Hyundai i30, ešte stále pomerne čerstvá novinka kórejskej automobilky, už v našej redakcii parkoval niekoľkokrát. Ako prvý dostal priestor presvedčiť o svojich kvalitách <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213178/test-hyundai-i30-mieri-medzi-najlepsich/">variant 1.4 T-GDi</a>, neskôr sme mali šancu zhodnotiť aj verziu <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213297/test-hyundai-i30-oplati-sa-naftove-srdce/">1.6 CRDi v kombinácii s dvojspojkovou samočinnou prevodovkou</a>. Do tretice prišiel rad na tri valce a teda <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213726/test-hyundai-i30-trojvalec-mu-staci/">vyhotovenie 1.0 T-GDi</a>.

S Kórejcom už teda máme bohaté skúsenosti a vyskúšali sme takmer všetky dostupné pohonné jednotky. Jedna dôležitá verzia nám však v portfóliu testov stále chýbala - diesel 1.6 CRDi v slabšom naladení skombinovaný s rodinne orientovanou karosériou kombi. Teraz prichádza a zdá sa, že na papieri by malo ísť o ideálne rodinné auto. Prenesie sa to však aj do skutočnosti?

Treba podotknúť, že testovaná i30 bola vyhotovená prvkami výbavy Comfort, ktorá je v modelovej hierarchii druhá najnižšia. V našom prípade sa doplácalo len za väčšie a štýlovejšie kolesá s rozmermi 205/55 R16 a metalízu White Sand. Oproti základnej cene tejto verzie sa teda naša testovačka vyšvihla len o 1 000 eur vyššie.

Napriek tomu, že nedisponuje množstvom chrómových doplnkov, najväčšími diskami kolies či prednými a zadnými diódovými svetlometmi si z hľadiska dizajnu stále zachováva šarm a veľkú dávku elegancie. Tvar tohto kombi sa Hyundaiu jednoducho vydaril. Je veľkým pozitívom, že ani v prípade nižšej výbavy nevyzerá len ako chudobný príbuzný vyšších výbav.

Halogénové projektorové svetlomety vyzerajú stále veľmi dobre, veľká čelná maska taktiež plní svoj účel a automobil spredu opticky rozširuje. To isté platí aj o zadnej časti, kde horizontálne natiahnuté koncové svetlá spĺňajú tú istú úlohu. Kombi je však jednoznačne najkrajšie z profilu, svojou karosériou pripomína shooting brake a len málokto by tipoval, že v sebe skrýva obrovskú jaskyňu v podobe batožinového priestoru s objemom 602 litrov.

Exteriéru teda absencia drahších prvkov výbavy neuškodila. Bohužiaľ, to isté sa nedá povedať o kabíne. Každému, kto do auta nastúpil, do oka okamžite padol stredový displej s disproporčne veľkou obľubou. Ten inak podarený interiér degraduje prinajmenšom o level nižšie. Škoda, že do neho Kórejci nezainvestovali o niečo viac a jeho rám nevyriešili krajšie. Inak mu totiž nie je čo vyčítať a pracuje sa s ním výborne.

To isté sa dá povedať aj o multifunkčnom volante, ktorý má veľmi dobrú ergonómiu a príjemný kožený poťah. Pracuje sa s ním na výbornú. Prístrojová doska je prehľadná a na pomerne veľkom monochromatickom displeji zobrazuje všetky bežné informácie vrátane aktuálne rýchlosti vozidla. Nutnosť sledovať ručičku analógového zobrazenia tým pádom odpadáva.

Keď vám pohľad skĺzne viac doprava, narazíte na spomínaný centrálny displej. Jeho nesporným pozitívom je logická stavba menu a po krátkom čase aj intuitívne ovládanie bez väčšieho odpútavania pozornosti. Napomáhajú tomu najmä veľké tlačidlá, ktoré prstom trafíte bez problémov. Škoda len dizajnu tejto zobrazovacej jednotky. Inak sa s ňou totiž pracuje veľmi dobre a v aute nám bez sťažností stačila.

Okrem efektného dotykového prevedenia žiariaceho farbami jej totiž v podstate z najnutnejších funkcií chýba len navigácia. Ak často cestujete do neznámych končín, nebojte sa za ňu priplatiť. Okrem nej totiž dostanete aj väčší displej, ktorý v automobile jednoducho vyzerá lepšie.

Panel klimatizácie dostal podobne veľké tlačidlá a práca s ním je po čase rovnako príjemná a intuitívna, ako so všetkými inými prvkami palubnej dosky. Nadmieru spokojní sme boli aj s pohodlnými sedadlami. Tie okrem komfortu zároveň poskytujú aj dostatočnú oporu v zákrutách.

<p>Z hľadiska priestoru sa toho v kabíne v porovnaní s hatchbackom príliš nezmenilo. V druhom rade sedadiel sa o kráľovskej lóži rozhodne hovoriť nedá, priemerne vysoký vodič si tam sám za seba sadne tak akurát, len s drobnou rezervou. Výrazne sa však zmenili pomery v mamuťom batožinovom priestore. Ten svojim objemom (602/ 1 650 l) zatieni väčšinu konkurencie.

Škoda len, že v porovnaní s hatchbackom Hyundai podľa oficiálnych údajov kórejskej automobilky nenavýšil celkovú prípustnú hmotnosť vozidla. Kvôli väčšej karosérii je automobil o niečo ťažší a tak je úžitková hmotnosť praktickejšieho variantu paradoxne nižšia. Kufor teda síce je obrovský, no vreckami cementu ho rozhodne nenaplníte až po strop. S taškami či bežnou batožinou by však problém mať nemal.

Akúsi prívetivosť a pohodu vyžarujúcu z interiéru a exteriéru perfektne dopĺňa aj pohonná sústava testovanej i30 kombi. Pod jej kapotou tlčie srdce v podobe naftiaku 1.6 CRDi naladeného na 81 kW (110 k) a 280 Nm. V dobe, kedy vznetové jednotky strácajú na popularite táto žiari ako jasná hviezda a ukazuje, že nafta v automobiloch má zmysel.

Ak plánujete cestovať na dlhšie vzdialenosti, najmä po okresných cestách a diaľniciach, je v podstate ideálnou voľbou z celej ponuky agregátov aktuálnej i30. Pomáha mu pritom aj fakt, že sa kombinuje s vydarenou šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Tá má skutočne “ťažkú” a dlhú šestku, ktorú stačí radiť pri rýchlosti 90 km/h. Je tak v ostrom kontraste s množstvom iných skríň s rovnakým počtom pomerov, ktoré sa však v bežnej premávke v podstate podobajú na staré päťstupne.

Napriek relatívne dlhému sprevodovaniu vie auto byť aj adekvátne dynamické, bežné predbiehacie manévre či rýchlosť jemne nad hranicou 130 km/h pre neho nepredstavujú problém. Aj vtedy je stále tiché, zvukovo je dobre odizolovaný nielen motor, ale napríklad aj hluk kolies. Vyhovuje nám aj fakt, že v tejto i30 netreba tak často preraďovať - motor sa vie oprieť o krútiaci moment, ktorého vrchol prichádza pri 1 500 ot./min.

Menší nedostatok sme si všimli na softvéri automobilu, ktorý vodiča usmerňuje ako a kedy preraďovať. Ak by ste ho počúvali, motor by ste takmer neustále podtáčali a to neprospieva nielen jazdnej pohode, ale ani samotnej pohonnej jednotke. Spoľahnite sa preto radšej na seba a na to čo z prejavu auta cítite a počujete.

<p>Najväčším benefitom tejto motorizácie sú jednoznačne náklady, ktoré sa s ňou spájajú. Od výkonnejšieho variantu 1.6 CRDi naladeného na 100 kW (136 k) a 300 Nm je lacnejší o 500 eur, siahnuť po ňom naviac môžete už aj v nižších výbavových stupňoch. Jeho cenovka začína na údaji 16 490 eur, v testovanej verzii Comfort stúpne na 17 290 eur. Dva príplatky (farba a väčšie kolesá) ju koniec koncov zdvihli ešte o celú tisícku. Vzhľadom na finálnu čiastku a kvality auta treba povedať, že Hyundai ponúka vynikajúcu úžitkovú hodnotu.

Usporí vám totiž nielen pri samotnej kúpe, ale aj pri jazde. Deklarovaná kombinovaná spotreba na úrovni 3,8 l/100 km je síce utópiou, v praxi sme sa však aj tak dokázali dostať na úctyhodných 4,9 l/ 100 km. Dieselové kombi si z nádrže najviac potiahne v meste, tam na každý 100 km potrebuje 5,3 l nafty. Na diaľnici, pri tempomatovej rýchlosti 130 km/h apetít klesne na 5,1 l/100 km a na vidieku je ešte omnoho menší. Tam i30 spotrebuje 4,4 l/100 km.

Hyundai i30 kombi nás počas redakčného testu presvedčil o tom, že patrí k ideálnym rodinným automobilom. Má komfortný podvozok, dostatočne výkonný a úsporný naftiak pod kapotou, príjemný interiér i exteriér a obrovský batožinový priestor. Naviac ho Kórejci ponúkajú za rozumnú a atraktívnu cenu.

Pri jeho kúpe treba spraviť len jeden kompromis. Vo výbave Comfort človek musí budúci majiteľ akceptovať, že koncepcia interiéru nebude využitá naplno tak, ako by tomu bolo vo vyhotovení Style. Najmä stredový displej pôsobí ako päsť na oko. Inak nás kombi potešilo svojou prívetivosťou a praktickosťou. Človek sa v ňom jednoducho cíti dobre!

Test Hyundai i30 kombi: Ideál pre celú rodinku

Výber pre vás

Test Hyundai i30 kombi: Ideál pre celú rodinku

Súvisiace články

Test Huyndai Ioniq: Hybrid vs. elektrina

Test Hyundai i30: Trojvalec mu stačí

Test Hyundai i10: Ideálny na pohyb v meste

Výber pre vás