Naposledy sme sa venovali nespravodlivo zabudnutým finalistom ankety Európske auto roka najmä zo šesťdesiatych rokov minulého storočia a jedným očkom sme sa pozreli aj na nasledujúcu dekádu. Vzdali sme poctu automobilom ako <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/195014/zabudnute-hviezdy-ankety-auto-roka">Austin 1800, Autobianchi Primula, Oldsmobile Toronado, Jensen FF a Volkswagen K70</a>. Nasledujúce riadky nadviažu tam, kde sme minule skončili, teda v sedemdesiatych rokoch, kedy sa na popredných priečkach európskej top ankety ešte celkom hojne objavovali skutočne delikátne kúsky. Nezdržiavajme sa omáčkami, vrhnime sa rovno na steaky.

Simca 1307 z roku 1975 získala titul Európske auto roka 1976 s náskokom pred BMW radu 3. Toto auto je dobre známe aj v našich končinách napriek tomu, že v čase hlbokého socíka patrilo na „nesprávnu“ stranu Železnej opony. Keďže bolo viac-menej dostupné aj v československých predajniach, pre mnohých z nás je tento švihácky Francúz automobilovým hrdinom detstva. Len dodajme, že napríklad v cenníku Mototechny pre sezónu 1977-1978 pri položke Simca 1307 figuruje suma 115 000 Kčs, v „metle“ stála ešte o tisícku viac. Základná Škoda 105 S sa predávala za 56 000 Kčs, Škoda 110 R za 66 800 Kčs a najlacnejší Trabant za 36 500 Kčs.

Napriek modernej karosérii a pohodlnosti však Simca 1307 dieru do sveta nespravila. Na domácom francúzskom trhu sa predávala pomerne dobre. Veď mala pekný hranatý dizajn, pohon predných kolies a v tom čase atraktívnu karosériu typu hatchback (alebo liftback?), ktorou sa v danej triede nemohol pochváliť len tak hocikto. Avšak mala aj výrazné slabiny. Atraktívna karoséria rýchlo podliehala korózii, motory pochádzajúce od predchodcu (typ 1100) boli zastarané a prevodovky tiež od predchodcu zvykli štrajkovať. Navyše bola ponuka pohonných jednotiek v porovnaní s konkurenciou príliš slabá (motory s objemom maximálne 1,6 litra).

V Británii sa 1307 predávala ako Chrysler Alpine, no veľa priaznivcov si nezískala. Úspech či neúspech teda ležal na francúzskom dopyte, ktorý dostal tvrdú ranu, keď Chrysler predal na konci roka 1978 svoju európsku vetvu Peugeotu. Ten premenoval spoločnosť na Talbot Groupe a odznaky Chrysler-Simca sa zmenili na Talbot-Simca. Nová grupa však mala veľmi krátku trvanlivosť a začiatkom osemdesiatych rokov meno Simca z označenia úplne zmizlo. Európske auto roka 1976 živorilo do roku 1985 pod inými menami a vo verzii sedan ako Talbot Solara.

Renault v polovici sedemdesiatych rokov potreboval náhradu za svoj vrcholný model R16, ktorý bol mimoriadnym úspechom a na rováši mal aj titul Európske auto roka 1966. Jeho nástupca, Renault 20/30 skončil v roku 1976 na treťom mieste. Nový model dostal opäť karosériu hatchback a dizajn nadväzujúci na predchodcu. Základná verzia Renault 20 preberala aj motorizáciu Renaultu 16, teda 1,6-litrový agregát s výkonom 90 koní.

Avšak ešte pred predstavením dvadsiatky Renault vytasil špičkovú verziu s označením 30. Išlo prakticky o identické auto s miernymi štylistickými a technickými odlišnosťami (kotúče vzadu miesto bubnov). Samozrejme najväčšou odlišnosťou bola bohatšia výbava a šesťvalcový motor s objemom 2,7 litra, ktorý vzišiel zo spolupráce s Peugeotom a Volvom. Mimochodom, šesťvalec s označením PRV poháňal aj najznámejší stroj času, DeLorean DMC-12. V Renaulte 30 mal šesťvalec výkon 130 koní a luxusný hatchback dokázal rozbehnúť na rýchlosť cez 180 km/h.

Stratégovia Renaultu sa však netrafili úplne do čierneho, lebo R20 bol v základe príliš slabý a R30 zas príliš drahý. Navyše tak ako mnohí jeho súčasníci, aj veľký Renault ochotne podliehal skaze menom hrdza. Úspech predchodcu nezopakoval, no so cťou stál na vrchole ponuky francúzskej automobilky do roku 1983, kedy uvoľnil trón modelu Renault 25.

Príbeh Roveru SD1 sa začína podobne ako v prípade Renaultov 16 a 30. Model P6, ktorý sa stal prvým víťazom ankety Európske auto roka v sezóne 1964, bol už na konci s dychom. Nástupca bol v príprave už od začiatku sedemdesiatych rokov pod taktovkou tímu inžinierov značiek Rover a Triumph. Kódové označenie SD1 znamená Specialist Division Nr. 1. Dizajn dostal na starosť David Bache, ktorý mal vo svojom portfóliu predchodcov, ale aj taký Range Rover. Výsledkom jeho práce bol aerodynamicky vyzerajúci fastback s prednou časťou ukradnutou z Ferrari Daytona.

Nový veľký Rover bol úplne iná klasa. Už nemal súperiť s Jaguarmi, Mercedesmi a BMW, ale skôr s bežnými značkami. V ponuke spočiatku nebola ani koža a drevo, no paradoxne štartovacou motorizáciou bol hliníkový osemvalec s objemom 3,5 litra, ktorý bol zároveň jediným spoločným elementom s predchádzajúcim typom P6. Rover SD1 zježil okamžite príčesky konzervatívnych gentlemanov a výrobcovi doniesol do vitríny druhý titul Európske auto roka. Nechal za sebou Audi 100 a Ford Fiesta.

Rover SD1 chvíľu po uvedení dostal aj šesťvalcové motory, neskôr aj štvorvalec a dokonca aj naftový motor z dielne VM Motori. Veľmi vyhľadávanou je verzia Vitesse, ktorú poháňa osemvalec s výkonom zdvihnutým zo 155 na 190 koní. Výroba Roveru SD1 sa skončila v roku 1986 a mnohí ho považujú za posledný pravý britský Rover. Ďalšie Rovery vraj už mali príliš veľa japonských či nemeckých génov.

Aj keď patrí Porsche 928 skôr do kategórie GT, bolo konštruované so zámerom nahradiť legendu 911. Manažment sa bál, že 911 je blízko svojich limitov a že v blízkej dobe legislatíva kupé s vzduchom chladeným motorom natlačeným vzadu úplne odreže cestu. Dnes vieme, že paniku robili úplne zbytočne. Porsche 928 typ 911 nevytlačilo z výrobného programu, no aspoň sa postaralo o pozornosť nového druhu zákazníkov. Vďačí za to celkovo lepším predpokladom k pohodlnému dennému používaniu než u vtedajšej 911.

Po zvažovaní desaťvalca ale aj šesťvalca voľba napokon padla na kompromisný osemvalec, ktorý mal spočiatku objem 4,5 litra a výkon 240 koní. O ideálne rozloženie hmotnosti 50/50 sa starala päťstupňová prevodovka umiestnená pri zadnej náprave. Zaujímavosťou je to, že jednotka bola v schéme radenia umiestnená na mieste, kde je zvyčajne dvojka a naopak. Porsche argumentovalo tým, že pri bežnej jazde sa vďaka vysokému krútiacemu momentu dá rozbiehať z dvojky, takže jednotka by zbytočne „zavadzala“. Alternatívou k manuálu bola spočiatku len trojstupňová automatika prevzatá od Mercedesu.

Porsche 928 sa s modifikáciami udržalo vo výrobe od roku 1977 do roku 1995. Ku koncu mal motor objem 5,4 litra a výkon 350 koní. Celkovo sa predalo vyše 60 tisíc kusov 928, väčšinou s automatickou prevodovkou. Titul Európske auto roka 1977 však robí Porsche 928 nesmrteľným a výnimočným. Niečo podobné sa už nemeckej športovej značke len tak ľahko nepodarí.

<em>Nabudúce budeme pokračovať v mapovaní histórie ankety Európske auto roka ďalšími zaujímavými kúskami.</em>

Viete, že Autom roka je Porsche aj Simca?

Výber pre vás

Viete, že Autom roka je Porsche aj Simca?

Súvisiace články

Automobilky skrachujú aj viackrát

Škoda 1000 MB má päťdesiat

Huntov monopost vydražia

Zabudnuté hviezdy ankety Auto roka

Príbehy automobilových neúspechov

Historické BMW za milióny

U dvoch Václavov a okrídleného šípu

Výber pre vás