nešetrného zábehu sa pritom môže prejaviť až po tisícoch odjazdených kilometrov. Existuje niekoľko činností, ktoré vozidlá s väčším nájazdom zvládajú ľavou zadnou, no nové môžu nenávratne poškodiť. Pätica bodov zhŕňa najrizikovejšie z nich. Snažte sa im vyhnúť za každú cenu.

1. Nedávajte plynový pedál úplne na podlahu

Na začiatku používania vozidla sa treba vyhýbať spodnej polohe plynového pedálu. Vysoký tlak vo valcoch môže poškodiť ich steny i povrch piestov. Na vine sú už spomínané mikroskopické nerovnosti, ktoré nedokážu úplne eliminovať ani dnešné pokročilé výrobné procesy.

V prípade, že sú nedostatočne obrúsené, sa pod veľkým tlakom môžu nárazovo odlomiť a na trecích plochách zanechať drobné šrámy. Tie síce samé o sebe veľa neplechy nenarobia, no z dlhobého hladiska môžu viesť k nerovnomernému opotrebovaniu spaľovacej komory či piestnych krúžkov.

Ako dobrý príklad môže slúžiť superšportový Nissan GT-R. Ak by ste prelúskali jeho manuál, zistili by ste, že Japonci počas prvých 500 kilometrov neodporúčajú plynový pedál stláčať na viac než 50 %. Dôvodom je správny zábeh motora, ktorý na oplátku zaručuje udávané výkonnostné parametre vozidla.

2. Nevytáčajte motor do červených čísel

S nerovnomerným opotrebovávaním pohyblivých častí agregátu súvisí aj bod číslo dva. Neodporúča sa motor vytáčať do červenej zóny. Ba čo viac, napríklad v spomínanom športovom Nissane by ste prvých 500 kilometrov mali otáčky držať pod hranicou 3 500 ot./min.

Samozrejme, táto hranica sa odlišuje od motoru k motoru. Vo všeobecnosti ale platí, že extrémne vysoké čísla na otáčkomeri vozidlu v zábehu skôr uškodia, než pomôžu. Vyhnete sa tak chybám súvisiacim so spaľovacou komorou, piestmi či piestnymi krúžkami.

Množstvo ľudí si pod ideálnym zábehom agregátu predstavuje dlhú pokojnú cestu, kde motor beží v úzkom spektre otáčok a v podstate bez väčšej záťaže. To však tiež nie je úplne ideálne. Pre čerstvo poskladanú pohonnú jednotku je dôležité, aby pracovala v širokom rozpätí otáčok. Stále však treba myslieť na to, aby neboli príliš vysoké.

Práve z toho dôvodu sa aspoň počas prvej tisícky kilometrov neodporúča prílišné využívanie tempomatu. Auto sa úspešne a správne zabehne vďaka meniacemu sa zaťaženiu a otáčkam agregátu. Rozličné podmienky práce motora sú absolútnym základom - mechanické pohyblivé časti si vďaka nim sadnú oveľa lepšie.

Napríklad japonská Honda sa netají tým, že ešte pred nainštalovaním do športového modelu NSX pohonné jednotky absolvujú zábeh rovnajúci sa 240 km v laboratórnych podmienkach. Základom pritom je rôznorodé zaťaženie agregátu, rozličná úroveň jeho otáčok a limit nastavený na 4 000 ot./min. Dôvodom je fakt, že Honda chce športiak klientovi odovzdať tak, aby ho okamžite mohol naplno vyskúšať na pretekárskom okruhu.

4. Eliminujte cesty na krátke vzdialenosti

V tomto prípade nie je reč o desiatkach kilometrov, ale o vzdialenostiach, ktoré sa bez problémov dajú prejsť aj pešo. Ak s autom prejdete kilometer či dva a následne ho odstavíte, motor sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani nestihol zahriať a pohyblivé komponenty pohonného ústrojenstva nebudú dôsledne premazané.

Extrémne krátke cesty nie sú práve “zdraviu prospešné” ani v prípade zabehnutých vozidiel, no v čerstvo zmontovaných autách je hrozba ešte oveľa väčšia. Ohrozené sú pritom opäť najmä trecie plochy či diely, ktoré sa navzájom dotýkajú a na správne fungovanie potrebujú byť premazané olejom.

5. Nepreťažujte automobil a vyhýbajte sa ťahaniu ťažkého nákladu

Tento bod je z pohľadu motorizácie zhodný s jednotkou v našom zozname. Pri vyššej záťaži treba logicky využívať vyšší výkon agregátu, čo so sebou často prináša zvýšené otáčky či plyn stlačený takmer až na podlahu. Tentokrát sú však v hre aj iné faktory.

Pri jazde na novom automobile treba myslieťa na fakt, že úplne nezabehnutá nie je len pohonná jednotka, ale napríklad aj brzdy či pneumatiky. Tie počas prvých kilometrov tak isto nemajú rovnaký účinok, ako po dosiahnutí istého nájazdu. Brzdy zvyknú reagovať o niečo vlažnejšie a pneumatiky zasa môžu ľahšie stratiť trakciu.

K spracovaní tejto témy nás inšpriroval tím stojaci za videokanálom <a href="https://www.youtube.com/channel/UClqhvGmHcvWL9w3R48t9QXQ">Engineering Explained</a>. Pravidelne ho sleduje viac než milión odberateľov a nájsť sa na ňom dá množstvo ďalších zaujímavých odpovedí na problémy, reálne i hypotetické, ktoré vodičov každodenne trápia a zaujímajú. Jedinou nevýhodou je fakt, že rozumieť mu budú len anglicky hovoriaci čitatelia.

Päť vecí, ktoré netreba robiť v novom aute

Výber pre vás

Päť vecí, ktoré netreba robiť v novom aute

Súvisiace články

Detailný návod: Čo robiť pri kúpe a predaji auta?

Krátke jazdy: Málo známy ničiteľ akumulátora

Nová hrozba vodičov: Selfie za volantom

Výber pre vás