O útoku Kórejcov na silné nemecké pozície už bolo popísaných veľa listov papiera. Okrem nižšej strednej triedy, kde práve brúsia meče Hyundai i30 a Kia cee´d, už niekoľko mesiacov zvádza tuhé boje aj väčší Hyundai i40. Netradične prišla na trh ako prvá karosárska verzia kombi, <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">ktorej sme venovali veľký test</a>. Až neskôr kupujúci získali možnosť voľby konzervatívnejšieho sedanu. A práve ten sme testovali s najsilnejším dieselovým agregátom 1.7 CRDi kombinovaným s automatickou prevodovkou.

TIP: <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">Test Hyundai i40 1.6 GDI: Myslí to vážne</a>

Dizajnovo sa i40 sedan striktne drží súčasnej filozofie automobilky, žiadne veľké prekvapenia teda nečakajte. Na pohľad je badateľná <a href="https://www.automoto.sk/article/186038/test-hyundai-elantra-1-6i-korejsky-fenix">podobnosť s menšou Elantrou</a>, ktorá ale nepôsobí tak honosne ako sedan i40. Zadná časť je prekvapivo masívna – až natoľko, že by ste si pri prvom pohľade mohli tipnúť, že ide o liftback. Zadné sklo ale drží pevne na svojom mieste a batožinový priestor je od kabíny striktne oddelený.

Pri opisovaní interiéru, materiálov a spracovania iba sucho pripomenieme, že úroveň kórejských áut sa za posledné roky výrazne zvýšila. Dokonca natoľko, že môžu smelo konkurovať silným európskym značkám. Vyzdvihnúť musíme logiku usporiadania jednotlivých ovládacích prvkov a ergonómiu interiéru celkovo. Vodič sa za volantom ihneď cíti doma a aj bez ďalšieho skúmania drobných tlačidiel dokáže ovládať všetky potrebné funkcie. Interiéru sme sa detailne venovali <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">vo veľkom teste</a>, teraz sa pozrieme na to zaujímavejšie.

Karosárska verzia sedan má svoje špecifiká. Nejdeme teraz plakať nad zvažujúcou sa strechou a menej praktickým priestorom pre batožinu. Viac nás zaujímalo ako Hyundai navrhol svoje stredne veľké auto a ako obstojí pri praktickom používaní.

Na zadných sedadlách je na dĺžku dostatok miesta, zvažujúca sa strecha však dáva životný priestor iba jedincom s výškou maximálne 180-185 cm. Našťastie je priestoru pre nohy skutočne dostatok a tak sa aj vyšší pasažier môže na sedadle spustiť trošku nižšie a prečkať tak kratšiu cestu. Jazda na dlhú vzdialenosť by ale istotne nebola pohodlná.

Ideálny nie je ani batožinový priestor. Papierovo má síce plne konkurencieschopný objem 525 litrov, praktickosť ale po všetkých stránkach trpí. Nakladací otvor je široký, ale nízky, takže doňho naložíte iba menšie predmety. i40 navyše trápi podobný neduh ako <a href="https://www.automoto.sk/article/185383/test-peugeot-508-2-2-hdi-korunny-princ-firemnych-flotil">napríklad Peugeot 508</a>, aj keď v menšom rozsahu. Keď naprší a voda za zachytí na tesneniach pod zadným oknom, po otvorení kufra niečo málo natečie do priestoru pre batožinu.

Tvar kufra je nepravidelný a v zadnej časti sa výrazne zužuje. V praxi to znamená, že po sklopení zadných sedadiel (delenie 1:2) síce získate iba mierne zošikmenú plochu, reálne ju ale využijete iba pre prevoz úzkych a dlhých predmetov ako sú lyže či rôzne lišty.

Drobnou nepríjemnosťou je aj trčiaca technika reproduktora, ktorá už tak nízky priestor pre batožinu presne uprostred ešte zužuje. Pri nakladaní kufrov a cestovných tašiek teda budú mať výhodu zruční hráči tetrisu.

Pod kapotu našej testovačky sa dostal naftový štvorvalec s objemom 1,7 litra a továrenským označením CRDi. Silnejšie naladenie ponúka rovných 100 kW (136 k) výkonu a krútiaci moment 330 Nm, ktorý je však dostupný iba v pomerne úzkom spektre otáčok medzi 2 000 a 2 500. Na vrcholnú motorizáciu auta strednej triedy to nie sú vôbec oslnivé parametre. Náš testovací sedan Hyundai i40 bol kombinovaný s automatickou prevodovkou so štandardným hydrodynamickým meničom.

Reálne skúsenosti potvrdili tabuľkové predpoklady. Tento veľký sedan určite nemožno považovať za dynamický. Na bežné presúvanie v meste a okolí je výkonu dostatok. Pri prvej snahe o predbiehanie sa však malé stádo koníkov prejaví. Výrobca do interiéru zabudoval aj tlačidlo šport, ktoré aktivuje dynamický režim. V praxi to znamená toľko, že prevodovka sa snaží motor držať vo vyšších otáčkach a efektom je veľa hluku, vyššia spotreba a trošku trhané reakcie auta. Žiadaná dynamika sa však dostavuje iba veľmi pozvoľna.

Samotný automat nie je zlý, ale patrí skôr k pomalším a menej pracovitým. O bzvlášť v meste často nepochopiteľne drží otáčky privysoko (bežne 1 900 pri rýchlosti okolo 55 km/h na štvorke), až mu vodič musí pomôcť manuálnym preradením pádlami pod volantom. Pritom pri konkurenčných modeloch to často býva naopak – automaty motor nezmyselne podtáčajú. Pochváliť ale musíme dobré nastavenie pre jazdu do kopca, kedy dokáže automat rozpoznať potrebu výkonu a aj pri bežnom režime si dovolí otáčky cez 3 000. Spomenúť musíme aj dobre fungujúci Auto hold, ktorý však treba vždy po naštartovaní aktivovať.

V súčte: automatickú prevodovku by sme po správnosti odporučili k silnejšiemu dieselovému motoru. Ale tu nastáva problém. K Hyundaiu i40 si jednoducho silnejší dieselový motor neobjednáte. Toto považujeme za vážny nedostatok. Jednasedmička je výbornou motorizáciou pre autá o číslo menšie, stredná trieda si ale určite zaslúži niečo viac. Napríklad taký 2.0 CRDi známy z modelu ix35 či <a href="https://www.automoto.sk/article/186038/test-hyundai-elantra-1-6i-korejsky-fenix">Kia Sportage</a> by isto dokázal odviesť dobrú prácu. A keď už motor 1.7 CRDi, tak potom s manuálom. Okrem nižšej spotreby tak pri správnej práci s pákou získate aj lepšiu dynamiku.

TIP: <a href="https://www.automoto.sk/article/186759/test-kia-sportage-2-0-crdi-na-vrchole-sil">Test Kia Sportage 2.0 CRDi: Na vrchole síl</a>

V strednej triede v súčasnosti zúri veľká cenová vojna. Tradiční bojovníci ako VW Passat či Opel Insignia, ale aj odvážni Japonci ako Toyota Avensis sa snažia zraziť cenovku čo najnižšie. V cenových reláciách pod 30 tisíc eur dokážete kúpiť veľmi dobre vybavené auto, a tak cenová výhoda Hyundaia v prípade modelu i40 nie je až taká výrazná. Nami testovaný i40 v najvyššej výbave Premium štartuje na 30 990 eur (aktuálne akciovo znížených o 2 000 eur), s príplatkami za automat a metalický lak sa celková cenovka zastavila na 33 280 eur pred akciovým zvýhodnením.

Výsledkom spojenia dýchavičného motora s klasickým automatom nemôže byť nič iné, než vysoká spotreba. Túto rovnicu nám Hyundai i40 potvrdil aj v praxi. V meste sme ani pri najlepšej vôli nedokázali dosiahnuť výrobcom udávaných 7,2 litra; a to deklarované mestské spotreby v testoch podliezame úplne bežne. Reálne sa spotreba pohybovala okolo ôsmich litrov na 100 km. To je na naftový predohrab so 136 koňmi veľa.

Výraznejšie prekvapenia nás nečakali ani na okreskách. Menší výkon a krútiaci moment sa logicky premieta do nutnosti viac podraďovať, a tak reálny priemer dosiahnutý jazdou medzi dedinami južného Slovenska dosahoval 6,5 litra. Za to by mal takto stavaný diesel jazdiť na diaľnici. Ale nejazdí. Pri reálnej stotridsiatke si motor vypýtal až 7,3 litra a točí 2 300 otáčok. Od moderného auta strednej triedy, hoc kombinovaného s automatom, čakáme o liter menej. Trnavská stodesiatka znamená priemer 5,7 litra nafty na 100 km.

Naše stretnutie s týmto testovacím vozidlom nedopadlo práve najšťastnejšie. Hyundai i40 je vskutku dobré auto. Dokonca by si trúfneme povedať, že veľmi dobré – a to po všetkých stránkach. Keď sa ale preňho rozhodnete, jednoznačne odporúčame zvážiť karosériu kombi a dieselový motor kombinovať s manuálnou prevodovkou.

So sedanom si Kórejci neporadili ideálne, batožinový priestor je nepraktický a nakladací otvor nízky. Sklopenie sedadiel tiež praktickosť príliš neposúva a problémom je aj menej priestoru nad hlavami pasažierov v druhom rade – a to napriek vyššie stavanej karosérii a natiahnutej podvozkovej platforme strednej triedy.

Úplne ideálny nie je ani automat kombinovaný so slabším dieselovým motorom. Na už tak malom výkone si hydrodynamický menič vyberá svoju daň a auto tak patrí skôr k slabším. Pokyny vodičovej pravej nohy sa do praxe prenášajú iba pozvoľna a nič na veci nemení ani športový režim. V meste automat naopak drží otáčky privysoko, čo sa odráža na reálnej spotrebe cez osem litrov.

Neprehliadnite: <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">Test Hyundai i40 1.6 GDI: Myslí to vážne</a>

Pochváliť však jednoznačne musíme objektívne aj subjektívne veľmi dobré vyhotovenie interiéru, prepracovanú ergonómiu ovládania, dobrý podvozok nastavený na zlatý stred medzi komfortom a dynamikou a v neposlednom rade aj vydarené odhlučnenie interiéru – a to aj vo vyšších rýchlostiach.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188009/test-hyundai-i40-1-7-crdi-at-pre-zrucnych-hracov-tetrisu/1703">Pokračovanie v ďalšej kapitole</a>

Test Hyundai i40 1.7 CRDi AT: Pre zručných hráčov tetrisu

Výber pre vás

Test Hyundai i40 1.7 CRDi AT: Pre zručných hráčov tetrisu

Súvisiace články

Test Volkswagen CC 2.0 TDI: Štýl verzus praktickosť

Veľký test Honda Civic 1.8 i-VTEC: Generácia osem a pol

Test Audi A1 Sportback: Miliónová blcha

Test Mitsubishi Pajero 3.2 DI-D: High-tech traktor

Výber pre vás