Džentlmenská dohoda automobiliek: Prečo mali japonské autá "len" 280 koní?

280 koní a maximálka 180 km/h: Aj takto vyzeral japonský automobilový priemysel

Na papieri 280 koní a 180 km/h. Ak boli japonské autá v skutočnosti?

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Džentlmenská dohoda patrí k typom kontraktu, ktorého plnenie závisí len na vzájomnej dôvere medzi všetkými zúčastnenými subjektmi. A hoci táto definícia znie v dnešnom svete a v našich podmienkach ako utópia, faktom je, že takéto dohody možno nájsť vo všetkých typoch priemyslu do dnešných dní, najmä v oceliarskom a železiarskom priemysle. Vzájomnú dohodu medzi sebou koncom 80. rokov uzatvorili aj japonské automobilky. Podľa nej mal byť výkon vozidiel limitovaný na 280 koní a maximálna rýchlosť na 180 km/h. Teda aspoň pre tie, ktoré boli predávané na domácom japonskom trhu.

Táto dohoda, zakorenená v obavách o verejnú bezpečnosť, vznikla v reakcii na rastúci počet smrteľných nehôd na cestách v Japonsku počas 80. rokov, pričom v roku 1988 dosiahol vrchol viac ako 10 000. Japonská asociácia výrobcov automobilov (JAMA) zohrala významnú úlohu pri podpore tohto obmedzenia, pretože verila, že vysoká rýchlosť bola priamo spojená s úmrtiami na cestách. Ešte v tom istom roku sa teda automobilky zhodli na spoločnom riešení. 

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/dzentlmenska-dohoda-automobiliek-preco-mali-japonske-auta-len-280-koni" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

JAMA ale podobné obmedzenie navrhovala už omnoho skôr - v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy nočným uliciam kraľovali pouličné automobilové a motorkárske gangy. Rastúca urbanizácia, počet obyvateľov, ale aj úzke mestské uličky či kľukaté horské cesty plné niekoľko desiatok metrov hlbokých zrázov poukazovali na to, že obmedzenie bolo dobrým rozhodnutím. Prvým modelom, ktorý túto dohodu symbolicky uviedol do života, bol Nissan 300ZX generácie Z32 s 3,0-litrovým dvakrát prepĺňaným šesťvalcom. 

K Nissanu sa pridali aj automobilky ako Mitsubishi s modelom 3000GT VR-4, ale výkon mali priškrtený aj rely legendy Subaru Impreza WRX STI a Mitsubishi Lancer Evolution. Dokonca aj superšport Honda NSX prišiel pôvodne s výkonom 274 koní, respektíve 254 koní v prípade spojenia s automatickou prevodovkou. Tieto autá sa ale predávali aj na západných trhoch, kde mali často vyšší výkon z rovnakého motora. Napríklad práve 3000GT VR-4 produkovalo doma rovných 280 koní, no v Spojených štátoch o 24 koní viac.

Začalo byť jasné, že japonské automobilky klamú o skutočnom potenciáli svojich športových áut. Ľudia začali na túto tému špekulovať, no automobilky sa aj naďalej tvárili, že všetko je s kostolným poriadkom. Takzvaná dohoda bola takmer neplatná, pretože autá boli z roka na rok výkonnejšie. Od polovice do konca 90. rokov sa bezpečnosť zlepšila v dôsledku uvedenia novodobých bezpečnostných prvkov, ako napríkald airbagy, čo viedlo k zníženiu počtu smrteľných nehôd.

O tom, že dohoda bola v druhej polovici 90. rokov prakticky mŕtva, hovorí napríklad výkon Toyoty Supry štvrtej generácie. Slávny dvomi turbami prepĺňaný radový šesťvalec 2JZ produkoval doma papierových 280 koní, no ten istý motor v Spojených štátoch a v Európe dosahoval až 330 koní. To isté platí o Nissane Skyline GT-R generácie R34, ktorému po zídení z montážnej linky namerali výkon 334 koní.

Dohoda čelila ďalším výzvam, keďže zahraniční výrobcovia pokračovali vo vývoji výkonnejších áut, čo vytváralo konkurenčný tlak na japonský automobilový priemysel. Tento tlak spolu s objavujúcimi sa dôkazmi, že rýchlosť nemusí priamo korelovať so smrteľnými úrazmi na cestách, viedli k zrušeniu dohody. V júli 2004 vtedajší predseda JAMA Itaru Koeda oznámil ukončenie dohody s tým, že sa nezistila žiadna priama súvislosť medzi rýchlosťou a smrteľnými úrazmi na cestách.

Prvým modelom, ktorý uviedli japonské automobilky po oficiálnom ukončení dohody, bola u nás takmer neznáma Honda Legend. Tá mala pod kapotou 2 vidlicové šesťvalce - s objemom 3,5 alebo 3,7 litra, pričom oba varianty produkovali výkon rovných 300 koní. 

Džentlmenská dohoda automobiliek: Prečo mali japonské autá "len" 280 koní?

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

Džentlmenská dohoda automobiliek: Prečo mali japonské autá "len" 280 koní?

Autor článku

Anton Čorňák

Súvisiace články

Spomínate si na legendárny Moskvič 408? Ukážte sa v našom kvíze!

Rúti sa Tesla do záhuby? Muskovo znižovanie cien je akt zúfalstva, hovorí zaujímavý komentár

Odhalili Renault Master štvrtej generácie! Ponúka klasický diesel i slušné elektro

Výber pre vás