Marek Pokrývka

Postupujúca elektrifikácia automobilového priemyslu prináša nielen akumulátorom poháňané modely, ale tiež hybridy rôzneho druhu. Nejedno moderné vozidlo pritom ponúka na výber viacero verzií techniky. Priekopníkom v&nbsp;tomto smere je Hyundai Ioniq, ktorý debutoval hneď s&nbsp;tromi alternatívnymi pohonmi.

Pokrvný príbuzný liftbacku menom Kia Niro sa musel zo začiatku uspokojiť s&nbsp;jediným vyhotovením, <a href="https://autobild.pluska.sk/testy/kia-prekvapuje-ma-vyborny-hybrid" target="_blank" rel="noopener">ku klasickej hybridnej verzii</a> až časom <a href="https://autobild.pluska.sk/testy/oplati-suv-ako-plug-in-hybrid" target="_blank" rel="noopener">pribudol variant kategórie PHEV</a>. <a href="https://autobild.pluska.sk/novinky/niro-elektrinu-kedy-pride-predaja" target="_blank" rel="noopener">Ponuku vlani zavŕšil elektromobil</a>. Jeho reálne uvedenie do obchodov trochu trvalo, ale teraz už je aj na Slovensku. Preto sme sa s ním zoznámili osobne prostredníctvom redakčného testu.

Od predtým skúšaných verzií sa batériový model líši viacerými detailmi. Tým najvýraznejším je náhrada za masku chladiča, ktorej plastový povrch ozvláštňuje trojrozmerná štruktúra. Jej súčasťou je prakticky umiestnené viečko skrývajúce zásuvku. Okrem toho dostalo vozidlo odlišný predný nárazník so zalomenými LED linkami na denné svietenie, aj keď medzičasom prišli s obdobným dielcom <a href="https://autobild.pluska.sk/novinky/kia-niro-male-upravy-dizajnu-kabiny" target="_blank" rel="noopener">v rámci faceliftu aj oba hybridy</a>. V ich prípade sú však diódové čiary zdvojené.

Tvary zadného nárazníka sú tiež svojské, samozrejmosťou je absencia výfukovej koncovky. Medzi špecifiká spadajú aj disky kolies. Majú priemer 17 palcov a výrazne aerodynamické tvary, pričom v&nbsp;našom prípade boli obuté do pneumatík Michelin Primacy 3. Elektromobil možno identifikovať aj podľa štítka na piatych dverách či tyrkysových akcentov v&nbsp;spodnej časti bodykitu.

Zvnútra možno elektrickú verziu spoznať podľa niektorých detailov. Špecifické ukazovatele na čiastočne digitálnom prístrojovom paneli sú samozrejmosťou, rovnako ako funkcie infotainmentu. Ten obsahuje okrem grafického znázornenia dojazdu aj predpokladané doby nabíjania do 100% pri rôznych typoch nabíjačky. A tiež vždy ukazuje dve rôzne čísla, ktoré sa odvíjajú od používania klimatizácie náročnej na elektrickú energiu.

Zaujímavým detailom sú pádla za volantom so symbolmi značiacimi ovládanie rekuperácie, ktoré nahradili bežný plus a mínus.Okrem týchto kozmetických detailov sa zmenila aj centrálna časť kabíny. Rovnako ako v&nbsp;prípade typu Ioniq totiž kórejskí konštruktéri využili absenciu posuvnej páky a&nbsp;oblasť stredového tunela kompletne prepracovali. Na rozdiel od produktu Hyundai tu však ovládanie prevodovky nepadlo na tlačidlá. Namiesto toho je tu kruhový ovládač, ktorý je intuitívnejší.

Rozmerovo úspornejší modul umožnil vytvorenie väčších odkladacích priestorov, vyniká najmä „polica“ priamo pod palubnou doskou. Na druhej strane je zase uzatvárateľná schránka obsahujúca vysúvateľné držiaky na poháre. Z&nbsp;hľadiska praktickosti sa niet na čo sťažovať, čo sa týka aj oblasti za piatymi dverami crossoveru.

Prítomnosť veľkej batérie v&nbsp;prípade mnohých modelov znamená obmedzený batožinový priestor. Kia e-Niro však žiadne zvýšené dno nemá, práve naopak. Kufor je v&nbsp;tomto prípade hlbší než pri oboch hybridoch. Akumulátor totiž pod ním nenájdete, vďaka absencii prevodovky či nádrže sa ho podarilo kompletne umiestniť pod podlahu a&nbsp;zadné sedadlá.

Elektromobil vďaka tomu dokáže ponúknuť vzadu objem 451 litrov, s ktorým sa môže smelo pozrieť do očí konvenčne poháňaných konkurentov. Po sklopení zadných sedadiel je to až 1&nbsp;405 l. To naozaj nie je zlé, treba akurát rátať s&nbsp;výrazným schodom za operadlami. Môže za to práve prehĺbenie batožinového priestoru.

Kia e-Niro využíva techniku prezentovanú pôvodne koncernovým súrodencom Hyundai Kona Electric. Má teda slabší model s výkonom 100 kW (136 k) a 39,2 kWh batériou alebo variant dosahujúci 150 kW (204 k) a schopný pojať 64 kWh energie. Na slovenskom trhu sa však aspoň v súčasnosti predáva výhradne lepšie vyhotovenie kórejského elektromobilu.

Ticho bzučiaci pohon podľa papiera zabezpečí zrýchlenie na stovku v priebehu 7,8 sekundy. Subjektívne je dynamika viac než dostatočná a&nbsp;vďaka okamžite dostupnému krútiacemu momentu 395 Nm sa v&nbsp;prudkosti odpichu môže porovnávať aj s&nbsp;hot-hatchmi. &nbsp;To sa týka najmä športového režimu. V&nbsp;prípade iných módov reaguje plynový pedál pomalšie, ale za razantnejším zrýchlením stále netreba ísť ďaleko.

Pri plnom zošliapnutí plynu musí systém krotiť elektronika pomáhajúca efektívnemu prenosu sily na cestu. Pri jej vypnutí dokáže Kia e-Niro poriadne potrápiť predný pohon a&nbsp;križovatku opustiť s&nbsp;dymiacimi pneumatikami. Potenciálnych záujemcov však viac než dynamika môže zaujímať dojazd. Kórejská automobilka hovorí oficiálne o&nbsp;hodnote 455 kilometrov, čo má vychádzať z&nbsp;normy WLTP. Je to reálne?

Podľa našich skúseností je daná cifra dosiahnuteľná. V testovacom režime sme dokázali prejsť zhruba štyri stovky na jedno nabitie, pričom sme jazdili bežným štýlom a neraz testovali schopnosti pohonu. Šetrnejší šofér by preto papierový údaj mohol dosiahnuť. Samozrejme, skutočnosť vždy závisí aj od počasia a využívania klimatizácie, kúrenia či ďalších zariadení. Palubný počítač však predpokladaný dojazd vždy zobrazuje presne.&nbsp;

Akčný rádius nemá na svedomí iba solídna kapacita batérie, ale tiež hospodárnosť pohonu. Napriek takmer dvojnásobnému výkonu a vyššej stavbe karosérie i hmotnosti je Kia e-Niro v&nbsp;praxi len o&nbsp;niečo „smädnejšia“ než napríklad menší Renault Zoe Z.E. 40 <a href="https://autobild.pluska.sk/testy/test-renault-zoe-slusny-elektromobil-ale-neslo-to-lacnejsie" target="_blank" rel="noopener">testovaný niekoľko mesiacov dozadu</a>. V&nbsp;diaľničnom režime je dokonca úspornejšia.

V&nbsp;kórejskom aute sa náš mestský priemer ustálil na peknej hodnote 14,5 kWh/100 km, na vidieku sme sa dokonca dostali na úroveň 12,2 kWh na sto. Vyššie čísla sme zaznamenali na diaľnici. No ani tam nešlo o&nbsp;katastrofu, tempo 110 km/h znamenalo spotrebu 17,2 kWh/100 km a&nbsp;pri najvyššej povolenej rýchlosti 130 km/h sa spotreba vyšplhala na 20,5 kilowatthodiny.

K&nbsp;uvedeným cifrám prispieva dobre fungujúci systém rekuperácie, ktorého úrovne možno prepínať pomocou pádiel za volantom. Alebo možno fungovanie nechať na automat. Technika pracuje s&nbsp;radarom a&nbsp;napríklad pri brzdení pred stojacimi autami sama zapne najvýraznejší mód dobíjania. V&nbsp;prípade potreby ale možno úroveň kedykoľvek zmeniť. Prípadne automatickú úpravu vypnúť, na čo treba jedno z&nbsp;pádiel podržať.

Najvyššia úroveň rekuperácie je síce výrazná, no na nulu elektromobil nedostane. Jazdiť len pomocou plynového pedála teda s&nbsp;týmto crossoverom nemožno. Čo mu nechýba, je podpora rýchleho nabíjania. Energiu doň možno tlačiť zo stanice s&nbsp;najvyšším výkonom 100 kW. Tých zatiaľ nie je veľa, my sme vozidlo nabíjali na o&nbsp;polovicu slabších zariadeniach. V&nbsp;ich prípade má 80% zabrať 75 minút. Naša praktická skúsenosť to potvrdzuje, pričom napríklad za 20-minútový nákup sme na rýchlonabíjačke dokázali načerpať energiu na vyše 100 kilometrov.

Prítomnosť pomerne veľkej batérie sa odrazila na hmotnosti vozidla. Kým klasický hybrid v pohotovostnom stave bez vodiča len tesne presahuje 1,5-tonovú hranicu, elektromobil má o zhruba dva metráky viac. No vďaka umiestneniu akumulátora to veľmi necítiť. Ťažisko sa totiž od vozovky nevzdialilo, ale naopak je v tomto prípade o niečo nižšie.

Jazdné vlastnosti crossoveru hodnotíme ako veľmi dobré. V&nbsp;zákrutách sa prehnane nenakláňa a&nbsp;s&nbsp;prehľadom zvláda aj rýchly prenos masy v&nbsp;sérii oblúkov. Aj vďaka kvalitnému nastaveniu podvozka je limitom najmä obutie. Elektrický model má štandardne sedemnásťpalcové disky, ktoré sú obuté do pneumatík rozmerov 215/55 R17 ladených smerom k&nbsp;ekológii a&nbsp;trvácnosti. Tie sa na hrane vzdávajú ako prvé.

Použitie takýchto gúm má však aj pozitívnu stránku. Ich vyšší profil prispieva k&nbsp;tlmeniu nerovností a&nbsp;príjemne komfortnému charakteru modelu e-Niro. Väčšinu bežných defektov asfaltu slušne odfiltruje. Tie väčšie síce cítiť aj počuť, ale utlmené sú stále dobre. Okrem pohodlia musíme pochváliť i presne reagujúce riadenie.

V klasickej hybridnej verzii sa Kia Niro momentálne na Slovensku predáva od 22 590 eur, elektromobil je však takmer dvakrát drahší. Základnou cenou 42 580 eur výrazne prekonáva aj koncernových súrodencov. Dôvodom je spomínaná absencia slabšej verzie s kratším dojazdom, ktorú u nás nateraz nedostať. A tiež jediná úroveň vybavenia.

Tuzemský importér ponúka elektrický crossover výhradne s&nbsp;prívlastkom Platinum, čo v&nbsp;preklade znamená bohatú nádielku. Štandardom sú nielen početné bezpečnostné systémy, full-LED svetlomety, aerodynamické sedemnástky či štyri vyhrievané sedadlá, ale aj bezkľúčový systém, navigácia a zadná parkovacia kamera.

Príplatkové možnosti sú iba tri. Zákazník môže siahnuť po metalickej alebo perleťovej farbe, celokoženom čalúnení prinášajúcom aj ventiláciu predných sedadiel či elektronické nastavenie a&nbsp;balíku ozvučenia. Jeho súčasťou je okrem techniky značky JBL aj osempalcový displej infotainmentu. V&nbsp;našom prípade sa nekonala akurát koža, cena sa tak ustálila na sume 43&nbsp;770 eur.

Kia Niro nás už pri prvom testovacom rande presvedčila, že kórejská automobilka dokázala na poli hybridov rýchlo dobehnúť konkurenciu. Rovnako to bolo v prípade verzie PHEV. Tretí variant crossoveru v nás napriek tomu zanechal asi najväčší dojem. Zo svojho modelového radu je síce najdrahší, ale zároveň aj najlepší.

Čisto batériový kórejský automobil boduje v prvom rade z praktického hľadiska, má nadpriemerné množstvo miest na odloženie drobností a veľký batožinový priestor. Páčilo sa nám tiež ovládanie prevodovky či rekuperácie brzdnej energie. Okrem toho si nás model e-Niro získal tiež príjemným hospodárnym pohonom s dostatočným výkonom, pri ktorom sa nedostatočného dojazdu netreba veľmi báť. Štyri stovky kilometrov na jedno nabitie v bežnom režime v pohode zvláda.

Test Kia e-Niro: Tretí variant crossoveru je síce najdrahší, ale zároveň aj najlepší

Výber pre vás

Test Kia e-Niro: Tretí variant crossoveru je síce najdrahší, ale zároveň aj najlepší

Súvisiace články

Niro na elektrinu: Kedy príde do predaja?

Test Kia Niro: Funguje na jednotku

Test Kia Niro PHEV: Oplatí sa investícia?

Kia Niro: Malé úpravy dizajnu a kabíny

Výber pre vás