Evoque je na prvý pohľad iný, o tom niet pochýb. Aj na druhý, tretí a ďalší pohľad sa nám však podarilo odhaliť množstvo kvalít, ukrytých pod povrchom, najprv <a href="https://www.automoto.sk/clanok/186175/test-range-rover-evoque-td4-tata-valcuje-mama-sa-raduje/838">v teste strednej naftovej alternatívy TD4</a> s manuálnou prevodovkou v službách päťdverovej verzie, potom pri podrobnom skúmaní úplného opaku: <a href="https://www.automoto.sk/article/187064/velky-test-range-rover-evoque-si4-coupe-az-na-vrchol">trojdverového modelu so špičkovým benzínovým motorom a automatickou prevodovkou</a>.

Evoque teda poznáme dosť podrobne a nie je potrebné znovuobjavovať Ameriku. V tomto krátkom teste preto už len veľmi stručne zhrnieme to najdôležitejšie a do tohto základu zasadíme ďalšiu pohonnú kombináciu: špičkový diesel SD4, automatickú prevodovku, systém Terrain Response s voličom jazdných módov obohateným o ďalší režim s príznačným názvom Dynamic a z doteraz testovaných áut najrozsiahlejší arzenál príplatkovej výbavy.

Evoque už na obrázkoch vyzerá kompaktne. A ešte kompaktnejšie pôsobí pri blízkom osobnom kontakte. Ako sme sa však už presvedčili predtým, do skladného vonkajšieho formátu sa podarilo naskladať prekvapivo dobrý vnútorný priestor, pri pohľade na hodnotu objemu kufra dokonca až veľkorysý. A podarilo sa ho usporiadať aj dosť logicky a ergonomicky. Zaostáva snáď len výhľad dozadu cez vysoké svalnaté boky a komplikovanejšie nastupovanie na zadný rad trojdverovej verzie.

Interiéry oboch predošlých testovaných verzií boli ladené decentne do tmava. Tento tretí prípad je ale úplne o inom. Väčšia časť sedadiel a výplní dverí si požičala divokú červenú farbu exteriéru. Ozaj lahôdka pre extrémistov, ktorým nestačí samotný odvážny dizajn Evoque, ale potrebujú ešte viac vizuálnej expresívnosti.

Obklad palubnej dosky predtým testovanej slabšej naftovej verzie TD4 z lisovaných PET fliaš nahradil tmavý kožený poťah s kontrastným stehovaním červenej farby, zladenej s farbou exteriéru a sedadiel. Ekológovia a obhajcovia práv zvierat síce možno nezaplesajú, milovníci tohto typu materiálu sa ale potešia o to viac.

Pozorný čitateľ si možno už všimol aj v oboch predošlých fotogalériách našich starších testov reproduktory audiosystému Meridian. Aj nejaká tá veľmi stručná zmienka o ňom už padla. V tomto momente, keď na aute ako takom už niet veľmi čo objavovať, nám ale vzniká priestor práve na pristavenie sa pri tomto aparáte ešte aspoň pár riadkami.

Range Rover Evoque môže mať vo výbave reprosústavu Meridian vo dvoch rozličných stupňoch. My sme mali šťastie na ten „slabší“. Prečo úvodzovky? Pretože suverenita jeho prejavu a produkovaný akustický tlak dokonalo subjektívne zatieňujú nie práve špičkový objektívny údaj 380 Wattov. A prečo šťastie? No lebo doteraz sme ešte ozaj nezažili „béčkový“ systém, ktorý by hral takto silno, čisto, konkrétne a vyrovnane. Ani si radšej nechceme predstavovať akustický orgazmus, ktorý by mohol milovníkovi dobrého zvuku navodiť „áčkový“ systém s výkonom až 825 Wattov.

Evoque okrem nezvyčajne originálneho dizajnu priniesol aj veľkú časť terénneho talentu svojich podstatne väčších (a drahších) starších súrodencov do kompaktného formátu. Prvotriedny mix cestného a necestného talentu sme už ospievali dvakrát. Do tretice pridáme zmienku o systéme, ktorý mal tento konkrétny testovaný exemplár navyše.

Šasi vozidla bolo doplnené o systém Adaptive Dynamics. Za touto marketingovou nálepkou sa skrývajú tlmiče s elektromagnetickou reguláciou účinku. Na ovládač jazdných režimov vďaka tomu pribudla aj piata pozícia, ktorou sa aktivuje dynamický mód. Popri štandardnom všeobecnom režime a troch rozličných terénnych módoch tak auto dostalo do vienka ešte viac talentu na asfalt.

Dynamický režim sme samozrejme dôkladne preverili. Na jednej strane z toho vyšiel dobre: jazdné vlastnosti, agilita, mrštnosť a suverenita vedenia stopy na kvalitnom povrchu sú síce nie nejako dramaticky, ale predsa len citeľne lepšie a dovolia v zákrutách o niečo menej krotenú divočinu.

Na druhej strane nám ale v dynamickom móde trochu horšie vyšlo odhlučnenie podvozka. Nechceme tým povedať, že je zlé, v celom pestrom spektre kompaktných SUV je minimálne na úrovni priemeru. Ostatné disciplíny odhlučnenia sú však zvládnuté ako sa na prémiové auto patrí, teda veľmi dobre až výborne, preto táto „iba priemerná“ charakteristika trochu trčí, smerom dolu. Ak si chcete dynamický režim užiť bez kompromisov v oblasti akustického komfortu, vyhnite sa nekvalitným cestám.

Silnou zbraňou naftových motorov býva hlavne krútiaci moment. Preto vás možno pri prvom pohľade do tabuľky prekvapí, že na rozdiel od slabšej verzie TD4 s výkonom 110 kW/150 k má silnejší SD4 (140 kW/190 k) tých istých 420 Nm. Už druhý pohľad však odhalí predsa len rozdiel: v tomto prípade vrcholia v pásme o 250 otáčok nižšom (1750 verzus 2000). Ešte skôr sa dopracuje k vrcholu výkonová krivka: už pri 3500 otáčkach (TD4: 2000 otáčok).

Tieto rozdiely sú aj subjektívne citeľné. A výrazne tomu pomáha aj šesťstupňový automat. Jeho radiaci algoritmus je výborne zladený s charakteristikou motora. Keď ste pri manuále občas predsa len museli dávať pozor, aby ste ho zbytočne nepretočili alebo nepodtočili, automat to má dokonalo pod palcom. Evoque s motorom SD4 aj vďaka nemu zrýchľuje až divoko spontánne a aj pružnosti na bezpečné predbiehanie má viac než dosť. Jedinú menšiu výčitku smerujeme k reakciám prevodovky na povely od radiacich pádiel na volante: pre pôžitok z vyslovene športovej divočiny by mohli byť trochu rýchlejšie.

Pokiaľ ide o akustický a vibračný komfort motora, potvrdil sa dojem z jeho slabšej verzie: áno, možno je pár common-railov s kultúrou chodu o niečo lepšou. Odhlučnenie a odfiltrovanie prenosu vibrácií do interiéru je však veľmi dobré. Čiže ak u niekoho býva práve táto charakteristika rozhodovacím faktorom pri dileme benzín verzus diesel, v tomto prípade mu voľbu rozhodne neuľahčí. A ako už naznačili predošlé riadky, nerozhodne ani kategória divokosti: minimálne v subjektívnej dynamike si najsilnejší diesel pokojne môže podať ruky s benzínom.

A čo spotreba paliva? Nuž, pri (takmer) dvestokoňovom SUV rozhodne nemôže mať ambície lámať rekordy. Ide tu skôr o zvýšenie dlhodobého užívateľského komfortu menej častým tankovaním. A túto misiu testovaný Evoque SD4 splnil dobre.

Pri navýšení priemerného prísľubu výrobcu takmer o pol druha litra a objeme nádrže 60 litrov sa nám síce dojazd z teoretických 923 skrátil na reálnych 759 km, je to však stále slušná hodnota. Rovnako ako aj reálny mestský priemer spotreby mierne nad deväť a reálny diaľničný konzum mierne pod deväť litrov.

Ak by vám stačil najsilnejší diesel s manuálnou prevodovkou a nižšou výbavou, znamená to cenu od 40 194 eur. Po skúsenostiach s týmto testovacím kusom by sme ale rozhodne odporučili zainvestovať 2366 do príplatkového automatu. Pri voľbe vyššej výbavy Dynamic a natlačení vozidla príplatkovými prvkami cena vcelku divoko preskočí aj cez 60 tisíc, čím sa dostáva do pásma, kedy provokuje diskusné príspevky typu „nie som blázon, za tie peniaze si radšej kúpim tri sedemmiestne rumunské empévéčka“.

Do tretice však zopakujeme, že Range Rover Evoque je prémiové vozidlo, a to nielen na základe zbožného želania a divokého mávania marketingovými vlajkami výrobcu, ale aj reálnymi kvalitami, o originalite a odlišnosti od šedého priemeru ani nehovoriac, čo nám potvrdil tento a aj predošlé dva testy. A ako taký si svoju cenu rozhodne zaslúži.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188091/kratky-test-range-rover-evoque-sd4-born-to-be-wild/1711"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Range Rover Evoque SD4: Born To Be Wild

Výber pre vás

Test Range Rover Evoque SD4: Born To Be Wild

Súvisiace články

Krátky test Peugeot 508 SW: Na vlnách v bavlne

Veľký test Honda Civic 1.8 i-VTEC: Generácia osem a pol

Test Toyota Prius: Prečo nie?

Test Hyundai i40 1.7 CRDi AT: Pre zručných hráčov tetrisu

Výber pre vás