Našim testovaním prešla Toyota Hilux 2,4 D-4D s označením Double Cab 6A/T. Komplikovaný názov znamená následovné. Terénnu legendu poháňa radový vznetový štvorvalec s maximálnym výkonom 110 kW (150 k) a krútiacim momentom 400 Nm. Názov Double Cab indikuje, že Hilux disponuje piatimi miestami na sedenie.

Kód 6A/T naznačuje šesťstupňovú samočinnú prevodovku s možnosťou manuálneho sekvenčného radenia prevodových stupňov. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/212234/test-toyota-hilux-legenda-nevymakla/">S ôsmou generáciou japonského pick-upu sme sa zoznámili už v minulosti</a>, tentoraz sa preto zameriame na hlavný rozdiel medzi testovanými vozidlami - využitie samočinnej prevodovky.

Po dizajnovej stránke je Hilux typickým zástupcom svojho segmentu. Najvýraznejším prvkom je jeho predná časť, ktorou sa ponáša na ostatné modely automobilky Toyota. Profil či zadná časť sú skôr funkčné a jednoduché. V našom prípade bol Hilux obohatený o špeciálny kryt korby, ktorý zvyšuje prepravnú kapacitu v nepriaznivých podmienkach.

Interiér môže byť pre mnohých znalcov triedy pick-up prekvapením. Od bežných osobných vozidiel ho odlišuje prakticky len volič režimov pohonu. V kabíne nechýba vyhrievanie sedadiel či moderný infotainment s výbornou navigáciou. Páči sa nám, že aj tento “roboš” dokáže s mobilom prostredníctvom rozhrania Bluetooth komunikovať spoľahlivo a na vysokej úrovni.

Sedenie na druhom rade sedadiel je pohodlné, vďaka mohutným rozmerom vozidla si dozadu sadnú aj traja dospelí. Oceňujeme, že vozidlo je napriek svojej pracovnej povahe výborne odhlučnené aj pri diaľničnom tempe. Ku komfortu v kabíne nepochybne prispieva aj samočinná prevodovka, ktorá radí plynulo a rozumne.

Nie je však v takomto vozidle trochu zbytočná? Veď kto by do úžitkového vozidla potreboval montovať automat? Odpoveď je, že samočinná prevodovka má veľký zmysel a dokonca sme presvedčený o tom, že pre tento automobil je ešte lepšou voľbou, než napríklad šesťstupňový manuál.

Dôdovodom je súhra niekoľkých faktorov. Totiž, treba brať do úvahy, že Toyota Hilux sa prehupne cez hmotnosť 2 tony bez akéhokoľvek nákladu. S maximálnym zaťažením môže pick-up vážiť až 3 210 kg, naviac zvládne ťahať brzdený príves s hmotnosťou do 3,5 tony. To znamená, že spomínaných 400 Nm sa vo výnimočných prípadoch musí vysporiadať so súpravou, ktorej celková hmotnosť dosiahne 6 710 kilogramov.

Realita je taká, že toto extrémne zaťaženie v prípade Hiluxu nie je zriedkavou záležitosťou typu cesty na dovolenku či chatu. Úprimne, kúpiť si japonský off-road ako náhradu populárnych SUV nie je úplne dobrý nápad. Toto vozidlo jednoducho musí slúžiť a množstvo firiem ho aj naplno využíva. Práve v týchto prípadoch začína manuál na automat strácať.

Predsalen, samočinná skriňa dokáže prevodový stupeň preradiť vhodnejšie, než priemerný šofér. To znamená, že okrem lepšieho využitia krútiaceho momentu môže v hraničných podmienkach výrazne znížiť náklady. Či už ide o zbytočne spálené palivo pri vytáčaní motora alebo opotrebovanie samotného prevodového mechanizmu a spojky.

Vhod padne aj v ťažkom teréne, resp. pri rozbiehaní na rozbahnenom povrchu. Automat len umocňuje výbornú priechodnosť Hiluxu. Ide teda vyslovene o racionálnu voľbu, ktorú môžeme len a len odporučiť. Vyšší komfort pri jazde je v tomto prípade len pomyselnou čerešničkou na torte.

Motor ako taký poskytuje vozidlu dostatočnú flexibilitu. Samozrejme, dynamické parametre nie sú nijak dychberúce, na stovku pick-up zrýchli za 12,8 sekundy. Dôležitý však je skôr fakt, že mu nerobí problém udržiavať tempo 130 km/h a to ani pri plnom obsadení kabíny. Ani apetít cestného obra nie je úplnou katastrofou.

Adekvátna spotreba a množstvo príplatkov

V meste si Hilux so samočinnou prevodovkou vypýta na 100 kilometrov priemerne 10,5 litra paliva. Mimo mesta sa uspokojí so spotrebou 8,2 l/100 km. V diaľničnom tempe potrebuje na každých sto kilometrov 10,1 litra nafty. Orientačne sme spotrebu zmerali aj v teréne, kedy bol agregát pod neustálou záťažou. V takých podmienkach stúpla spotreba pick-upu na 19,5 l/100 km. Na dvojtonový off-road to nie sú zlé výsledky.

Jedinou nevýhodou automatu je fakt, že sa kombinuje len s vyhotovením Double Cab, vo vyhotovení Active ho Toyota ponúka za 35 700 eur. Výbava Executive, ktorou bolo osadené aj testovacie vozidlo, zasa začína na hodnote 38 100 eur.

Navigácia, hardtop na korbu, zadné parkovacie senozry, plastové veko nákladového priestoru či ďalšie príplatky cenu nafúkli na 44 700 eur. V tomto prípade však ide o naozaj nadpriemerne vybavený pick-up. Mnohé z príplatkov, medzi nimi napríklad ozdobný nápis Invincible v cene takmer 44 eur, by sa dali bez problémov oželieť a cena by tým pádom klesla o niekoľko percentuálnych bodov.

Toyota Hilux v kombinácii so samočinnou prevodovkou nás presvedčila o tom, že automat v tomto aute jednoznačne má zmysel. Okrem menšieho opotrebovania pohonného ústrojenstva prináša aj benefit v podobe väčšieho jazdného komfortu.

V tomto prípade teda ide o vzácnu zhodu príjemného s užitočným. Menším negatívom je len spomínaný fakt, že automat je dostupný až vo vyšších výbavách. Ak však v rozpočte máte rezervu, určite po ňom odporúčame siahnuť. Odmenou vám bude jednoduchšie manévrovanie pod záťažou, ale i vyššie pohodlie pri bežnej jazde.

Test Toyota Hilux: Robotník s automatom?

Výber pre vás

Test Toyota Hilux: Robotník s automatom?

Súvisiace články

Test Nissan Navara: Robotník v obleku

Test Toyota Hilux: Legenda nevymäkla

Toyota Hilux so silným osemvalcom

Výber pre vás