Prepĺňané motory nepredstavujú v súčasnosti nič výnimočné. Práve naopak, väčšinu modelov súčasnej produkcie poháňa práve vznetový alebo zážihový agregát s turbodúchadlom. Začiatky tejto technologickej novinky však boli zložité a jej prvé použitie v masovo vyrábanom osobnom automobile nebolo vonkoncom úspešné.

Americký motoristický svet sa koncom päťdesiatych rokov minulého storočia začal dramaticky meniť. Zákazníci totiž už viac nechceli veľké a smädné americké koráby, ktorých astronomické ceny neustále stúpali. Čoraz viac ich priťahovali lacné európske autíčka, napríklad Volkswagen Chrobák či Renault Dauphine. Domáci výrobcovia tak stáli pred ťažkou úlohou vyplniť medzeru na trhu, ktorú postupne využívali značky zo starého kontinentu.

Odpoveď amerických výrobcov nenechala na seba dlho čakať. Všetky veľké mená sa inšpirovali v Európe a začiatkom nového desaťročia predstavili vlastné kompaktné modely. Autá ako bol Ford Falcon či Studebaker Lark sa spoliehali na osvedčený americký dizajn, avšak bez drahého pozlátka a zbytočných mamutích rozmerov.

Ekonomickú zmenšeninu predstavila tiež najstaršia značka Oldsmobile. Model s označením F-85 však nebol len ďalším z radu dostupných áut. Technológia prepĺňania, ktorú ukrýval pod svojou kapotou, totiž spôsobila revolúciu v motoristickom svete.

Kompaktné kupé predstavené v roku 1961 poháňal hliníkový osemvalec Rocket s objemom 3,5 litra dosahujúci maximálny výkon 115 kW (156 k) alebo 137 kW (186 k). Rozdiel v týchto hodnotách spôsoboval vyšší kompresný pomer výkonnejšej verzie, ktorá navyše dýchala cez efektívnejší viackomorový karburátor. Okrem úspešných atmosférických verzií sa však do katalógov dostala aj prevratná novinka sľubujúca vyšší výkon pri rovnakej spotrebe. Motorizácia totiž využívala na svoju dobu inovatívne prepĺňanie turbodúchadlom, ktoré dovtedy používali len pretekárske špeciály.

Prvé použitie tejto technológie v produkčnom aute si vyžadovalo dokonalé znalosti prepĺňania, ktoré konštruktéri v Oldsmobile nemali. Značka sa preto obrátila na najväčších odborníkov v oblasti priemyselných turbín, renomovanú spoločnosť Garrett. S jej pomocou vyvinul americký výrobca malé turbodúchadlo a všetky potrebné súčiastky, ktoré z bežnej F-85 vytvorili ostrý variant s názvom Jetfire.

Kompletná sada vážiaca pätnásť kilogramov obsahovala slimáka Garrett T05 a špeciálne upravený jednokomorový karburátor Rochester. Výrobca pre stavbu novinky využil verziu osemvalca s kompresným pomerom 10,25:1 a dodatočne ju vybavil výkonnejšou palivovou pumpou, väčším chladičom a odolnejšími vnútornosťami. Upravená bola tiež prevodovka a ostatné dôležité komponenty.

Na jeden detail však konštruktéri zabudli. Bol ním vysoký kompresný pomer, ktorý v spojení s prepĺňaním spôsobil náchylnosť motora k detonačnému horeniu. Dochádzalo k nemu hlavne pri vysokej záťaži a jeho odstránenie sa stalo kľúčovým problémom, ktorý takmer ukončil výrobu prvého sériového turbo motora na svete.

Problémy riešila „raketová kvapalina“

Riešením tohto problému sa stalo zabudovanie nového systému vstrekovania roztoku vody a metanolu do sacieho traktu motora. Do systému bol dávkovaný automaticky z päťlitrovej nádrže umiestnenej v motorovom priestore. Takzvaná „raketová kvapalina“ ochladzovala nasávaný vzduch absorpciou tepla a relatívne úspešne predchádzala predčasnému odpáleniu zmesi vo valcoch.

Aj keď systém fungoval, predstavoval najväčšiu bolesť výkonnej novinky. Päťlitrová nádrž na drahý raketový mix, mohla byť totiž vyprázdnená už v priebehu 360 kilometrov. Po spálení jej obsahu zasvietila na palubnej doske kontrolka pre doliatie kvapaliny a uzavrel sa ventil obmedzujúci tlak turbodúchadla na minimum.

Auto s motorom novej generácie dosahovalo o 30 percent vyšší výkon oproti atmosférickej verzii. Jeho maximum bolo 160 kW (215 k). Krútiaci moment 406 Nm bol dostupný pri 3 200 otáčkach a vozidlo vďaka nemu nenašlo vo svojej kategórii konkurenciu. Akcelerácia z nuly na stovku trvala americkému korábu „len“ 8,5 sekundy a ručička tachometra sa zastavila až pri hranici 180 km/h.

Väčšina automobilov Turbo Jetfire bola predaná medzi rokmi 1962 a 1963, kedy bola výroba ukončená pre opakujúce sa mechanické problémy. Prepĺňaný motor trpel hlavne prehrievaním a spoľahlivosti nepomohol ani zložitý systém vstrekovania „raketovej kvapaliny“. Mnoho motorov podľahlo poškodeniu detonáciou, po tom ako majitelia nahrádzali špeciálny roztok obyčajnou vodou.

Nakoniec sa výrobca rozhodol kontaktovať majiteľov a ponúkol im bezplatnú výmenu problematického systému za jednoduchý štvorkomorový karburátor z pôvodnej atmosférickej verzie. Počet prepĺňaných modelov tak klesol z 3 600 vyrobených jednotiek na niekoľko kusov, vďaka čomu sa stal model F-85 Jetfire veľmi cenným youngtimerom.

V roku 1964 trend malých áut opadol a americké továrne začali opäť chrliť veľké autá s obrovskými motormi. Pre prepĺňanie nebol priestor ani potreba, a tak sa ďalším osobným autom s turbom pod kapotou stalo až BMW 2002 Turbo predstavené v roku 1970. Prvenstvo v kategórii prepĺňaných motorizácií však ostáva úžasnému neúspechu firmy Oldsmobile s názvom F-85 Jetfire Rocket.

Prvé auto s turbom bolo úplný prepadák

Výber pre vás

Prvé auto s turbom bolo úplný prepadák

Súvisiace články

Najúžasnejšie americké autá všetkých čias

Ferrari 335 Sport prepísalo históriu

Pozrite si 4 automobilové múzeá úplne zadarmo

Výber pre vás