Preteky ťahačov na okruhu sa tešia popularite fanúšikov motoršportu už niekoľko desaťročí. Jednou z ich najväčších súčasných hviezd, ak nie vôbec najväčšou, je švédsky špeciál Volvo Iron Knight, teda Železný rytier – nemilosrdný surovec a dokonca držiteľ niekoľkých svetových rekordov.

Patrí mu napríklad primát v šprinte na kilometer s pevným štartom, na ktorý potrebuje len 21,29 sekundy. Táto disciplína sa však odohráva na rovnej, priamej trati a nás teraz hlavne zaujíma, či, a ako, sa rekordný ťahač dokáže popasovať so zákrutami. Vyskúšali sme ho preto priamo na pretekárskej trati.

Takže šup-šup do kombinézy a hor sa vliezť za volant. Či lepšie povedané vyliezť. K sedadlu sa totiž treba vyštverať do výšky takmer 1,5 metra, potom sa nejako pretiahnuť cez zložitú spleť trubiek bezpečnostnej klietky a nakoniec vkĺznuť do úzkej pretekárskej škrupiny.

Na 200 km/h rýchlejšie než Porsche Turbo S

Vo vnúti je to typický pretekársky stroj – volant obtiahnutý Alcantarou, rad páčkových spínačov napríklad pre pomocné čerpadlá chladiacej kvapaliny, rovnako ako celá armáda ukazovateľov tlaku a teploty, päťbodové bezpečnostné pásy, hasiaci systém. Motor sa štartuje kľúčom. Je osadený za kabínou a v podstate vychádza z normálneho ťahača Volvo.

V tomto aute však nie je normálne vôbec nič. Z 13-litrového šesťvalca žmýkajú to najlepšie štyri turbodúchadlá, čo v číslach znamená 1 765 kW (2 400 k), 6 000 Nm a maximálnu rýchlosť teoreticky takmer 300 km/h. Šialených 286 už táto naftová strela išla, potom sa ale končila rovinka okruhu. Za 4,5 sekundy ide stovkou a na 200 km/h jej to trvá len 9,6 s – dokonca aj Porsche Turbo S potrebuje o tri desatiny viac.

Brutálna nálož vedie k nezvyčajnému a desivo nevypočitateľnému prejavu pri jazde. Krútiaci moment, prenášaný prekvapivo cez sériovú dvojspojkovú prevodovku, nastupuje s enormným omeškaním, no o to intenzívnejšie. Ešte aj pri rýchlosti 130 km/h a zaradenom siedmom stupni z dvanástich sa zadné kolesá pretáčajú!

Kto to zvládne a nechá roztočiť všetky štyri turbodúchadlá k maximálnemu plniacemu tlaku, môže namaľovať čierne čiary na asfalt ešte aj pri rýchlosti vyše 200 km/h. Aby sa vôbec tá zverská sila monštruózneho motora dokázala na prevodovku dostať, spojky majú keramické obloženie. Jednotka sa radí zatlačením gombíka.

Riadenie je úžasné, reaguje maximálne spontánne, obrovský kolos sa pri zmenách smeru nakláňa len minimálne a aj v tesných zákrutách sa statočne drží na vnútornej strane. Brzdy sú vzduchotlakové a pod tlakom pravej nohy pôsobia hubovito, priblížiť sa nimi citlivo k hranici blokovania bude náročné. Už pri prvej príležitosti tak zadnými kolesami poriadne šklbne a auto okamžite začína rotovať okolo vlastnej osi.

Jazda je celkovo skôr bojom proti materiálu. Zadok sa neustále vrtí a vrčiace monštrum sa dá len veľmi ťažko udržať na trati. Tu vôbec nejde o desatiny sekundy v čase na jedno kolo, ale o desatiny milimetra pri stlačení plynového pedálu.

Po troch kolách a takmer piatich minútach zastavuje fučiaci a upachtený rytier v boxovej uličke. Okamžite k nemu priskakujú mechanici a bezdotykovými teplomermi mieria na jeho brzdové kotúče. Všetko v poriadku, ale viac kôl by už 4,5 tony kovu spomaľovať nezvládli.

Brzdový systém si pri tomto aute vytrpí svoje. Pilot Boije Ovenbrink a jeho tím už preto riešia jeho vodné chladenie, ktoré by chceli nasadiť už čoskoro. Na prvý pohľad je jasné, že Železný rytier nie je ani trochu staromódny.

Najrýchlejší ťahač sveta: Nestíha mu ani Porsche!

Výber pre vás

Najrýchlejší ťahač sveta: Nestíha mu ani Porsche!

Súvisiace články

Kamión preskočil ponad monopost

Kamión preskočil ponad monopost

Králi ciest: Najsilnejšie ťahače sveta

Jedinečné ťahače zo Švédska

Jedinečné ťahače zo Švédska

Výber pre vás