S malými automobilmi to Suzuki jednoducho vie. Dokazuje to nielen nečakaný úspech rozmerovo skromného SUV Vitara, ale tiež pozitívne reakcie na uvedenie ešte drobnejšieho typu Ignis. Palec hore sme mu <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213957/test-suzuki-ignis-zasah-do-cierneho/">nedávno dali aj my v našom teste</a>. Japonský výrobca s ním takmer súčasne uviedol do predaja aj <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213147/suzuki-swift-podstatne-vylepseny-bestseller/">ďalšiu generáciu populárneho typu Swift</a>, ktorú sme si už stihli vyskúšať.

Hatchback prešiel našimi redakčnými rukami so štítkom AllGrip značiacim pohon všetkých kolies, ktorý dopĺňalo označenie SHVS. Ide o skratku výrazov Smart Hybrid Vehicle by Suzuki. Skrýva sa za nimi elektrická asistencia, no nejde o klasický zmiešaný pohon schopný fungovať čisto na batérie. Táto technika slúži na nenápadné uľahčenie práce spaľovacieho motora. V spojení s pohonom 4x4 je to nevídaná kombinácia, ktorá v danom segmente nemá obdobu. Aké je toto vozidlo v praxi?

Športovejší dojem a vzdušnejší interiér

Svišť prešiel pri jarnej výmene stráží z dizajnového hľadiska iba evolučnými zmenami. Štvrtá generácia je síce úplne nová, no ponechala si svoju vizuálnu identitu. Jej karoséria je tentokrát výhradne päťdverová. Disponuje zaujímavo rozdeleným C-stĺpikom, ktorý obsahuje aj zadné kľučky. Ich úzky zvislý tvar nám neprišiel veľmi priateľský na úchop. No dizajn tu evidentne dostal prednosť, vozidlo totiž vďaka tomuto riešeniu imituje trojdverové usporiadanie a pôsobí tak športovejšie.

K dynamickejšiemu dojmu prispieva väčšia šírka, znížená strecha či optické zvýraznenie blatníkov. V našom prípade ich vypĺňali šestnásťpalcové disky kolies, ktoré spájali leštený povrch s tmavým vnútrom. Prispeli tak k príjemnému vzhľadu. To isté možno povedať o LED svetlách, tie si našli cestu na oba konce karosérie. Drobnou chybičkou krásy je frontálny radar. Skrýva ho tmavý obdĺžnik narúšajúci celistvosť masky chladiča, čo nervyzerá ktovieako príťažlivo. No mnohí konkurenti ho nemajú v ponuke vôbec...

Napriek len drobným úpravám proporcií je interiér opäť vzdušnejší, Swift dokáže vnútorným objemom prekvapiť. Na slušne dimenzovaných a pohodlných predných sedadlách sa bez ťažkostí usadia aj vyššie postavy. Vzadu sa môže frizúra dlháňov stretnúť so stropným čalúnením, no bežná konfekcia sa pod neho zmestí. Slušnú porciu centimetrov pritom Suzuki ponúka v oblasti nôh.

Okrem miesta pre pasažierov medzigeneračne rástol aj batožinový priestor. K dobru dostal vyše päťdesiat litrov, vďaka slušnej hĺbke teraz poskytne štandardne 265 litrov. Napriek nárastu ide v rámci triedy o podpriemer. Neboduje ani praktickosťou, chýbajú háčiky či možnosť vytvorenia rovnej podlahy po sklopení zadných sedadiel. Za ich šikmo položenými operadlami zostáva výrazný schod. No objemovo to nie je najhoršie, vnútro karosérie pojme podľa oficiálnych údajov 947 l nákladu.

Opri predchodcovi pôsobí kabína hodnotnejšie, v čom má prsty použitie dekoratívnych líšt i kvalitnejších materiálov. Množstvo tvrdých plastov však celkom nezmizlo. Ide síce o posun, ale na viacerých súperov Suzuki v tomto smere nedočiahne. To nemožno povedať o ponuke vybavenia. Vypichnúť môžeme napríklad LED svetlomety, adaptívny tempomat, bezkľúčové rozhranie či zadnú kameru, k čomu sa pridáva množstvo ďalších prvkov známych aj z iných áut tohto segmentu.

Kabína prešla veľkými úpravami na dizajnovom poli a dostala mierne športový nádych. V prvom rade zaň môže volant s príjemne hrubým vencom splošteným v spodnej časti. Prispievajú k tomu červenou orámované prístroje ukryté v tubusoch, ale tiež centrálna konzola natočená k vodičovi. Jej súčasťou sú okrem okrúhlych výduchov aj rovnako tvarované ovládače klimatizácie. Ten prostredný v sebe dokonca integruje jednoduchý displej zobrazujúci teplotu a pracovný režim.

Samozrejme, najväčšou obrazovkou disponuje multimediálny systém tvoriaci ústredný bod palubnej dosky. Sedempalcový dotykový obdĺžnik i rozhranie skrývajúce sa v ňom už veľmi dobre poznáme z iných áut Suzuki. Malý farebný panel sa zmestil aj medzi otáčkomer a rýchlomer, zobrazuje klasické údaje palubného počítača. Ten prešiel zásadnou zmenou. Po novom ho možno ovládať priamo z volantu, vďaka čomu sa obmedzilo nahmatávanie zastaranej tyčinky skrz jeho obruč.

Displej na prístrojovej doske umožňuje zobraziť veľké množstvo informácií. Okrem obligátnych údajov o spotrebe či funkčnosti tempomatu napríklad aj preťaženie či využitie výkonu a krútiaceho momentu. To väčšinou vídame len vo výkonných modeloch. Nami skúšaný exemplár umožňoval monitorovať aj činnosť pohonu, ktorý má v anglickom svete zaužívané označenie mild-hybrid.

Srdcom skúšaného automobilu bol známy atmosférický benzínový štvorvalec DualJet, ktorý zo zdvihového objemu 1,2 litra dokáže vytiahnuť 66 kW (90 k). Svoj krútiaci moment s maximom 120 Nm prenáša cez päťstupňovú mechanickú prevodovku štandardne na predné kolesá. Zadné sa pripájajú len vtedy, keď ich treba. Omnoho častejšie vstupuje do hry systém SHVS. Za touto skratkou sa skrýva drobný elektromotor, ktorý čerpá energiu z malej batérie uloženej pod sedadlom vodiča. Suzuki žiadne parametre neudáva.

O činnosti tejto techniky vodiča informuje najmä grafika palubného počítača, nijak zásadne ju totiž necítiť a ani nepočuť klasické bzučanie. Samotná atmosféra pritom v bežnom režime pracuje výnimočne ticho. No situácia sa mení, ak ju začnete hnať do vyšších otáčok. Vtedy sa motor ozýva pomerne nahlas. Prospela by mu o niečo lepšia akustická izolácia, čo platí aj o aerodynamických ruchoch. Pri diaľničných rýchlostiach je obtekanie päťdverovej karosérie vnútri výrazne počuť.

Integrácia systému SHVS sa prejavuje v prvom rade na činnosti systému štart/stop. Väčšinou ho vypíname, no tu nám vďaka extrémne rýchlym reakciám nevadil. Elektromotor okrem toho trochu vypĺňa hluché miesta atmosférického benzínu v nízkych otáčkach, no podľa displeja sa občas zapojí aj v rýchlosti nad 100 km/h. Jeho prácu však subjektívne necítiť. Efekt sa nedostaví ani pri plnom plyne, akcelerácia tohto modelu dych nikomu nevyrazí. So stovkou za 12,6 sekundy ide o najpomalšieho člena ponuky. V mestskom prostredí pôsobí napriek tomu dostatočne svižne, aj keď dynamika bola pri návrhu tejto techniky evidentne druhoradá. Hlavným dôvodom jej vzniku bola efektivita narábania s palivom.

Hybridy fungujú najlepšie v urbanizovaných podmienkach a systém SHVS nie je výnimkou. V meste sme so Swiftom bežným štýlom jazdy dosiahli 5,2-litrový výsledok. Nepochybujeme pritom, že s ľahkou nohou by sme trafili aj oficiálny údaj ležiaci tesne pod päťkou. Tento výsledok dokumentuje funkčnosť zaujímavého riešenia. Na okresných cestách, kde sa elektromotor k slovu dostáva menej, sme totiž mali priemer 4,8 l/100 km. Zvyčajne je pritom rozdiel týchto dvoch režimov omnoho väčší. Diaľničné presuny svišťovi voňali o niečo menej, pri legálnom maxime 130 km/h vykázal hodnotu 6,7 litra benzínu na sto.

Pod peknú spotrebu paliva sa okrem samotného pohonu podpísala aj nízka hmotnosť, Swift totiž medzigeneračne schudol vyše metrák. Môže za to ľahká platforma Heartect. Skúšaný model je síce najťažším variantom, no ani s plným vybavením nedočiahne na magickú hranicu jednej tony. Bez vodiča váži 980 kilogramov. Ovplyvnilo to nielen apetít motora, ale aj jazdné vlastnosti.

Už v minulosti japonský svišť tešil svojich šoférov vrtkým charakterom. Na jeho obratnosti sa nič nezmenilo, nakoľko exteriérové rozmery zostali viac-menej nezmenené. Typickým rysom sú tiež kolesá umiestnené v rohoch pôdorysu karosérie. Vďaka nim hatchback občas pôsobí dojmom motokáry a menej náročného šoféra dokáže svojím prejavom zabaviť. No má to niekoľko úskalí. Charakter auta sabotuje vláčne pôsobiaci volant, ktorému by prospel strmší prevod.

Okrem nepresvedčivého riadenia trpí svišť aj ďalšími chorobami, ktoré nedávno prezentoval aj Ignis. Na mysli máme najmä jeho pruženie. Naladené je pomerne mäkko, čo pri kvalitnom asfalte znamená príjemný komfort. No väčšie nerovnosti dokážu tlmiče dostať na doraz. V slovenskej realite to znamená častý buchot podvozka, ale v zákrutách tiež odskakovanie ľahkej zadnej časti s torznou priečkou. Vo výsledku si tak posádka užije menej pohodlia než pri niektorých konkurentoch.

Prítomnosť pohonu AllGrip naznačuje možnosť použitia mimo asfaltu, nejaké terénne ambície však schladí svetlá výška na bežnej úrovni 12 centimetrov. Vozidlo okrem toho neposkytuje žiadnu voľbu režimov. Využíva jednoduchý systém s viskóznou spojkou, ktorá pripojí druhú nápravu len v prípade preklzávania prednej. Vodiči to ocenia najmä v zimných mesiacoch. Prípadne na rozblatenej ceste, kde sme Suzuki preverili aj my. Záber zadných kolies bol na šmykľavom povrchu cítiť.

Novému svišťovi nalepil tuzemský importér značky atraktívnu základnú cenu. Štartovacia priečka 9 990 eur vyzerá veľmi lákavo, zákazník za ňu dostane vybavenie GL a 1,2-litrový benzín s výkonom 66 kW (90 k) poháňajúci predné kolesá. Ale extra technika niečo stojí. Ak prejdeme v cenníku na kombináciu pohonu 4x4 so systémom SHVS dostupnú výhradne v úrovni GLX, dostaneme sa na sumu 14 890 eur. Priplatiť sa potom dá akurát za metalízu (400 €) alebo dvojfarebný lak (700 €).

Absencia plejády opcií neznamená, že by Swift bol chudobný. Testovaný exemplár mal štandardne leštené šestnásťpalcové disky kolies, LED svetlomety, radarový bezpečnostný systém, adaptívny tempomat, bezkľúčové rozhranie i navigáciu. Niekomu by mohli chýbať parkovacie senzory, no tie vzhľadom na exteriérové rozmery malého auta a prítomnosť zadnej kamery možno oželieť.

Štvrtá generácia svišťa si ponechala svoju zachovala svoju dizajnovú identitu, no vďaka miernej úprave proporcií a skrytým zadným kľučkám pôsobí dynamickejšie. Modernejší ráz dávajú hatchbacku LED svetlá. Dobrý dojem vyvoláva interiér, ktorý prináša viac miesta i lepšie vybavenie. Jeho ponuka je na vysokej úrovni. V porovnaní s niektorými konkurentmi stráca Suzuki v oblasti materiálov či objemu batožinového priestoru, ale nejde o nejaké zásadné čierne body.

Testovaná verzia je síce najpomalším členom ponuky, no v mestskom prostredí pôsobí dostatočne svižne. Vďaka systému SHVS tam dosahuje aj veľmi priaznivú spotrebu. Činnosť mild-hybridu pritom nijak necítiť a v bežných podmienkach o sebe nedáva vedieť ani pohon 4x4. Ten prebudia až náročnejšie podmienky. Jeho prítomnosť však dáva modelu Swift veľkú univerzálnosť, báť sa nemusí blata ani snehu.

Japonský automobil je síce malý, ale najmä vďaka svojej technike výnimočný. Jeho kompaktný pôdorys s kolesami uloženými v rohoch karosérie mu opäť dáva obratný charakter. No zábavu za volantom obmedzuje riadenie a mínusom je tiež podvozok, ktorý na slovenskom povrchu často búcha a poskakuje. Podľa nás ide o najväčšiu slabinu tohto Suzuki. Tŕňom v oku záujemcov môže byť aj cena testovanej verzie, no tá okrem unikátnej techniky obsahuje aj množstvo vybavenia.

Test Suzuki Swift: Malý, ale výnimočný

Výber pre vás

Test Suzuki Swift: Malý, ale výnimočný

Súvisiace články

Škoda Karoq: Páni, toto bude bestseller!

Jazda s Hondou Clarity: Vodíkové auto v realite

Test Seat Leon TGI: Výhodnejší než diesel

Výber pre vás