Meno Prius má vo svete hybridov cveng ako žiadny z konkurentov. Kým ostatní sa ledva rodia, Toyota Prius už brázdi cesty v tretej generácii, ktorá má za sebou dokonca už aj malý polčasový chirurgický zákrok. Tento japonský priekopník si postupne získal dôveru už takmer 2,5 milióna zákazníkov a naháňa ďalších.

Okrem evolúcie Priusu s karosériou liftback Toyota rozosieva semienka pohonu Hybrid Synergy Drive aj do ďalších modelov ako Yaris, Auris, či Lexus CT 200h, ale rozširuje aj rodinu hybridov variáciami mena Prius (Prius Aqua, Prius +). Cieľ je jasný. Urobiť z hybridnej sústavy masovku, znížiť tým náklady a urobiť z nej ešte väčšiu masovku. Toyota má ešte niekoľko rokov na vyťaženie hybridnej žily (v štýle spaľovací motor s pomocou elektromotora), ale na dvere už klopú nové systémy, kde spaľovací motor hrá iba vedľajšiu úlohu. Zatiaľ však zostáva Prius v odvetví alternatívnych pohonov kvantitatívne neprekonaný.

Inžinieri sa pri modernizácii Priusu držali známeho: čo ťa nepáli, nehas. Systém pohonu HSD nepáli, nehasili ho teda. Funguje ako má, tak načo doň vŕtať. Druhá fáza tretej generácie dostala iba kozmetický facelift, aby lepšie zapadla do katalógov Toyoty.

Zmenená je spodná časť predného nárazníka v štýle posledných modelov, upravené sú aj svetlomety s LED svetlami. Vonkajšie spätné zrkadlá sú po novom elektricky sklápateľné a facelift neobišiel ani koncové svetlá. Interiér Priusu dostal nové čalúnenie, nejaké ozdôbky navyše a farbu zmenenú zo tmavosivej na čiernu. Koniec hlásenia.

Hybrid: áno, či nie? To je otázka, ktorá má potenciál rozhádať aj Winnetoua s Old Shatterhandom, preto sa v nej radšej nebudeme vŕtať. Existujú argumenty pre a proti, no aj množstvo „ale...“ na jednej strane brehu, tak ako aj na druhej. Nech len teda Winnetou s Old Shatterhandom ďalej brázdia prériu bok po boku a my zisťujme, ako jazdí Prius.Testovali sme ho v prostrednej výbave Prius.

Keď sa už človek vozí v Priuse, zelenkavé svedomie mu nedovolí ani odhodiť prázdnu PET fľašu do zmiešaného odpadu. To sa prejavilo aj na našom jazdnom štýle počas testu a plynový pedál sme stláčali v rámci možností väčšinou mierne. Odmenou nám bola priemerná spotreba v meste na úrovni 4,4 litra. Veríme, že ortodoxným stromoobjímačským štýlom by sme sa dostali aj na cifru opečiatkovanú normami. Práve jazda v meste je silnou stránkou Priusu a hybridov všeobecne. Pri nízkych priemerných rýchlostiach sa tu častejšie dostáva k slovu elektromotor.

Elektromotor spĺňa v Priuse úlohu kvázi prepĺňania. Ak pravá noha vodiča naznačí dopyt po krútiacom momente, riadiaca veža dá pokyn elektromotoru, ktorý ochotne pomáha spaľovaciemu štvorvalcu s objemom 1,8 litra. Pri dnešnom trende downsizingu pôsobí táto kubatúra celkom archaicky, no motor Priusu pracuje podľa obzvlášť úsporného Atkinsonovho cyklu a podáva podpriemerný maximálny výkon práve za účelom striedmej prevádzky. Celkom paradoxne dnes vyznieva fakt, že od predstavenia Priusu v roku 1997 vzrástol objem spaľovacej jednotky z 1,5 na 1,8 litra. Žeby upsizing?

V praxi hybridná sústava pôsobí pokojným dojmom a prechody rôznymi režimami pred posádkou utajuje. Podľa aktuálnej situácie pracuje buď iba spaľovací motor, alebo iba elektromotor alebo tieto dve jednotky svorne kooperujú. Čo sa deje v útrobách Priusu počas jazdy, si môžete overiť bystrým sluchom, alebo si jednoducho navoliť zobrazenie „vitálnych funkcií“ hybridnej sústavy, kde vám je všetko graficky predostreté v reálnom čase ako na tanieri.

Týmto sa dostávame k bodu, ktorý z Priusu robí celkom zábavné auto. Nie, netrhá asfalt, no pre určitý druh ľudí, ktorí sú zhodou okolností náchylní kúpiť si hybrid, je sledovanie toku energií a snaha o čo najnižšiu spotrebu celkom príjemnou a uspokojujúcou činnosťou. Aj my sme sa často prichytili pri tom, že sa snažíme čo najdlhšie kotúľať sa len s pomocou elektromotora.

Ak máte aspoň trochu zelený mozog, Prius vás pohltí. Ak vám však v žilách koluje benzín, prípadne nafta, hrozí, že Prius zavrhnete. Na celkový papierový výkon 136 koní sa auto javí dosť komótne, navyše vďaka bezstupňovej prevodovke vytvára motor monotónnu kolotočiarsku zvukovú kulisu. Ešte poznámka k samotnému zvuku: je nemastný neslaný a na high-tech vozidlo zle odizolovaný.

Čisto elektrický režim sa samočinne vypína tesne nad hranicou 30 km/h alebo pri poriadnom zatlačení akcelerátora. Hodí sa teda na kľučkovanie úzkymi uličkami, kde opatrnosti nikdy nie je dosť, alebo na nekonečné posúvanie sa v kolóne. Pri pokojnom rozbiehaní sa zas elektromotor šetrí drahocenné palivo, keďže vtedy je spaľovací motor najsmädnejší. Razantnejšie rozbehy už zabezpečuje tandem motorov spoločne.

Po opustení výsostného mestského územia sa dá s Priusom rozumne jazdiť pokým neminiete zvislú dopravnú značku „Začiatok diaľnice“. Potom sa razom všetky výhody hybridnej povahy menia na nežiaducu záťaž. Kým teda doplachtíte k inkriminovanej značke, počítajte pri predpisovej jazde so spotrebou 4,3 litra, za značkou si Prius pýta bez ostychu aj o dva litre viac. V porovnaní s výsledkom v meste je to relatívne veľa, to však iba preto, lebo Prius je v meste jednoducho kráľ. Ak sa na 6,5 litra pozrieme v absolútnej hodnote, na diaľničný režim a benzínový motor to nie je žiadna hanba. Prius teda u nás za spotrebu vo všetkých režimoch dostáva zelený bodík.

Hladké tvary, interiér ako z budúcnosti, zameranie na pokojnú a úspornú jazdu naznačuje, že Prius má mäkký podvozok. Je to však presne naopak. Určitý podiel na pocite tvrdého podvozku majú iste 17-palcové disky, ktoré sú v základe testovanej výbavy Prius. S pätnástkami by bolo zvezenie pravdepodobne komfortnejšie. V každom prípade z vás Prius ako priateľ prírody a života na Zemi nevytrasie dušu ani posledné groše, aj keď s menšími diskami výrobca udáva ešte o deci nižšiu spotrebu.

Nevieme, či je fakt, že všetky plasty interiéru sú tvrdé dôsledkom ekologicko-recyklačných snáh výrobcu, alebo či ide o čisté šetrenie. V každom prípade, zanietencom ochrany prírody to prekážať nebude, navyše telo palubnej dosky na pohľad nevyzerá lacno. Jej tvrdú povahu odhalí až dotyk.

Štylistika interiéru sa dá jednoducho opísať ako „UFO-friendly“. Iní výrobcovia s futuristikou experimentujú viac či menej úspešne, Toyota však v Priuse ide vzhľadom na cieľovú skupinu na istotu. Na pracovisku sa však bude cítiť príjemne aj konzervatívec. Absolútnou čeršničkou na ergonomickej torte je unikátne ovládanie teploty kúrenia na volante, ktoré nemá v súdobej produkcii páru. V kontraste so všeobecne panujúcou modernou sú klasicky vyzerajúce tlačidlá na stredovej konzole, staroškolské ovládanie tempomatu pod volantom, či nožne obsluhovaná parkovacia brzda.

Napriek futuristickému dizajnu a vyspelej technológii pohonného systému v Priuse nečakajte nastúpenú rotu asistenčných radarových alebo kamerových prvkov. Nič také Toyota v hybride neponúka. Výnimkou sú senzory šera, dažďa, príplatkový adaptívny tempomat a zadná parkovacia kamera, ktorá sa aktivuje zaradením spiatočky. Cúvanie s Priusom je však napriek priamemu televíznemu prenosu situácie na stredovú konzolu utrpením. Počas zaradeného reverzu sa v interiéri ozýva uši drásajúce pípanie, aké poznáme z nákladných áut. Význam tohto divu sme nepochopili a ani sa nám ho nepodarilo cez menu vypnúť.

Prius vo vnútri ponúka cestujúcim naozaj dostatok priestoru a menej plecnatý pasažier vzadu v strede sa poteší rovnej podlahe pod nohami. Batožinový priestor má vyššie dno, pod ním sa však nachádzajú ešte tajné priestory na uschovanie aj väčších predmetov, či „plochého“ nákupu, ktorý tak nelieta v každej zákrute zo strany na stranu. Pod druhým dnom je ešte vercajg na opravu defektu.

Cenník Priusu je jednoduchý. Jediná kombinácia pohonného systému a prevodovky sa páruje s troma výbavami. V základe Entry (od 26 800 eur) je už napríklad aj head-up displej, automatická klimatizácia, multimediálny systém a hliníkové disky, no chýba tempomat. Priplatiť sa dá iba za navigačné systémy a laky. Kto chce niečo extra, mal by zamieriť aspoň na stupienok Prius, kde štandardne dostane 17-palcové disky, spomínaný tempomat, a ďalšie drobnosti, plus možnosť priplatiť si za paket Solar+ (2 500 eur), ktorý obsahuje strešné okno so solárnym panelom, audio systém JBL, systém Smart Entry &amp; Start a dažďový senzor.

Najvyššia výbava Premium(30 900 eur) má navyše LED svetlomety, kožené sedadlá a časť paketu Solar+. Zvyšok (solárne strešné okno s ventilačným systémom a diaľkovo ovládanou klimatizáciou) sa dá dokúpiť v rámci balíka Solar za 1 800 eur. Toyota ešte ponúka paket Technology s nadstavbou štandardných navigačných systémov, automatickým parkovacím systémom, predkolíznym systémom a adaptívnym tempomatom. Ak vám nechýba tempomat, pokojne choďte do základnej výbavy Entry s 15-palcovými kolesami a obyčajnou látkou v interiéri.

Či už ste fanúšikom hybridov alebo nie, pred Priusom klobúk dole. Žiadny z jeho alternatívnych súkmeňovcov nenaskočil na vlnu ekológie tak skoro a s takým úspechom. Ťažko ho budú dobiehať, a to nie len pre jeho časový náskok. To však neznamená, že Prius je len imidž. Na priame súboje si ale ešte budeme musieť počkať, kým sa konkurencia preberie.

Existuje tisíc racionálnych dôvodov, prečo sa Priusu vyhnúť. Avšak Prius sa jednoducho stal pojmom a ľudia často nekupujú rozumom, ale podľa pocitov. To však neznamená, že Prius je len imidž. V reálnej prevádzke dokáže byť úsporný takmer ako skúter a nebojí sa ani územia mimo katastra obcí. Ani jeho batožinový priestor nie je výrazne hendikepovaný prídavnými zariadeniami elektropohonu. A aj keď štandardné cenníkové ceny, ktoré sme uviedli, nie sú najnižšie, vrásky na tvári záujemcu môže narovnať predajná akcia, momentálne vo výške až 3900 eur.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188074/test-toyota-prius-preco-nie/1708"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Toyota Prius: Prečo nie?

Výber pre vás

Test Toyota Prius: Prečo nie?

Súvisiace články

Krátky test Peugeot 508 SW: Na vlnách v bavlne

Veľký test Honda Civic 1.8 i-VTEC: Generácia osem a pol

Test Audi A1 Sportback: Miliónová blcha

Test Hyundai i40 1.7 CRDi AT: Pre zručných hráčov tetrisu

Výber pre vás