Tatra 815 GTC: Expedícia, ktorá odišla z totality a vrátila sa do demokracie

Tragédia, väzenie a podozrenie zo špionáže: Taký je príbeh Tatry okolo sveta

Tatra 815 GTC: Neuveriteľná expedícia okolo sveta so smutným koncom

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Príbeh Tatry 815 a jej spektakulárnej cesty okolo sveta za 37 mesiacov sa začal písať 1. januára v roku 1968. Vtedy totiž odštartovala študentská expedícia Lambaréné, ktorej cieľom bolo doviezť do nemocnice v africkom Gabone dar v podobe liekov, zdravotníckeho materiálu a lekárskych prístrojov. 8-člennú posádku okrem iných tvoril aj vtedy 28-ročný kameraman a fotograf Jiří Stöhr. Hlavnou hrdinkou expedície bola špeciálne upravená Tatra 138 6x6 VN, ktorá si niesla obytnú nadstavbu pôvodom z Pragy V3S.

Expedícia Lambaréné trvala presne 257 dní, počas ktorých dobrodruhovia prešli viac ako 35-tisíc kilometrov. Do domovskej Prahy sa vrátili 13 septembra, a teda po "bratskej pomoci" od Sovietov. Paradoxne, podobnej spoločnosť transformujúcej udalosti sa podarilo vyhnúť aj expedícii okolo sveta. Tá totiž odštartovala 18. marca 1987 z Československej socialistickej republiky a ukončená bola v Prahe 4. mája 1990, no už v Česko-slovenskej federatívnej republike.

Iniciátorom expedície okolo sveta bol práve kameraman a fotograf Jiří Stöhr. Zvyšok päťčlennej posádky tvorili jadrový fyzik Stanislav Synek (tlmočník a zvukár), publicista Petr Bárta (propagácia a klapka), geológ Dr. František Jeniš (pilot motorového rogala), technik Dalibor Petr (vodič a kuchár) a majster skúšobne motorov Tatry - Karel Valchař (druhý vodič). V Číne sa potom k výprave pridal aj Ing. Aleš Novák, vedúci skúšobne motorov Tatry.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/tatra-815-gtc-expedicia-ktora-odisla-totality-vratila-demokracie" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Jiří Stöhr pripravoval expedíciu s českou automobilkou celé tri roky. Základom bola sériová Tatra 815, ktorá bola upravená do obytnej podoby a dostala názov GTC - Grand Tourist Caravan. Automobil mal v podstate tri podlažia - podvozok, kde sa nachádzali dve palivové nádrže s celkovou kapacitou 440 litrov, 400-litrová nádrž na vodu, úložné priestory na náhradné diely či 5 kW dieselový generátor elektriky. Ďalšie podlažie potom zahŕňalo kabínu a priestory v nadstavbe, ako kuchyňa, pracovňa, spálňa, WC a kúpeľňa, z ktorej bola príležitostná fotokomora.

Na "poschodí" potom boli 4 samostatné lôžka a úložná časť, kde sa napríklad nachádzal moped Babetta, nafukovací čln alebo dvojmiestne rogalo s rozpätím 11 metrov. Drvivá väčšina komponentov v interiéri bola československej výroby, ak tak sa tam nachádzali značky Mora, ETA, Tesla či Jitex. Výnimky tvorili len veci, ktoré nebolo možné vyrábať v Československu, ako napríklad náterové hmoty, ktoré by dokázali odolávať veľkému rozmedziu teplôt a vlhkostí a agresívnej morskej soli. Dodávateľom boli aj západné firmy Bayer (lieky a zdravotnícke prostriedky) či Pentax a Kodak (fotografické a filmové vybavenie). Zaujímavosťou je, že týmto firmám ako odplata stačilo vykonať tlačové konferencie a spomenúť ich príspevok k expedícii.

Takto upravená Tatra 815 GTC mala dĺžku 10 metrov, šírku 2,5 metra a výšku 3,85 metra. Celková hmotnosť plne vybaveného obytného nezmaru bola 21 ton. O pohon sa staral klasický vzduchom chladený desaťvalec s označením T3-929 s objemom 15 825 ccm, ktorý produkoval výkon 208 kW (283 koní) pri 2 200 ot./min. a maximálny krútiaci moment 1 010 Nm pri 1 400 ot./min. Podvozok bol typický tatrovácky s centrálnou nosnou rúrou a nezávisle zavesenými kolesami na výkyvných polnápravách. Takto nakonfigurovaná Tatra dokázala vyvinúť maximálnu rýchlosť 95 km/h a brodiť sa v hĺbke 0,8 metra. Stavba špeciálu začala v roku 1985 a v januári roku 1987 sa Tatra 815 GTC vydala na rallye Paríž - Dakar ako sprievodné a reklamné vozidlo pre československý tím kamiónov.

Trasa expedície viedla najprv cez západnú a severnú Európu, odkiaľ sa posádka pozrela aj do Sovietskeho zväzu a Poľska. Tento prvý okruh slúžil na otestovanie techniky - keď sa všetko ukázalo ako spoľahlivé, mohla nasledovať zaťažkávacia časť expedície. Z Poľska viedla trasa do Nemecka, odkiaľ sa Tatra loďou dostala do Kanady. Posádka si užila imperialistické mestá ako New York, Washington či Chicago, aby sa dostali na Aljašku. Odtiaľ viedla trasa na juh cez západné pobrežie USA a mestá ako San Francisco či Los Angeles. 

Nasledovalo Mexiko a Guatemala, kde sa vyskytli prvé vážne problémy. Automobil aj posádku zadržali miestne orgány z dôvodu podozrenia zo špionáže. Po deviatich dňoch bola posádka prepustená a dokonca dostali späť aj Tatru. No interiér bol kompletne rozhádzaný, chýbali niektoré komponenty a najmä časť nahromadeného materiálu z americkej časti expedície. Posádka sa preto rozhodla vrátiť sa do Mexika cez Belize a odtiaľ sa nalodiť na cestu do Brazílie. Bola to jedna z mnohých zmien plánov - v dôsledku čoho bola reálna trasa expedície (ako aj navštívené krajiny) iná od tej, ktorá bola nalakovaná na bočnej časti Tatry. V roku 1988 sa k výprave nakrátko pripojila aj Jenišova manželka Ludmila. 

Nasledovala juhoamerická časť, ktorá okrem Brazílie zahŕňala aj Uruguaj, Argentínu, Paraguaj, Bolíviu, Ekvádor, Čile a Kolumbiu. V Ekvádore bola ukončená expedícia po Južnej Amerike a nasledoval Nový Zéland a Austrália. Odtiaľ sa posádka preplavila do Číny, kde sa práve odohrávali dramatické študentské nepokoje, ktoré komunistická vláda násilim potlačila - výsledkom boli tisícky zatknutých, tisícky zranených a podľa rôznych zdrojov stovky až tisícky mŕtvych protestujúcich.

Z Číny pokračovala výprava do Tadžikistanu a Pakistanu, kde došlo k tragédii. Písal sa rok 1989 a počas splavovania rieky Hunza došlo k prevráteniu člnu s Dr. Františkom Jenišom a Ing. Alešom Novákom. Incident neprežil obľúbený Jeniš, ktorému na expedícii prischla prezývka Filip. Expedícia však musela pokračovať do Indie, kde bola ukončená ázijská časť a nasledovala Afrika, ktorá zahŕňala krajiny ako Botwsana. Keňa, Malawi, Mozambik, Tanzánia, Zambia, Zimbabwe a na severe aj Egypt. Odtiaľ pokračovala expedícia na Blízky Východ cez Izrael do Jordánska, Sýrie a Turecka. Z Grécka sa Tatra poslednýkrát prepravila loďou do Talianska a pokračovala cez Švajčiarsko na rodnú hrudu.

Expedícia viedla cez 6 kontinentov a 67 krajín - celkovo podľa tachometra prešla Tatra 815 GTC 139 860 kilometrov, no na časti cesty údajne nefungoval tachometer. Cieľom expedície bolo nadviazať nové obchodné kontakty pre socialistickú krajinu a propagovať výrobky vyrobené v Československu. Pochopiteľne, keď výprava začala, bol o ňu obrovský záujem. No po jej návrate do transformovanej spoločnosti upadla do zabudnutia - získané kontakty boli de facto nepoužiteľné a opadol aj záujem verejnosti. Dokonca sa šírili podozrenia posádky z vyzvedačstva.

Ani plánovaný seriál v rozsahu 56 dielov či dva celovečené filmy sa nakoniec nekonali. Vznikla len séria reportáži vo vtedajšom armádnom dvojtýždenníku Zápisník a kniha Tatra kolem světa. S odstupom času sa ale expedícia dočkala uznania a rovnako tak aj Tatra 815 GTC, ktorá aktuálne patrí k tým najobdivovanejším exponátom múzea v Kopřivnici.

Tatra 815 GTC: Expedícia, ktorá odišla z totality a vrátila sa do demokracie

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

Tatra 815 GTC: Expedícia, ktorá odišla z totality a vrátila sa do demokracie

Autor článku

Anton Čorňák

Súvisiace články

Najúspornejšie autá podľa nemeckých expertov: Spotreba aj pod 5 litrov!

5 najčastejších prejavov zodratej spojky: Teraz už budete vedieť, kedy nastal čas na výmenu

Test | Škoda Octavia Combi Style 2,0 TDI DSG7: Nech žije dieselová klasika!

Výber pre vás