Keď sa spomenie téma žien v motoristickom športe, väčšine fanúšikov ako prvé napadnú dlhonohé hostesky so slnečníkom, poskytujúcim pretekárom pred štartom ochranu pred páliacim slnkom, či ich rovnako pôvabné kolegyne pri dekorovaní víťazov. Za volantom pretekárskeho auta sedávajú zástupkyne nežnejšieho pohlavia výrazne zriedkavejšie a v kokpite Formuly 1 sú ešte vzácnejšie.

Opomínať ich by však nebolo spravodlivé. Dnes si do monopostu F1 pravidelne sadá Susie Wolff, pracujúca na pozícii vývojového jazdca tímu Williams a zúčastňujúca sa tiež niektorých voľných tréningov, no rozhodne nie je prvá. Viaceré jej predchodkyne to dotiahli až na účasť v samotnej Grand Prix a jedna z nich ju dokonca skončila na bodovanej pozícii. Aké boli ich osudy?

Vôbec prvou ženou v histórii, ktorá sa kedy zúčastnila pretekov Grand Prix Formuly 1 bola Maria Teresa de Filippis. Svoj debut absolvovala 15. júna 1958 na belgickom okruhu v Spa, kde sa posadila do kokpitu monopostu Maserati 250F. V tom čase už mala dcéra bohatého priemyselníka za sebou množstvo pretekov so slabšími automobilmi, prvýkrát sa postavila na štart ako 22-ročná, keď osedlala Fiat 500 a vďaka svojim výkonom si veľmi rýchlo získala dobré meno.

V kráľovskej disciplíne však kariéra Talianky veľkými triumfami korunovaná nebola. Hoci pri svojej premiére v Belgicku zapôsobila veľmi dobrým desiatym miestom, ďalšie dve účasti v roku 1958 sa pre ňu skončili neúspechom. Okrem týchto troch štartov sa de Filippis dvakrát pokúsila prebojovať aj na Grand Prix Monaka, na náročnom mestskom okruhu však pri oboch pokusoch skončila už v kvalifikácii.

Jednoznačne najúspešnejšiu kariéru zo všetkých pretekárok vo Formule 1 absolvovala Lella Lombardi, keď ako dodnes jediná žena v histórii, prešla cieľom Grand Prix na bodovanej priečke, pričom sa jej to podarilo už pri jej druhom štarte v kráľovskej disciplíne. Okrem toho jej s dvanástimi štartmi z celkovo sedemnástich pokusov patrí aj rekord v počte účastí v pretekoch.

Krátkovlasá Talianka dosiahla historický zápis na okruhu Montjuïc Circuit v Barcelone, v kokpite monopostu March. Táto veľká cena však bola pre ťažkú haváriu Rolfa Stommelena ukončená ešte pred absolvovaním aspoň polovičnej vzdialenosti, takže pretekári dostali podľa vtedajších predpisov len polovicu zo štandartne udeľovaného počtu bodov. Talianka tak za svoje šieste miesto získala pol bodu.

Druhou ženou, ktorá si v polovici sedemdesiatych rokov obliekala v seriáli Formuly 1 pretekársky overal bola Divina Galica. Britka bola považovaná za športový multitalent, ešte predtým, než sa prvýkrát posadila za volant závodného auta napríklad trikrát reprezentovala Veľkú Britániu v zjazdovom lyžovaní na zimnej olympiáde.

Galica sa prvýkrát snažila kvalifikovať do pretekov Formuly 1 v monoposte Surtees na domácej Grand Prix na okruhu v Brands Hatch, no neuspela. O dva roky neskôr skúšala šťastie s tímom Hesketh na Veľkých cenách Brazílie a Argentíny, ani v tomto prípade však do hlavných pretekov nepostúpila. Na rýchle autá však nezanevrela a v 80-tych rokoch sa stala pravidelnou účastníčkou vtedy populárnych okruhových súbojov ťahačov.

Talianka Giovanna Amati si do kráľovskej formuly pomohla peniazmi svojich bohatých rodičov. Rušný život však mala odjakživa, v mladosti ju uniesli a na slobodu sa dostala až po zaplatení výkupného. Neskôr úspešne prešla pretekmi vo viacerých juniorských triedach, vo formule Abarth, či v F3 a po účasti v seriáloch európskej a japonskej Formuly 3000 sa dostala až do najvyššej kategórie.

Prvý kontakt s F1 mala Rimanka Amati koncom roku 1991, keď testovala monopost Benetton. Angažmán vo farbách módnej značky síce nezískala, no pod svoje ochranné krídla si ju zobral vtedajší šéf tímu Flavio Briatore. S jeho podporou sa dostala do tímu Brabham, s ktorým nasledujúcu sezónu absolvovala tri kvalifikácie, v Južnej Afrike, Mexiku a Brazílii, ani v jednej sa však do pretekov neprebojovala.

S monopostom F1 si zajazdila aj Angličanka Katherine Legge, príležitosť dostala v novembri roku 2005, keď testovala na talianskom okruhu Vallelunga pre domáci tím Minardi. Pozornosť na seba však upútala už v roku 2000, keď ako prvá žena získala pole position v sérii Formuly Ford. Rovnaký úspech zopakovala aj o rok neskôr, kedy zároveň v pretekoch utvorila nový traťový rekord, ktorý dovtedy držal Kimi Räikkönnen.

Kontrakt v tíme Formuly 1 síce Legge nezískala, no po svojej krátkej skúsenosti v Minardi zaznamenala niekoľko kvalitných výkonov s formulami nižších kategórií, dostala sa do šampionátu DTM a získala stabilné miesta u účastníkov severoamerických sérií ChampCars a IndyCars, kde absolvovala aj slávnych 500 míľ Indianapolis. Aktuálne jazdí v tíme Amlin Aguri elektrickej Formuly E.

Sympatická Španielka žiaľ predstavuje tragickú kapitolu histórie žien v motoristickom športe. Dcéra bývalého jazdca F1 Emilia de Villotu sa do pozornosti sveta F1 dostala vďaka svojim výkonom vo viacerých pretekoch s formulami nižších kategórií, či so športovými automobilmi.

Do F1 sa de Villota prvýkrát dostala v roku 2011 pri testoch monopostu Lotus, nasledujúci rok sa stala skúšobnou pilotkou tímu Marussia. Počas testovacích jázd na letisku Duxford v Británii však mala kolíziu s otvorenou nakladacou rampou jedného z prepravných automobilov, pričom utrpela vážne zranenie hlavy a prišla o oko. Hoci sa jej stav po nehode najskôr vyvíjal uspokojivo, po vyše roku žiaľ podľahla dlhodobým následkom.

Rýchla Švajčiarka Simona de Silvestro sa zatiaľ preslávila najmä za oceánom. Prvé veľké úspechy získala v sérii Formuly Atlantic, kde v roku 2008 ako druhá žena v histórii vyhrala preteky, nasledujúcu sezónu už skončila na najvyššom stupienku štyrikrát. Od roku 2010 jazdí preteky IndyCar, zatiaľ najlepšie umiestenie sa jej podarilo v roku 2013, keď na okruhu Houston skončila ako druhá.

Mladá rodáčka z mesta Thun, prezývaná The Iron Maiden, získala vo februári minulého roku status pridruženého jazdca tímu Sauber a v apríli sa s nimi zúčastnila testov na okruhu Fiorano, kde jazdila s monopostom ročníku 2012. Ešte na konci roku však Švajčiari kontrakt, ktorý mohol viesť až k účasti ich krajanky v pretekoch F1 zrušili. Aktuálne de Silvestro jazdí za tím Andretti Autosport v sérii IndyCar.

Aktuálne má zo všetkých žien k Formule 1 najbližšie Škótka Susie Wolff, manželka šéfa tímu Mercedes F1 Tota Wolffa. Svoju kariéru začala tradične na motokárach, kde získala viacero škótskych aj medzinárodných úspechov. Neskôr jazdila preteky britských sérií F3 a Formuly Renault, až nakoniec získala angažmán v továrenskom týme Mercedes pre šampionát cestovných automobilov DTM.

V apríli 2012 sa Susie Wolff dostala na pozíciu vývojového jazdca tímu Williams, od roku 2014 sa okrem toho zúčastňuje aj voľných tréningov pred Grand Prix Veľkej Británie a Nemecka. Nevodí si pritom vôbec zle, minulý rok na okruhu Silverstone napríklad zaostala za tímovým kolegom Felippem Massom iba o osem desatín sekundy, takže by na neho stratila tri pozície a obsadila tak trináste miesto na štarte.

Ženy za volantom Formule 1

Výber pre vás

Ženy za volantom Formule 1

Súvisiace články

Otec urobil synovi auto, ktoré riadi ako 16-ročný

Traktor vošiel do cesty pretekárovi

Pod kladivko putuje bezchybné BMW Z8

VW predstavil drsný Golf pre okruhy

Výber pre vás