MINI je bez pochyby automobilová ikona. A jeden z tých prípadov, keď bol pokus o reinkarnáciu klasiky z druhej polovice minulého storočia úspešný. Od roku 2001, kedy prišlo nové MINI na svet, sa v jeho ponuke už stihla vymeniť jedna celá generácia.

Aj počet modelov sa podstatne rozšíril: z jediného na aktuálnych päť. K hatchbacku pribudlo štýlové Cabrio s textilnou skladacou strechou, originálny Clubman so svojráznou asymetrickou koncepciou troch bočných dverí, testovaný Countryman – prvý model značky s klasickými štyrmi bočnými dverami a najnovšie ostré dvojmiestne športové Coupé.

<a href="https://www.automoto.sk/article/185089/mini-coupe-najdynamickejsie-ale-len-pre-dvoch">TIP: MINI Coupé: Najdynamickejšie, ale len pre dvoch</a>

Countryman je teda aktuálne druhým najmladším z rodiny MINI. Zároveň je najväčším a najpriestrannejším. Okrem toho je modelom, ktorý asi najodvážnejšie znesvätil dizajnovú bibliu značky: napríklad prednými svetlami, z dogmatickej elipsy zmenenými na akýsi polohranatý pseudopäťuholník. A zároveň je to jediné MINI, presahujúce dĺžkou štyri metre. Tu je tabuľka porovnania základných mier so súrodencami, zoradenými podľa celkovej dĺžky:

*otvorená strecha/zatvorená strecha/celkový objem

Ortodoxní priaznivci značky možno rozmery Countrymana považujú za neadekvátne prerastené. A dizajn za neadekvátne „odchýlený“. Mohli by sme s nimi súhlasiť, keby bol jediným nástupcom dedičstva MINI a nositeľom jeho génov. Ale to našťastie nie je.

Keď sa na toto veľké malé auto pozrieme v kontexte ostatných štyroch modelov, nemáme s jeho oprávnenosťou najmenší problém. Úlohou tohto testu však nie je filozofovať, či má MINI Countryman nárok na existenciu, ale posúdiť auto samotné. Tu sú ešte raz jeho základné miery, doplnené aj o hmotnostné a kapacitné ukazovatele:

Možno si pri pohľade na tieto čísla poviete: veď to nie je malé auto, ale kompaktný crossover ako vyšitý. Napriek tomu tabuľku konkurentov v tomto teste nenájdete. Dalo by sa možno špekulovať nad nejakým Nissanom Juke, ten je však uletený úplne iným spôsobom. A hlavne: neašpiruje na prémiový segment. Takže nechajme jablká s jablkami, hrušky s hruškami a vráťme sa k najväčšiemu z najmenších prémiových.

MINI Countryman bolo vytvorené v tejto celkovej veľkosti hlavne s cieľom poskytnúť čo najviac priestoru v interiéri. Pre posádku aj batožinu. Konštatujeme, že pocitovo je to naozaj s prehľadom najvzdušnejší model značky. Počas testu sa nesťažovali ani ľudia, ani náklad. Ale rozmeňme si to na drobné.

Do prednej časti kabíny sa pohodlne naskladajú aj veľmi urastené osoby. Nad hlavou vodiča vysokého 185 cm ostávalo miesto ešte na slušne vysokého irokéza. Ani Marge Simpsonová na sedadle spolujazdca by možno nemusela svoj modrý stoh sklápať bokom. Aj na šírku a na dĺžku je priestor vpredu viac než dostatočný. Navyše, aj typické usporiadanie palubnej dosky a stredovej konzoly MINI pridáva nejaké tie body k pocitu vzdušnosti.

Miesta vzadu je nad hlavou o máličko menej, pri výške 185 cm však ešte ostáva dostatočná  rezerva. Prekvapivo dosť miesta je vzadu aj v pozdĺžnom smere. Dvakrát 185 sa za seba posadí bez najmenších problémov. Toto nedokáže žiadne iné MINI. A ani mnohé iné autá s podobne dlhým rázvorom. Chce to dve veci: dobrú ekonomiku obstavania vnútorného priestoru a mierne vzpriamenejšiu pozíciu sedenia. Testované auto má oboje.

MINI Countryman, napriek tomu, čo sa dočítate v reklamných materiáloch výrobcu, sa teda dá považovať asi za jediný model značky, ktorý dokáže poskytnúť plnohodnotné sedenie aj vzadu. Zadný rad môžu tvoriť buď dve samostatné sedadlá, alebo celistvá „trojmiestna lavica“, ktorú malo nami testované auto. Nemusíme ale hádam zdôrazňovať, že na to, aby sa dozadu použiteľne zmestili až tri osoby, by sme museli predsa len ísť do podstatne vyšších automobilových segmentov.

V kolónke základného batožinového priestoru svieti číslo 350. Čiže úplne typická priemerná hodnota pre nižšiu strednú triedu a značný nadpriemer pre malé auto. Litre samotné však nehovoria o všetkom. Dôležitý je aj tvar batožinového priestoru. V tomto smere ukazujeme vztýčený palec jeho celkovému pomerne kubickému formátu.

Už trochu horšie je to s odskokom dna kufra od nakladacej hrany: bez príplatkového dvojitého dna je veľmi vysoký. A podobne nám čelá zvraštil aj poriadny schod, ktorý ostane po sklopení zadného operadla. Naopak dobrý bod: operadlo je delené až na tri časti, v pomere 40/20/40, čo v tomto veľkostnom segmente nie je bežné ani zvyčajné. Toľko k vnútornému priestoru v globále. Zhodnotenie jeho kvality, ergonómie a množstva špecifických detailov, si žiada samostatnú kapitolu.

Interiér má Countryman ozaj plný nezvyčajností, teda z pohľadu porovnania s „normálnymi“ autami. Na pomery značky MINI sa ale niektoré detaily predsa len trochu „znormalizovali“, aby okrem vzhľadovej štýlovosti priniesli aj viac funkčnosti. Ale nepredbiehajme....

Aj tomuto modelu v prednej časti kabíny dominuje obrovský okrúhly centrálny rýchlomer a aj tu nájdete menší okrúhly otáčkomer priamo pred vodičom na stĺpiku riadenia. Zvislé ramená, ktoré nesú stredovú konzolu v ostatných MINI, tu však nie sú až také výrazné. Ich tvar je v podstate iba naznačený a sú do veľkej miery zapustené do palubnej dosky. Podobe menej výrazné sú aj elipsovité elementy a ich priečne ramená vo dverách, čo prinieslo podstatne praktickejšiu zatváraciu rukoväť a pohodlnejšiu lakťovú opierku.

Kým niektoré štylistické špeciality á la MINI ustúpili praktickosti, iné, vyhradené iba pre Countryman, naopak pribudli. Hovoríme hlavne o takzvanej „stredovej koľajnici“, ktorá sa horizontálne tiahne medzi prednými sedadlami. V prípade verzie so samostatnými dvoma zadnými sedadlami dokonca až medzi ne, v podstate cez celú kabínu. Na túto koľajnicu sa potom dajú rýchlym zakliknutím namontovať rozličné praktické doplnky. A keby ste aj nenamontovali nič, poslúži ako šikovná improvizovaná odkladacia polička na drobnosti.

Vráťme sa ešte k zobrazovacím jednotkám. Spomenutý rýchlomer aj otáčkomer okrem dizajnu obstoja aj funkčne. Dobre prehľadný je displej palubného počítača v dolnej časti otáčkomera. Ovláda sa klasicky ako v BMW: tlačidlom na konci páčky smeroviek. Menej spokojnosti vyjadrujeme s už trochu historicky zastaraným ovládaním a zobrazovaním funkcií audiosystému.

Kým pri ovládacích a zobrazovacích prvkoch by si niektoré detaily zaslúžili ešte trochu snaženia ergonómov, v oblasti sedadiel je všetko takmer bezchybné. Na vodičovom sedadle sa usadíte aj keď nie ste práve konfekčný typ a správnu polohu pre vedenie vozidla poľahky zaujmete aj vďaka prijateľnému rozsahu nastavovania volantu.

Jediný z hľadiska ergonómie vážnejší nedostatok sme objavili pri vonkajších spätných zrkadlách. Z toho na pravej strane vodič nevidí dosť veľký kus jeho dolnej časti, prekrytý pontónom dverí. Až zodvihnutie sedadla so 185 cm vysokou testovacou postavou tesne pod strechu odhalilo celé zrkadlo. To už ale bola veľmi neprirodzená a nie celkom bezpečná pozícia sedenia.

Nezabudneme ani na kvalitatívne zhodnotenie interiéru. Kabínu má Countryman rozhodne originálnu a štýlovú. Niektoré použité materiály si ale nie celkom oprávnene zaslúžia nálepku „prémiové“. Lacno pôsobí napríklad plast nezvyčajne do „L“ tvarovanej páky ručnej brzdy. Kvalita spracovania je ale celkovo veľmi dobrá. Nevšimli sme si žiadne evidentné nepresnosti zlícovania ani nepatričné akustické prejavy interiérových dielov počas jazdy.

Jedným z hlavných tromfov prvého reinkarnovaného MINI pred desiatimi rokmi bol jeho podvozok. Zjednodušene sa dá povedať, že vychádzal z konštrukcií, použitých pri vtedajšom BMW radu 3, teda prémiovom modeli o dobré dve triedy väčšom. Odvtedy podvozky modelov značky nepriniesli síce žiadnu revolúciu. Náskok pred konkurentmi však mali hneď na úvod taký veľký, že stačilo prinášať priebežné evolučné vylepšenia, aby si ho dodnes udržali. A čo tam po konkurentoch: hlavne preto, aby ich podvozky ostávali stále o triedu rýchlejšie, než ich motory.

To okrem iného znamená, že vzadu má Countryman, tak ako každé MINI, viacprvkovú nápravu. O nej môže drvivá väčšina malých aut iba snívať a ani v kompaktom segmente nie je zďaleka samozrejmosťou. Nejde však iba o množstvo ramien zavesenia kolies, toto teoretické konštrukčné východisko sa musí aj v praxi potvrdiť dobrým naladením.

A potvrdilo sa. Countryman má podvozok pomerne tvrdý a jeho kolesá dôsledne kopírujú nerovnosti cesty. V hrboľatých zákrutách sa však zadné partie tvrdohlavo držia zvolenej stopy, žiadne citeľné odskakovanie bokom ako pri väčšine jednoduchých podvozkov s polotuhým zadným nápravami, sa nekoná. Hladký asfalt pre zmenu znamená, že sa aj najvyššie z MINI prepletá zákrutami s agilitou len o máličko menej presvedčivou, než jeho menší súrodenci. Čiže stále veľmi presvedčivou.

Diskomfort, spôsobený tvrdosťou podvozka, je na prekvapenie v celku prijateľný. Okrem iného aj vďaka tomu, že sa konštruktérom podarilo výborne odfiltrovať nízkofrekvenčné dunenie karosérie, spôsobené nárazmi kolies na nerovnosti. Podvozok síce nepatrí celkovo k najtichším, frekvencie, ktoré sa z horšieho asfaltu prenášajú do kabíny, však nepatria k tým fyziologicky najnepríjemnejším.

Riadenie má Countryman príkladne presné, spätná väzba je dostatočná. Posilňovač je pre nežné ženské rúčky možno trochu prituhý, k celkovo dynamickému naturelu podvozka sa však výborne hodí. Prevodový pomer je pomerne krátky: od dorazu po doraz otočíte volant ani nie dva a pol krát. To je na jednej strane ďalším cenným príspevkom k spomínanej agilite, zároveň však spôsobí miernu nervozitu vozidla a nutnosť pozorného korigovania smeru jazdy na rýchlych diaľničných rovinkách a v tiahlych zákrutách.

Countryman je historicky prvým modelom značky, ktorý môže byť na želanie vybavený pohonom všetkých štyroch kolies. Za marketingovou nálepkou ALL4 sa skrýva stály pohon 4x4 so základným rozdelením pohonu 50:50. Elektromagneticky ovládaná viaclamelová spojka, umiestnená tesne pred zadným diferenciálom, dokáže plynulo variabilne presmerovať na zadnú nápravu v prípad potreby až 100 % krútiaceho momentu.

Ako to vnímate na jazdných vlastnostiach? Prirodzene a pozitívne. Tam, kde sa MINI s predným pohonom pri pokuse o prudké zrýchlenie v zákrute s klzkým povrchom už dostávalo do nedotáčavosti, Countryman s pohonom ALL4 akceleruje so zachovaním maximálnej neutrality. Systém pracuje proaktívne, rýchlo a hladko, prakticky vôbec necítite, čo práve robí. Vnímate iba samotné suverénne správanie samotného auta.

Pri vypnutej stabilizácii na klzkom môžete vďaka pohonu ALL4 dokonca počítať až s miernou, progresívne nastupujúcou a dobre kontrolovateľnou pretáčavosťou. Auto sme testovali na suchom alebo nanajvýš mokrom povrchu, na základe zažitého však predpokladáme, že na zasnežených cestách (ale radšej na prázdnom parkovisku) by si s ním dokázal použiteľne zadriftovať aj bežný vodič bez špeciálneho talentu a výcviku.

A ešte jedna drobnosť: MINI Countryman tak trochu klame telom a celkovými proporciami pripomína malé SUV. Podvozok má však v reáli pomerne nízky: svetlá výška je len 149 mm. A uznáte, že s týmto parametrom terén rozhodne nedobijete. Poľná či lesná cesta k chate, v kombinácii s pohonom všetkých kolies, však určite nebude problém a Countryman ALL4 ju zvládne suverénnejšie, než iné modely MINI s ešte menšou svetlou výškou a pohonom len prednej nápravy.

Prečo by diesel nemohol byť športový? Túto otázku si v MINI z úcty k historickým modlám značky dlho nekládli. Ale časy sa menia. A do všetkých modelov, teda aj do Countrymana, sa dostáva po stránke zdvihového objemu to najväčšie, čo tam kedy bolo: dvojliter, spaľujúci naftu.

Ak máte aspoň trochu odsledovanú produkciu BMW Group, výkonové parametre 105 kW/143 k vám budú možno známe. Presne tak: reč je o motore, poháňajúcom bavorské modely, ktoré majú v označení verzie šifru „18d“. Akurát krútiaci moment sa nepodstatne znížil: z 320 na 305 Nm.

Pre BMW tento agregát rozhodne neznamená športovú pohonnú alternatívu, keď sa ale dostane do menšieho MINI, Zem sa zrazu rozkrúti rýchlejšie. Len krátke porovnanie: nedávno sme testovali BMW X1 xDrive18d. Jeho motor musí rozhýbať až 1575 kíl, zatiaľ čo ním poháňaný Countryman váži takmer o dva metráky menej.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/185889/test-bmw-x1-xdrive18d-najmensi-z-rodu-x">TIP: BMW X1 xDrive18d: Najmenší z rodu X</a>

A rozdiel neurobí ani tých 15 Nm navyše: MINI Countryman Cooper SD zrýchli na stovku takmer o sekundu skôr než BMW X1 xDrive18d. Nečudo, že sa marketingoví stratégovia značky odvážili pridať aj naftovej motorizácii magické červené písmeno S.

Toľko teória. Je však MINI Countryman v novej špičkovej naftovej verzii Cooper SD aj reálnym športovcom? Nuž, to by bolo možno trochu silné konštatovanie. K pocitu športovej jazdy nám predsa len viac pasuje ostrý malý benzínový motor so širším pracovným pásmom otáčok a patrične zafarbenou zvukovou kulisou. Povedzme to takto: Countryman SD je veľmi príjemne dynamický a pružný automobil, s dostatočnými rezervami ťahu.

Najsilnejší naftový motor môžeme rozhodne odporúčať v kombinácii s testovaným pohonom všetkých kolies ALL4. Okrem vyššie uvedených výhod aj preto, že vám nebude ľúto premrhaných Newtonmetrov, ktoré by dvojkolka buď nechala v podobe gumených pásov na asfalte. Alebo ktoré by prudko okresala elektronika protipreklzovej kontroly.

Veľmi príjemným prekvapením testu bolo odhlučnenie motora. Keď si vypočujete akustiku naftového dvojlitra zvonku, máte chuť pripojiť k autu pluh a vyraziť do polí. V kabíne je ale jeho zvukový aj vibračný prejav veľmi dobre utlmený. Dokonca lepšie, než v modeloch BMW. Tým sa znovu potvrdzuje teória, že vpredu pozdĺžne uložený motor sa odhlučňuje podstatne ťažšie, než jeho konfigurácia vpredu naprieč. Pre MINI dobrá správa.

A ešte jedna dobrá správa o pohonnom reťazci. Týka sa prevodovky. Ak už ste pri svojej šoférskej rutine dospeli do toho štádia spohodlnenia, že uprednostníte automat pred manuálom, táto rýchlostná skriňa vám rozhodne aspoň na chvíľu vráti chuť miešať varechou. Je príkladne presná, dráhy chodu má primerane krátke, odpory kladie akurátne malé, dorazy má železne jednoznačné.

BMW Group patrí k výrobcom, ktorým sa snaha o zníženie spotreby paliva a emisií úspešne darí nielen na papieri, ale aj v skutočnosti. Preto nás mimoriadne zaujímalo, či sa podarí počas testu dodržať až rozprávkovo optimistický prísľub kombinovanej spotreby modelu Countryman Cooper SD pod hranicou päť litrov.

Začali sme ako zvyčajne v meste. Tam sme jazdili miestami úplne uvoľnene, tesne nad hranicou zdržiavania premávky, občas sme si dali rýchly odjazd od semaforu, posúvanie sa v medzi križovatkami v centre sme striedali s plynulou jazdou po obchvatoch. V konečnom účtovaní sme dosiahli spotrebu o liter a dve deci vyššiu, než je na papieri. V meste síce zvykneme hodnoty výrobcu neraz aj podliezť, prísľub 5,3 l/100 km sa nám však zdá byť natoľko nereálny, že aj jeho prekonanie v spomenutej miere považujeme stále za veľmi dobrý výsledok.

Menej dôvodov na spokojnosť sme mali na diaľnici. Už pri bratislavsko-trnavskej sto desiatke si Countryman SD pýtal v priemere 6,3 litra, po zrýchlení na inde bežných 130 spotreba stúpla dokonca až na 7,7 l/100 km. Motor pritom točil teoreticky veľmi výhodných 2200-2300 otáčok. Kde sa teda stala chyba?

Čiastočne mohla konzum zvýšiť permanentne zapnutá klimatizácia. A do istej miery možno aj nie práve ideálnym spôsobom zabehnuté auto. Hlavného vinníka však vidíme zrejme v aerodynamike. Koeficient aerodynamického odporu nie je najnižší (cx=0,35), čelná plocha nie je najmenšia (2,36 m2). A nie práve hladké obtekanie karosérie vzduchom pri diaľničnom tempe dokladuje aj zvýšený hluk okolo horných rohov predných stĺpikov.

Pri nižšom tempe na okreskách aerodynamický dopad hranatej vysokej karosérie klesá a rovnako aj spotreba. Pri relatívne ustálenej deväťdesiatke si už vystačíte iba s približne piatimi litrami nafty. Takže ak by ste sa chceli priblížiť tomu, čo sľubuje mimo mesta výrobca, dá sa to. Museli by ste sa úplne vyhnúť diaľniciam.

Celkovo sme papierový údaj o kombinovanej spotrebe navýšili o 1,3 l/100 km. S výslednou hodnotou 6,2 l/100 km sme napriek tomu nadmieru spokojní. Po prvé preto, že ako sme už naznačili, prísľub výrobcu patrí do krajiny Harryho Pottera. Po druhé preto, že sme mali prakticky počas celého testu zapnutú klimatizáciu. Po tretie preto, že celých niekoľko stoviek mimomestských kilometrov sme absolvovali s autom naloženým zhruba dvoma tretinami užitočnej hmotnosti. A po štvrté preto, že dynamika a pružnosť, ktorú aj v takom prípade Countryman Cooper SD produkoval, si svoju reálnu dávku paliva určite zaslúžila.

Na háčiku, ktorým MINI loví svojich zákazníkov, rozhodne nevisí červík menom Cena. Červíka do hlavy vám však bez problémov dá pri vzájomnom zhodnotení toho, čo dokáže, a koľko si za to pýta. A neplatí to len pre testovaný Contryman.

Úplne najlacnejší hatchback si kúpite už za rovných 16 tisíc eur. Síce so slabučkou benzínovou jednašestkou (55 kW/75 k), ale zato s tým istým značkovo vynikajúcim podvozkom. Countryman si za svoje centimetre a litre (a kilá) navyše vypýta základných 20 200 eur. To už ale pod kapotou pracuje silnejšia verzia atmosférickej jednašestky s výkonom 72 kW/98 k. No a ak dostanete chuť na najsilnejší diesel, pripravte si minimálne 27 500 eur.

Na ceste k nami testovanému exempláru si ešte musíte priplatiť 1700 eur za pohon ALL4. Teda nemusíte, ale v kombinácii s daným motorom vám ho ozaj odporúčame. Z rozsiahleho zoznamu príplatkovej výbavy auta, ktoré sme skúšali, môžeme odporučiť napríklad systém Hi-Fi reproduktorov Harman/Kardon. A na druhej strane si neodpustíme obligátnu kritiku nutnosti priplácať za USB port. Poľahčujúcu okolnosť nevidíme ani v tom, že k nemu za spoločných 424 eur dostanete aj Bluetooth pripojenie pre telefón.

Coutryman, ktorý bol na týždeň členom našej redakcie, mal na zozname príplatkovej výbavy balík zvaný Chili. Táto položka sa zdá byť na prvý pohľad mastne drahá: 3227 eur. Keby ste si však všetky prvky, ktoré do nej patria, kúpili samostatne, vyjde vás to podstatne viac.

Samozrejme, ak nájde v tomto alebo ďalších balíkoch (Salt a Pepper) prvky, ktoré nechcete a ak máte dosť fantázie (a peňazí) aj na vyskladanie vlastnej konfigurácie, balíky môžete smelo odignorovať. Countryman ako každé správne MINI vám na to poskytuje dostatok individuálnych príležitostí.

Ak sa pri investovaní do kolesového tátoša rozhodujete čisto racionálne, Countryman pre vás pravdepodobne nebude to pravé orechové, podobne ako iné modely MINI. Ak vám však peniaze na nové auto z účtu ťahajú aspoň trochu aj emócie, nemusíte sa báť, Countryman poskytne aj dostatok argumentov pre úspešné rokovanie s racionálnou polovicou vášho ja. A vďaka jeho praktickosti bude tých argumentov ešte o niečo viac, než pri ostatných modeloch MINI.

Ak máme vysloviť krátky finálny rezultát konkrétne pre MINI Countryman Cooper SD ALL4, bude vyzerať veľmi podobne ako ten predošlý . Napriek marketingovému dresu s červeným S to síce nie je športovec, dynamiky má však plné valce, príjemnej, komfortnej a bezpečnej. Na diaľniciach nie je úplne doma, občasné presuny po týchto rýchlych trasách však zvládne a vy s ním tiež. V oblasti podvozka a jazdných vlastností len ťažko hľadá podobne veľkého (malého) súpera. A nakoniec: účet, ktorý vám zaň vystavia, obsahuje okrem neodmysliteľného imidžového príplatku aj dlhý zoznam položiek, obhájiteľných zdravým rozumom.

Test MINI Countryman Cooper SD ALL4: Urastený vidiečan

Výber pre vás

Test MINI Countryman Cooper SD ALL4: Urastený vidiečan

Súvisiace články

Test BMW X5 40d: Dieselfest

Test BMW X3 xDrive20d: Značkový tovar

Test BMW X1 xDrive18d: Najmenší z rodu X

Výber pre vás