Je všeobecne známe, že údajom o papierovej spotrebe, ktoré dnes poskytujú automobilky, sa príliš veriť nedá. Súkromným osobám tento fakt až tak neuškodí, firmy však trpia kvôli tomu, že autá sú v realite aj pri pokojnej jazde smädnejšie, než by oficiálne mali byť. V takýchto podmienkach je potom ťažké rozhodovať sa, akú motorizáciu kúpiť. Problém sa pritom kvantitou vozidiel len nafukuje. Rozhodnutie o motorizácii fleetových vozidiel je niekedy poriadne ťažké.

Preto sme sa rozhodli zistiť, ktorý pohon je reálne najúspornejší. Na detailné porovnanie sme k dispozícii mali štyri automobily, menovite išlo o Leon Xcellence s agregátom 1.4 TSI ladeným na 92 kW (125 k), Leon Xcellence 1.4 TSI ACT s výkonom 110 kW (150 k) a vypínaním dvoch valcov, Leon ST Xcellence 2.0 TDI produkujúcim 110 kW (150 k) a Leon Style 1.4 TGI spaľujúci benzín i stlačený zemný plyn (Compressed Natural Gas - CNG). “Plynový” agregát ponúka výkon 81 kW (110 k). Všetky vozidlá boli vybavené šesťstupňovou manuálnou prevodovkou.

Samotný Seat Leon v našej redakčnej garáži nie je žiadnym nováčikom, preto sa jeho jazdným vlastnostiam či iným charakteristikám budeme tentokrát venovať len okrajovo. Koniec-koncov, na vlastnej koži sme si ho <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/212507/omladeny-seat-leon-sa-vyrovnava-modelu-ateca/">po facelifte</a> mohli vyskúšať už niekoľkokrát. Testovali sme <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213390/test-seat-leon-1-4-tsi-partner-na-kazdy-den/">benzínovú 1.4 TSI vo vyhotovení hatchback</a> i <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214045/test-seat-leon-st-ked-v-kolonach-relaxujete/">technologicky vyzbrojenom kombi</a>, ale napríklad aj <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214799/test-seat-leon-tgi-vyhodnejsi-nez-diesel/">verziu spaľujúcu benzín a CNG</a>. Jazdné vlastnosti modelu už teda poznáme veľmi dobre.

Hneď na začiatku treba povedať, že počas testu sme k dispozícii nemali žiadne simulované prostredie s ideálnymi podmienkami. Práve naopak, neustále silno snežilo, bola zima, fúkal vietor a cesty mali k ideálnemu stavu ďaleko. Jazdilo sa po rovnakej trase zahrňujúcej obce i okresné cesty, za celý deň autá prešli približne 180 až 190 kilometrov.

V každom vozidle sa prestriedali štyri posádky, čiastočne eliminovaný bol teda aj vplyv jednotlivých jazdných štýlov. Apropos, počas testovania sme sa nesnažili jazdiť “na spotrebu”, tempo sme prispôsobovali okolitej premávke, aby boli výsledky čo najreálnejšie. Bitka o titul najefektívnejšieho auta sa teda mohla začať - všetky motorizácie mali rovnaké štartovacie podmienky.

Otázna návratnosť: 1.4 TSI ACT 110 kW (150 k)

Ako prvý sa nám do rúk dostal biely Leon s prepĺňanou jedna-štvorkou a funkciou vypínania dvoch valcov. Motor dáva automobilu pohodlnú výkonovú rezervu, jazdí sa s ním veľmi príjemne a v jeho prípade sa rozhodne nemusíte báť ani dynamickej jazdy či predbiehania. Oceňujeme jeho tichý chod a kultivovaný charakter pripomínajúci atmosférické pohonné jednotky.

Z hľadiska nákladov a pomeru ceny a výkonu by však z aktuálnej ponuky motorov nebol našou prvou voľbou. Práve naopak, spomedzi agregátov, ktoré sme mohli priamo porovnať, by sme ho zaradili na posledné miesto. Dôvodov na to máme hneď niekoľko.

V porovnaní so slabšou motorizáciou nesúcou štítok 1.4 TSI ladenou na 92 kW (125 k) sme výkonový rozdiel v praxi príliš necítili. Podľa oficiálnych parametrov má byť silnejšia jednotka v šprinte na stovku rýchlejšia o 1,1 s, v realite však túto výhodu využijete málokedy. Za zmienku stojí aj fakt, že Leon so 110-kilowattovým motorom je pri rovnakej výbave drahší o 1 550 eur.

<p>Funkcia vypínania dvoch valcov sa síce postarala o to, že silnejší motor v našom teste na 100 kilometrov spotreboval len 6,2 litra benzínu, slabší však bol horší len o 0,4 litra paliva. V praxi teda s výkonnejšou jedna-štvorkou na stovke kilometrov ušetríte len 60 centov. V takomto prípade je návratnosť vyššej investície doslova irelevantná - rozdiel sa vám vráti až po najazdení viac než 250 000 kilometrov.

Vieme si však predstaviť situáciu, v ktorej by sme ho pred slabším variantom uprednostnili. Využívate často maximálne prípustné zaťaženie automobilu? Potom vám extra výkon a 250 Nm (slabšia jedna-štvorka má len 200 Nm) krútiaceho momentu určite padne vhod. Ak však v Leone budú väčšinou jazdiť len jeden či dvaja ľudia, vyššia investícia sa nemusí oplatiť. V prípade 1.4 TSI ACT totiž teoreticky možno očakávať aj vyššie servisné náklady - komplikovanejšia technológia sa môže premietnuť do frekventovanejších návštev servisu.

Menej môže byť viac: 1.4 TSI 92 kW (125 k)

Slabší nemusí znamenať horší, aspoň to naznačil náš test. V realite síce 1.4 TSI s výkonom 92 kW (125 k) spotrebuje viac paliva než 1.4 TSI s funkciou vypínania valcov, vstupné náklady sú tu však podstatne nižšie. Po odjazdení 180 kilometrov v zmiešaných podmienkach a s obmenou posádok sme dotankovaním zistili, že slabšia jedna-štvorka na sto kilometrov jazdy spáli 6,6 l benzínu.

Motor je počas jazdy podobne príjemný ako jeho silnejší variant - je tichý, kultivovaný a zvládne aj dynamickejší jazdný štýl. Kvôli nižšiemu výkonu a krútiacemu momentu sa hodí viac na jazdenie s “prázdnym” automobilom - takéto cesty však dnes vôbec nie sú neobvyklé. Ak do firmy chcete kúpiť auto pre človeka, ktorý na ňom bude jazdiť najmä sám, nemusí byť tento agregát zlou voľbou. Prvé miesto mu však v pomyselnom rebríčku neprislúcha.

Pre rozhodných majiteľov: 2.0 TDI 110 kW (150 k)

Vo všeobecnosti platí, že ani agregát 2.0 TDI nemusí byť zlý, ani ten si však neodnáša zlatú medailu. Nenadarmo sa hovorí, že diesel sa oplatí kupovať najmä ak plánujete jazdiť dlhšie trasy pri vyšších rýchlostiach. Vďaka prirodzeným danostiam v podobe vyššieho krútiaceho momentu (340 Nm) sa tiež hodí pre ľudí, ktorí vo vozidle budú často prenášať ťažký náklad.

V našom teste obsadil motor 2.0 TDI ladený na 110 kW (150 k) z hľadiska nákladov na 100 kilometrov jazdy druhé miesto. Za prejdenie tejto vzdialenosti totiž vďaka spotrebe 5,6 l/100 km zaplatíte približne 6,70 eura. To už je pomerne veľký rozdiel. Pri naftiaku však treba myslieť na zvýšené náklady pri kúpe a pravdepodobne aj servise automobilu.

Už len vstupná investícia sa vám v závislosti od porovnávanej benzínovej motorizácie predraží približne o 2 000 až 3 500 eur. Extra peniaze sa vám teda v kontraste so slabším 1.4 TSI vrátia po odjazdení 165 000 km, návratnosť investície v porovnaní s výkonnejším 1.4 TSI ACT predstavuje údaj 127 000 km. Pritom však vychádzame len zo samotných výdavkov na palivo. Po započítaní sumy potrebnej na servis by sa hranice posunuli ešte vyššie. Treba však uznať, že v tomto teste bol motor 2.0 TDI znevýhodnený - pracoval pod kapotou ťažšieho kombi. Pár desiatok kilogramov hmotnosti navyše však s apetítom zázrak nespraví.

V neprospech naftového agregátu hovorí vyššia hmotnosť a ťažkopádnejšia predná časť vozidla. Diesel je subjektívne navyše aj o niečo hlučnejší. Stále však platí, že ak na automobile najazdíte množstvo diaľničných kilometrov, rozhodne niet nad čím váhať. V zmiešanom cykle a pri krátkych trasách už rozdiely nie sú natoľko markantné. Dnes už sú v takýchto podmienkach totiž pomerne úsporné aj benzínové agregáty.

Hybrid spaľujúci benzín i CNG je z hľadiska nákladov jednoznačným víťazom porovnania. Ako to s ním však je z hľadiska jazdných vlastností? Výkonový deficit (ponúka 81 kW/110 k) už je v jeho prípade cítiť. Rozdiel medzi dvomi benzínovými jedna-štvorkami je miniatúrny, v tomto prípade je však už odstup väčší. Na druhú stranu, agregát stále ponúka solídnych 200 Nm - za nepoužiteľný ho teda rozhodne označiť nemožno.

Auto dokáže rozhýbať aj pri plnom obsadení, predbiehanie či nebodaj rýchla jazda v takejto situácii však už nebudú úplne bez námahy. Rozhodne sa hodí najmä na účely efektívneho presúvadla, ktoré vodiča, prípadne aj spolujazdca, s malými nákladmi prepraví z bodu A do bodu B.

Čo sa prejavu pohonnej jednotky týka, rozdiel medzi spaľovaním benzínu a CNG ani nepostrehnete. Jedna-štvorka si naďalej zachováva svoj tichý a umiernený charakter. Ten oceníte najmä pri každodennom jazdení na kratšie či stredne dlhé trasy.

Prítomnosť tohto agregátu zároveň pocíti aj vaša peňaženka či firemná pokladnica. Pri jazde na CNG spotrebuje na 100 km jazdy 4,2 kg stlačeného plynu, v praxi vás teda každá stovka kilometrov bude stáť približne 4,8 eura. Netreba sa tu obávať ani vysokých vstupných nákladov, spomedzi testovaných vozidiel je práve toto druhé najlacnejšie. Menej stojí len 1.4 TSI s výkonom 92 kW (125 k). Aj v porovnaní s ním sa však do hybridu ísť oplatí - návratnosť investície predstavuje nájazd 19 250 km.

Pri drahšom 1.4 TSI ACT je pre “plynových” vodičov situácia ešte lepšia. Už len vďaka menším nákladom majú pri kúpe klasickej benzínovej jednotky okamžite usporené na palivo, ktoré vystačí na prejdenie bezmála 16 250 km. V porovnaní s drahším dieselom usporia pri kúpe ešte viac, rozdiel 2 690 eur bude stačiť na prejdenie 56 000 km v režime spaľovania CNG.

Výhodou hybridného pohonného ústrojenstva spaľujúceho stlačený zemný plyn je jeho flexibilita. Ak práve v blízkosti nemáte čerpaciu stanicu CNG, automobil dokáže bez problémov jazdiť aj na benzín. Síce s vyššími nákladmi, ale bez čakania. Aj samotné dopĺňanie zemného plynu prebieha veľmi rýchlo a pohodlne, od plnenia nádrže benzínom či naftou sa odlišuje len minimálne. Navyše, narozdiel od LPG môžete s CNG bez problémov parkovať aj v podzemných garážach.

Pozitívom Leonu CNG je aj dojazd, ktorý pri šetrnej jazde bez problémov presiahne hranicu 1 000 km. Eso v rukáve je aj bezpečnosť tohto paliva. V niektorých štátoch Európy ho používajú zásahové vozidlá hasičskej služby kvôli jeho vysokému bodu horenia. Vznieti sa až pri 650 °C, zatiaľ čo benzín a nafta začínajú horieť pri 250-, resp. 340-tich stupňoch Celsia. V prípade havárie je tlak v nádrži uvoľnený cez bezpečnostný ventil - k roztrhnutiu nádrže by teda dôjsť nemalo.

Treba však uznať, že tento pohon má aj svoje nevýhody. V ponuke Seatu ho kúpite prinajlepšom vo variante Style, na komfort vyhotovenia Xcellence a plnú výbavu teda musíte zabudnúť. Ďalším negatívom môže byť riedka sieť staníc určených na plnenie CNG. To by sa však v blízkej dobe mohlo zmeniť.

V kuloároch sa už dlhšie hovorí o tom, že čoskoro by mala stanica na CNG stáť v každom krajskom a viacerých okresných mestách. Tento pohon je totiž atraktívny nielen z hľadiska nákladov, ale aj emisií oxidu uhličitého (až o 25% menej v porovnaní s bežným benzínovým motorom) a oxidov dusíka (až o 85% menej v porovnaní s bežným naftovým motorom). V budúcnosti teda môže byť tvrdou konkurenciou elektro-benzínových hybridov.

Vo všeobecnosti platí, že pri kúpe automobilu a výbere jeho pohonu by si kupujúci predovšetkým mal zvážiť to, ako bude konkrétne vozidlo používať. Je zbytočné kupovať si slabší benzín, ak bude auto neustále jazdiť po diaľnici, alebo diesel do mestskej či prímestskej premávky s častými štartmi a dlhšími prestávkami.

Ak však idete tvrdo po nákladoch na jazdu, CNG rozhodne stojí za zváženie. Jazda s ním je veľmi príjemná, od bežných benzínových automobilov sa v podstate neodlišuje. Navyše je ešte aj ohromne efektívna, úsporná a ekologickejšia. Do firemného vozového parku sa stlačený zemný plyn rozhodne hodí. Jeho výhody však môžu oceniť aj súkromné osoby, ktoré denne nenajazdia veľké množstvo kilometrov.

Reálny test spotreby: Nafta vs. benzín vs. CNG

Výber pre vás

Reálny test spotreby: Nafta vs. benzín vs. CNG

Súvisiace články

Test Seat Ibiza 1.0 TSI: Kilometrový skok vpred

Test Seat Arona: Módne SUV po španielsky

Test Seat Leon TGI: Výhodnejší než diesel

Výber pre vás