Predpovede budúcnosti berie väčšina z nás s rezervou, prípadne ako milé spestrenie dňa, ktorému neprikladá väčšiu váhu. Lenže, ak vám do nej umožní nahliadnuť firma, ktorá má na konte napríklad zavedenie pásovej výroby, jeden z najpočetnejších automobilov histórie, alebo niekoľko víťazstiev v Le Mans, oplatí sa zbystriť pozornosť. Pozrite sa, čím sa značka Ford zaoberá vo svojom výskumnom stredisku.

Liaheň nápadov detroitskej firmy sídli v nemeckom meste Aachen a až do nedávneho otvorenia podobného centra v Palo Alto v kalifornskom Sillicon Valley bola jediným takýmto pracoviskom v koncerne. Náplňou práce výskumníkov zväčša nebýva konkrétny vývoj a platí to aj v tomto prípade. Cieľom je pohľad ešte ďalej, aby ich výsledky mohli využiť konštruktéri a návrhári automobilov, ktoré sa ešte len plánujú, alebo práve pripravujú.

Asi najväčšou výzvou súčasnosti je znižovanie energetickej náročnosti, hľadanie obnoviteľných zdrojov a zmenšovanie zaťaženia životného prostredia. Ako sme sa presvedčili, k riešeniu týchto problémov aktívne pristupuje aj Ford. Okrem toho sa tiež samozrejme významne venuje bezpečnosti na cestách, meniacim sa požiadavkách zákazníkov a otázkam ich mobility, či už z pohľadu emisií, ekonomiky, alebo komfortu.

Nižšie emisie aj vďaka novým materiálom

Jednou z ciest, ako účinne znížiť množstvo emisií automobilu, je pokles jeho hmotnosti. V konštrukcii preto významne narastá podiel ocelí s vyššou pevnosťou a zvyšuje sa aj zastúpenie ľahkých kovov, najmä hliníka a horčíka a takisto i plastov a kompozitov.

Príkladom možností využitia hliníka je nový pick-up Ford F-150, mimochodom čerstvý držiteľ titulu Green Truck of the Year, ktorého karoséria je kompletne zhotovená z tohto ľahkého kovu. Inovatívnym prístupom pri jeho výrobe je aj využitie odpadu, ktorý vzniká pri lisovaní jednotlivých dielov. Ten sa spracúval aj v minulosti, no len ako sekundárny hliník. V súčasnosti ho už automobilka recykluje bez akéhokoľvek znehodnotenia.

Svoje špecifiká má aj použitie vysokopevnostných ocelí, ktoré v dôsledku mechanických vlastností intenzívnejšie odolávajú tvárneniu. Automobilka tento problém úspešne vyriešila technológiou využívajúcou tlak kvapaliny, ktorá sa dnes už štandardne používa na výrobu A a B stĺpikov a strešných nosníkov karosérie aktuálneho typu Mondeo.

Aj napriek spomenutým komplikáciám majú ocele s vyššou pevnosťou nesporné výhody, o čom sme sa presvedčili počas skúšky, pri ktorej sa porovnávala deformácia profilu vyrobeného z tohto materiálu a zo štandardnej ocele. Jej vyššia odolnosť voči zaťaženiu bola zrejmá na prvý pohľad, a tak si možno ľahko domyslieť, o čo lepšie bude chrániť posádku v prípade nárazu. Aj napriek tomu, že je ľahšia.

Obnoviteľné materiály, od kríkov až po kečup

Nezastupiteľnú úlohu v stavbe automobilov má aj guma a plasty, absolútna väčšina z nich však v súčasnosti pochádza z ropy. Ford preto hľadá nové, v prvom rade obnoviteľné zdroje. Nádejnou cestou sa ukazuje byť použitie rôznych rastlín, alebo rôznych častí, či extraktov z nich.

Ako ukazuje aktuálne bádanie, výhodným zdrojom prírodného latexu sa javí byť kríkovitá rastlina nazývaná Guayule. Rastie v Arizone, a tak má potenciál znížiť množstvo kaučuku, resp. gumy, ktoré je potrebné do Ameriky dovážať. Okrem toho automobilka skúma možnosti výroby gumy z púpavy, slnečnice, či cukrovej trstiny. Takýto materiál by malo byť možné bez problémov použiť na všetky typické gumené výrobky, vrátane silentblokov.

Pri hľadaní netradičných materiálov spolupracuje Ford aj s firmou H. J. Heinz, známym výrobcom kečupov. Ich vedľajším produktom sú šupky rajčín, ktoré by sa mohli v budúcnosti stať základom bioplastov, používaných napríklad na konektory elektroinštalácie, alebo na drobnosti v interiéri ako napríklad držiaky na mince. Z rovnakého zdroja ešte čakajú na využitie aj stopky a semienka rajčín.

Potenciál má tiež kukurica, z ktorej by sa mohol vyrábať materiál používaný na čalúnenia a obklady v interiéri. V dobrom svetle ja javí tiež agáve. Zo šťavy tohto v Mexiku rastúceho kríku sa vyrába Tequila a zvyšok rastliny by mohol slúžiť ako základ bioplastov využívaných v autách.

Správnosť nastúpenej cesty dokazuje aj sériové použitie plastov na rastlinnom základe. Sedadlá v type Mustang napríklad už od roku 2008 využívajú penu vyrobenú zo sóje, čím sa ušetrilo vyše 9 miliónov kilogramov CO2 a 2,3 milióna kilogramov ropy ročne. Úspechom sú tiež plasty vyrobené z pšeničnej slamy, ktoré má v batožinovom priestore Ford Flex, či prírodná celulóza, používaná ako zosilnenie v kompozitných materiáloch.

Okrem hľadania nových zdrojov sa Ford zaoberá aj opätovným spracovaním už používaných plastov, alebo gumy. Spomínaný pick-up F-150 má vďaka tomu sedadlá obsahujúce recyklovanú bavlnu a ich čalúnenie je vyrábané z recyklovaných plastových fliaš. Pripravuje sa tiež spracovanie pneumatík nákladných automobilov, ktoré obsahujú najmä prírodný kaučuk. Z hmoty by sa mohli ďalej vyrábať najmä izolačné materiály.

Aktuálna doba nahráva výmene opotrebených či poškodených súčiastok viac, než ich opravám. Platí to aj o veľkých a drahých komponentoch, ako sú napríklad bloky motorov. Výbrus valcov žiaľ už dnes z dôvodu hrúbky stien nebýva možný a preto sa, pri opotrebení ich činnej plochy, vyraďujú celé. Ford však mení prístup aj v tejto oblasti.

Prvou lastovičkou je unikátny spôsob renovácie poškodených valcov, na ktoré sa plazmovo nanáša tenká vrstva nového materiálu. Ten možno následne obrobiť tradičným postupom, iba mierne modifikovanými nástrojmi. Výsledkom je nový život pôvodného motora, dosiahnutý s polovičnými emisiami CO2. Zákazníka však ešte viac zaujme cena, keďže automobilka plánuje opravené agregáty ponúkať ako cenovo výhodnejšiu alternatívu, samozrejme s plnou zárukou.

Súčasná metodika merania škodlivých emisií osobných automobilov je už dlhšiu dobu predmetom vážnej kritiky, ktorá napáda najmä ich laboratórny charakter a následne nereálne uvádzané hodnoty. Tento postup je síce potrebný pre zabezpečenie opakovateľnosti skúšok, automobilky však napriek tomu vykonávajú aj mnohé testy v skutočnej premávke. Práve ich výsledky by sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne mali, zatiaľ iba informačne, zverejňovať.

Ford sa na túto zmenu pripravuje už dnes. Od budúceho roku by preto mal každý nový automobil s modrým oválom v znaku, či už s benzínovým alebo s naftovým motorom, absolvovať test v skutočnej premávke. Jazda bude trvať 120 minút a zahrnie mix mestských a vidieckych ciest, ale aj diaľnicu.

Preplnené cesty a rastúca hustota premávky kladú na vodičov stále väčšie nároky. Automobilky sa im preto snažia uľahčiť život mnohými asistenčnými systémami, orientovanými najmä na zvýšenie bezpečnosti, či komfortu. Príkladom z dielne Ford je osvetľovanie tmavých miest na kraji cesty, pokiaľ na nich infračervená kamera zaznamená akýkoľvek objekt s vyššou teplotou než má okolie. Týka s teda ľudí, prípadne zvierat. Ponuka systémov je však oveľa širšia a nechýba v nej napríklad pomocník na parkovanie v úzkych medzerách, či pre jazdu v zápche, o <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210070/ford-prezentuje-autonomne-technologie">ktorých sme vás informovali už minulý týždeň</a>.

Autá budúcnosti: Budú z rajčín alebo kukurice?

Výber pre vás

Autá budúcnosti: Budú z rajčín alebo kukurice?

Súvisiace články

Ford Mustang: Čím ničí európskych súperov?

Ford omladzuje model Escape

Ford prezentuje autonómne technológie

Výber pre vás