Len málokedy sa úžitkový automobil stretne s takými sympatiami ako VW T1. A to navyše patril do segmentu, ktorý bol v čase jeho príchodu na svet ešte len v plienkach. Odo dňa, kedy začal Volkswagen sériovú výrobu typu Transporter, známejšieho pod prezývkou Bulli, nedávno uplynulo šesťdesiatpäť rokov.

Jubilantova éra začala v stredu, 8. marca 1950 a len sotva si niekto vtedy predstavil akú všestranne úspešnú kariéru má pred sebou. Vo Wolfsburgu v ten deň zišlo z výrobnej linky prvých desať kusov, ale do konca výroby v roku 1967 k nim pribudlo ešte ďalších viac než 1,83 milióna exemplárov.

Transporter vznikol ako derivát Chrobáka, odtiaľ pramení aj jeho prvé oficiálne označenie Typ 2. Dostal nový, zosilnený plošinový rám, no ostatná technika darcu sa vôbec nezmenila. A to znamenalo, že sa motor s výkonom 18 kW (25 k) musel vysporiadať s nákladom, ktorého hmotnosť mohla dosiahnuť až 750 kg. Zdá sa ale, že to nebol neprekonateľný problém, dobrá povesť sprevádzala novinku od prvého dňa.

Bulli oslovil fanúšikov všetkého druhu, či už ako sen hipisákov, príbytok surferov, rodinný priateľ, alebo miláčik remeselníkov. No nech boli a sú jeho majitelia akokoľvek odlišní a nech ho využívali a využívajú na najrôznejšie účely, jedno majú spoločné: Bulli je pre nich viac než len súhrn dielov z ktorých sa skladá. Je to spoľahlivý parťák a pre mnohých tiež súčasť ich životnej filozofie.

Je pritom zaujímavé, že tento status si VW Transporter preniesol aj do všetkých nasledujúcich generácií. No jedinečný je len prvý Bulli T1: Predná časť nesie do tvaru V zbiehajúce sa boky, deleným predným oknom a veľkým emblémom VW. Tieto autá prvej generácie sú dnes kultom a ich skutoční fanúšikovia by sa ich nevzdali za žiadne peniaze.

Nákladový priestor objemu 4,6 kubíka bol spočiatku prístupný iba cez dvojicu krídlových dverí na pravej strane, no už krátko nato pribudla možnosť voľby páru dverí aj na ľavej strane. Zozadu bola cesta sťažená, bolo si síce možno objednať malé výklopné veko, no to dovoľovalo len obmedzený prístup.

Až v roku 1955 na zadnej stene pribudlo riadne presklené veko, umožňujúce prístup k motoru aj do batožinového priestoru. V tom istom čase sa v prednej časti zmenil tvar strechy, ktorá dostala nad čelným oknom mierny presah, za ktorým boli vytvorené otvory na prísun čerstvého vzduchu do kabíny. Novinkou boli i posuvné okná v predných dverách. Citeľným vylepšením bolo posilnenie motora na 25 kW (34 k).

Bus mal moderný vzhľad aj zvnútra, s troškou nadsadenia by sa dokonca dalo povedať, že minimalistický dizajn prístrojovej dosky by bol moderný i dnes. No na multimediály systém si vtedy ešte netrúfli. O stave auta má vodič informácie iba prostredníctvom štyroch kontroliek a výbavu tvoria položky ako popolník, či palivomer. A dokonca je k dispozícii aj priestor pre rádio.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa porúčala priebežná predná lavica a vodič sa tak vďaka vlastnému nastaviteľnému sedadlu mohol cítiť ako kráľ ciest. Rok 1963 priniesol ďalšie zlepšenie motora. Sprvu len pre americký trh určený boxer objemu 1,5 l s výkonom 31 kW (42 k) vystrelil T1 do nových sfér – po prvýkrát bol schopný prelomiť hranicu 100 km/h. A to z neho o dva roky neskôr konštruktéri vydurili ešte o ďalšie dva kone (1,5 kW) viac.

V júli 1967 sa príbeh T1 uzatvára a Transporter prvej generácie sa po 17 rokoch definitívne stáva minulosťou. Teda aspoň na európskom trhu. V Brazílii takmer preskočil až do nového tisícročia, tam jeho výroba končí až v roku 2000, po neuveriteľných 50 rokoch. Juhoamerická produkcia pochopiteľne poriadne podvihla štatistiky a aj vďaka nej vznikol Bulli v celkovom počte takmer 1,9 milióna kusov.

Transporter býva niekedy nazývaný aj ako Bus, jeho prvé karosárske prevedenie však bolo paradoxne určené výlučne na prepravu tovaru, čo bolo zrejmé aj z plne plechových bočných stien. Až v júli 1950 prišla verzia Kombi s oknami aj v zadnej časti a sedadlami, dovoľujúcimi prepravu až ôsmich cestujúcich.

Hoci sa základný tvar karosérie nemenil, T1 sa priebežne vyvíjal a modernizoval. Až do roku 1962 mal napríklad na každej strane len jednu výklopnú smerovku, známu skôr z predvojnových automobilov, osadenú v B stĺpiku.

Presne rok po začiatku výroby T1 sa predstavil deväťmiestny mikrobus s dvadsiatimi tromi oknami, niektorými umiestnenými pre čo najlepšie presvetlenie interiéru aj v strešných oblúkoch. Ešte viac svetla mohla vpustiť dovnútra posuvná strecha, dostupná na špeciálnu objednávku. Pokrstili ho menom Samba, pod ktorým je známy dodnes.

Povojnové Nemecko sa pokladá za hospodársky zázrak, v päťdesiatych rokoch to tak však ešte nevyzeralo. Transporter ponúkajúci nielen prepravu, ale i strechu nad hlavou bol preto snom mnohých rodín. S rozmerným strešným nosičom sa pritom nemuseli obmedzovať ani pri chystaní batožiny.

Plošinový rám, na ktorom bol Transporter prvej generácie postavený, dovoľoval relatívne jednoducho vytvoriť nové karosárske varianty, Volkswagen však túto možnosť príliš nevyužíval. Platí to aj pre valník, ktorý bol zriedkavý už vtedy a dnes je tak o to vzácnejší.

Legendárny VW Bulli oslavuje 65 rokov

Výber pre vás

Legendárny VW Bulli oslavuje 65 rokov

Súvisiace články

Test: Ford Focus ST vs. VW Golf GTI

VW Golf R400: Sériová verzia potvrdená

Test: Ford Focus ST vs. VW Golf GTI

VW Golf R400: Sériová verzia potvrdená

Výber pre vás