Desiatou generáciou typu Civic nastúpila Honda do kolotoča, ktorý sa krúti okolo znižovania zdvihového objemu motorov. Svojmu bestselleru dala trojvalec s kapacitou rovný jeden liter. Vďaka prepĺňaniu dosahuje solídny výkon 95 kW (129 k) a ako sme sa presvedčili v našom redakčnom teste, na bežné jazdenie táto porcia úplne stačí. Hatchback sa za základné srdce hanbiť nemusí.

Pohonná jednotka postavená podľa filozofie downsizingu však nie je jedinou dostupnou voľbou, okrem toho obsahuje cenník aj 1,5-litrový agregát Turbo s párnym počtom piestov. Okrem techniky má špecifické tiež vybavenie. V druhej previerke japonskej novinky sme zisťovali, ako pôsobí s týmto štvorvalcom, úrovňou Sport Plus a jedinou príplatkovou opciou.

Silnejší model sa od predtým testovanej verzie líšil na prvý pohľad farbou. Štandardnú červenú totiž nahradil perleťový lak Sonic Grey, ktorý napriek oficiálne sivému odtieňu pôsobí skôr modrým dojmom. To nebolo všetko. Karoséria sa okrem toho vyznačovala upraveným bodykitom, v jeho spodnej časti sa objavilo viacero čiernych spojlerov.

Decentné nadstavce podčiarkli dynamický vzhľad vozidla natoľko, že by ho mohol laik pokojne označiť za model Type R. Prsty v tom majú aj výfukové koncovky. Opticky skryté zakončenie potrubia nahradili dve pochrómované rúrky, ktoré ústia uprostred zadného nárazníka.

Lesklé komíny síce na hatchbacku vyzerajú výborne, no prinášajú aj obete. Vo veľkej miere totiž zaberajú miesto pod dvojitou podlahou batožinového priestoru. Jeho objem sa tým pádom scvrkáva zo 478 l na 420 litrov, napriek tomu ide stále o jeden z najlepších údajov v triede.

Nami skúšaná dvojica sa od seba odlišovala aj vyhotovením interiéru. Príplatkové kožené čalúnenie v prípade 1,5-litrovej verzie nahradila látka, ktorá sa nám však veľmi nepáčila. Najmä v oblasti lakťovej opierky na nás jej povrch nepôsobil práve príjemne. Ďalším rozdielom boli dekoratívne panely, model Sport Plus disponoval celkom podarenou imitáciou uhlíkových vlákien.

Sivomodrý hatchback mal pod kapotou motor 1.5 VTEC Turbo, ktorý dosahuje slušný maximálny výkon 134 kW (182 k) pri 5 500 otáčkach. Krútiaci moment 240 Nm produkuje podľa papiera v širokom rozmedzí 1 900 až 5 000 ot./min. V praxi sa to prejavuje na veľmi lineárnom prejave, žiaden výbušný moment od tejto pohonnej jednotky netreba očakávať. Skôr naopak.

Honda v tomto prípade výrazne popracovala na plynulom priebehu sily, prepĺňaný charakter štvorvalca je kvalitne zamaskovaný. Výkon postupne graduje. Subjektívne preto agregát môže pôsobiť trochu slabšie, než hovoria parametre. No reálne ho nemožno označiť za pomalý. Kompakt zvláda stovku za 8,4 sekundy a dosiahne najvyššiu rýchlosť 220 km/h. Svojím elánom nás potešil. Motoru sa do vysokých otáčok nechce tak ako atmosférickým predchodcom, no pôsobí dostatočne živo a pružne aj vo vyššom tempe.

Podľa očakávania víťazí tento motor nad trojvalcom silou i kultivovanosťou, na voľnobehu pracuje veľmi ticho. Párny počet piestov sa jednoducho nezaprie. Silnejší model dokáže okrem toho lepšie využiť schopnosti, ktoré dáva tomuto vozidlu dobre nastavený podvozok. Chválili sme ho už pri prvom teste. No pri silnejšej verzii sa nám zdal byť ešte kvalitnejší, Civic ochotne menil smer a v zákrutách predvádzal prevažne neutrálne tendencie. V spojení s dostatkom sily to znamenalo zábavu za volantom.

Od štvorvalca sme očakávali celoplošne vyšší apetít než v prípade jeho litrového súrodenca. Napriek tomu nás prekvapil, alebo lepšie povedané šokoval. Mimo mesta bol totiž výrazne úspornejší. Na diaľnici sme dosiahli výsledok 6,2 l/100 km, čo znamená úsporu celých sedem decilitrov! Len o štipku menší rozdiel v prospech 1,5-litrového motora vykázala jazda vidieckou oblasťou. Sumár na úrovni 4,8 litra benzínu na sto je výborný. Opačná situácia bola v uliciach mesta, kde si silnejší agregát pýtal priemerne o takmer liter viac. Počítač v tomto prípade vykázal priemer 7,5 l/100 km.

Cenníky japonských značiek sú zväčša prísne jednoduché, Civic však v tomto prípade tvorí miernu výnimku. Pri každom motore totiž Honda ponúka rozdielne vybavenia. Trojvalec má štyri (S, Comfort, Elegance, Executive), objemnejší motor tri (Sport, Sport Plus, Prestige). Aj preto sú ceny výrazne odlišné. Kým základ si možno kúpiť od 17-tisíc, za motor 1.5 VTEC Turbo treba zaplatiť minimálne 23 490 eur.

Testovaný automobil patril k prostrednej úrovni zvyšujúcej cenu o dve tisícky. Bol pritom vybavený celoplošne jediným dostupným príplatkom, perleťový lak Sonic Grey pridal k celkovej sume 559 eur. Účet sa tak preklenul cez 26-tisíc. Za kompakt je to dosť, no táto čiastka zahŕňa okrem iného aj LED svetlomety, adaptívne tlmiče, bezkľúčový systém, dvojzónovú klimatizáciu či navigáciu.

Honda nastúpila na vlak menom downsizing relatívne neskoro, ale pomerne úspešne. Pre bežného vodiča je Civic so základným srdcom úplne postačujúci. Po teste oboch motorov však musíme povedať, že silnejší je jasný víťaz. Vyhráva na viacerých frontoch. Potešil nás výkonom, je podstatne kultivovanejší i pružnejší než trojvalec a navyše papá mimo mesta menej paliva. Spotrebou nás šokoval.

Okrem týchto pozitív dokáže verzia 1.5 VTEC Turbo lepšie využiť jazdecký potenciál kompaktu a dokáže sa postarať o zábavu za volantom. V prípade voľby motora sú tak jedinou veľkou prekážkou financie. Veľký rozdiel v základných sumách sa síce vyššie stiera, no odstup je aj tak citeľný. Osobne sme však skôr ochotní prehryznúť menší batožinový priestor než menší motor.

Test Honda Civic 1.5 Turbo: Jasný víťaz

Výber pre vás

Test Honda Civic 1.5 Turbo: Jasný víťaz

Súvisiace články

Test BMW 118d: Verný Bavor aj napriek nafte

Test MINI Cooper S: Šibal má rád leto

Seat: Športovať vie Leon, Ateca aj Ibiza

Peugeot 308: Zmeny sú hlavne pod karosériou

Rebríček: Ktoré autá sú najspoľahlivejšie?

Renault Koleos: Láka najmä na dizajn

Výber pre vás